Rekonštrukcia dreveného stropu: Ako obnoviť strop na chalupe?

Drevené trámové stropy sa najčastejšie dostávajú do centra pozornosti pri obnove podláh v staršej zástavbe. Jednou z vhodných metód rekonštrukcie podlahy na trámovom drevenom strope je použitie suchých podlahových systémov.

Galéria

Keď sa po strope prechádza, dolu to veľmi počuť. Čo s tým?

V praxi sa architekti často stretávajú s prípadmi, keď realizačná firma vykoná z hľadiska montáže veľmi náročnú rekonštrukciu trámového stropu pomocou dreveného roštu. Tento rošt je vyklinovaný, aby sa vyrovnali nerovnosti pôvodného stropu a zároveň dorovnali výškové rozdiely čistej podlahy. Následne sa zaklopí doskovým materiálom alebo latami. Vznikne tzv. pódium, teda ľahká dutinová konštrukcia, ktorá odráža zvuk do miestnosti, prípadne ho násobí (tzv. efekt bubna). Ďalší problém predstavuje povrchová úprava dosiek s parafínovým povrchom alebo lát, ktoré vysychajú a v škárach vŕzgajú. To vedie k rekonštrukcii už rekonštruovaného, ktorú predstavuje demontáž novorealizovaného roštu.

S akými stropmi sa možno stretnúť v starých domoch?

Drevené trámové stropy sa delia sa na 2 skupiny: stropy doskové a stropy nosníkové. Doskové (alebo tiež povalové) tvoria trámy kladené k sebe na zraz a spájané klinmi alebo skobami. Vytvárajú tak spolupôsobiacu dosku, ktorá zaťažuje stenu na všetkých miestach podoprenia. Nosníkové stropy sa skladajú z nosníkov (lepený nosník, priehradový nosník, trám), ktoré sú vzájomne odsadené a zhora uzavreté záklopom. Nosníky zaťažujú steny lokálne, v mieste uloženia do muriva (kapsy). Oba typy obsahujú ešte niekoľko variantov, ako napríklad:

• strop rámový (fošňový) – rám tvoria tenké fošne, hlavné a kolmé; kolmé fošne sú vzpery;

• strop kazetový – nad nosnými trámami je uložený priečny fošňový rošt,

• spriahnuté konštrukcie – trámový strop s tŕňmi zaliaty vrstvou betónu, ktorá ho stužuje, betón a drevo tak staticky spolupôsobia.

Vo všetkých prípadoch ide o sendvičové konštrukcie, ktoré sa dopĺňajú ďalšími materiálmi, izoláciou, doskami, zásypom a pod. Strop, v ktorom sa striedajú ľahké (mäkké) a ťažké (tuhé) materiály, lepšie pohlcuje zvukové vlny s rozličnou frekvenciou ako monolitický strop.

Použitie voštinového systému suchej výstavby – voštinová doska + zásyp.

Je nevyhnutné odstrániť pôvodný zásyp?

Zásypy sa už od čias renesancie používali v konštrukciách na ochranu horľavých častí stropu a na tlmenie zvuku. Zásyp musel byť vždy suchý a čistý – v ideálnom prípade pražený. Pražením sa odstránili zárodky plesní a rastlinných alebo živočíšnych prímesí. V historických stavbách preto možno nájsť hrubozrnný piesok, vápennú ruminu alebo tehlovú a škárovú sutinu. Výnimkou nie je ani riečne kamenivo, hlina alebo stavebný odpad. Zásyp, najčastejšie s hrúbkou 80 až 100 mm, ležal buď nad trámami, čo ale mohlo neúmerne zvyšovať hrúbku skladby podlahy, alebo sa zásyp ukladal čiastočne alebo úplne medzi trámy. Ak je pôvodný zásyp súdržný, nedrobí sa, neobsahuje veľké prvky alebo vzduchové bubliny a je suchý, môže sa v skladbe ponechať. Slúži ako cenné priťaženie, ktoré by sa po odstránení muselo do podlahy vrátiť, aby sa dosiahli potrebné hodnoty krokovej nepriezvučnosti. Na tento účel možno použiť napríklad voštinový systém suchej výstavby, ktorý má pri hrúbke 30 mm priťaženie 45 kg/m² a pri hrúbke 60 mm až 90 kg/m².

Toto priťaženie dokáže pohltiť 22 dB krokového hluku a pre drevený trámový strop je nevyhnutné aj zo statického hľadiska, keďže eliminuje priehyby konštrukcie. Pozor, voštinový systém neslúži na vyrovnanie podlahy. Voštinový plát kopíruje nerovnosti podlahy, preklenuje ich a podlahu len rovnomerne zaťaží. Môže sa presypať len o 5 mm, čo môže pri drobných nerovnostiach postačovať. Na vyrovnanie väčších nerovností sa používa ľahký vyrovnávací podsyp. Kartónový plát voštiny ma vlastné dno, kamenivo sa tak nepresype pod dosky.

Vyrovnanie podsypu sťahovacou latou do podlahárskej roviny (2 mm/2 m).

Mokrý alebo suchý systém?

Suché konštrukcie majú pri rekonštrukcii trámových stropov vo všeobecnosti prednosť pred cementovými potermi a potermi na báze síranu vápenatého, ktorých vlhkosť môže poškodiť existujúce historické prvky. Napríklad anhydritový poter tuhne po nanesení v uzavretom priestore 48 hodín, teda vzdušná vlhkosť vystúpi tak vysoko, že ju okolité konštrukcie a povrchy začnú pohlcovať. To spôsobuje olupovanie malieb a omietok, napučanie a praskanie drevených prvkov. Potom nasleduje proces schnutia, pričom platí, že 10 mm anhydritovej vrstvy = 1 týždeň schnutia. Moderné cementové potery schnú rýchlejšie pri rovnakej hrúbke, ale ich konštrukčná výška je väčšia, teda vlhkostné podmienky sa aj tak nezlepšia.

Ako vyriešiť hlučnosť stropu?

Na pohltenie zvukových vĺn prechádzajúcich cez konštrukciu sa odporúča vystriedať v skladbe stropu „ťažkú“ a „ľahkú“ (myslí sa objemová hmotnosť) vrstvu. Najskôr by sa mala na trámový strop uložiť ťažká vrstva, napríklad podlahová voština alebo sadrovláknité dosky s hrúbkou 15 mm a priťažením 36 kg, ktoré pohltia nežiaduce chvenie od krokového hluku. Na ňu sa môže položiť mäkká vrstva v podobe dosky s poréznou alebo vláknitou štruktúrou, ktorá je rovnako zvukovo pohlcujúca. Ide o minerálnu, flísovú alebo drevovláknitú izoláciu. Na krokovú izoláciu by už mala prísť iba roznášacia vrstva – pevná doska, ktorá je zároveň ohybovo mäkká a neodráža zvuk späť do miestnosti. Používajú sa sadrovláknité podlahové prvky – 2 dosky zlepené a zosponkované z výroby s hrúbkou 10 alebo 12,5 mm. Na trhu sú dostupné aj podlahové prvky, ktoré majú už z výroby nakašírovanú izoláciu s hrúbkou 10 alebo 20 mm.

Text: Ing. Peter Šovčík, Ing. arch. Katarína Györeová
Foto: Baumit, Cemix, Fermacell
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2017