Ako vyriešiť tri najbežnejšie susedské spory

Dobré susedské vzťahy vraj robia vysoké ploty. Niekedy však ani vysoký plot nepomôže. Brániť sa proti nevhodnému správaniu susedov je niekedy veľmi ťažké. Na tri veľmi časté otázky z oblasti susedských sporov odpovedal JUDr. Martin Jarabica.

1. Ako sa brániť proti neprimeranému zásahu suseda, ktorý každoročne nevhodným spôsobom odstráni z plota vo vlastníctve svojho suseda prerastajúci brečtan?

Vlastník brečtanu je oprávnený žalovať suseda, ktorý nevhodným spôsobom odstráni z plota prerastajúci brečtan, na príslušnom okresnom súde, aby sa takéhoto konania sused do budúcna zdržal. Predpokladom takejto žaloby je nevhodný spôsob odstraňovania brečtanu presahujúceho nad jeho pozemok, resp. odstraňovanie presahujúceho brečtanu v nevhodnom ročnom období.

Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nemožno nešetrne, prípadne v nevhodnom ročnom období odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na pozemok.

2. Ako postupovať v prípade, keď sused nedodrží predpísanú odstupovú vzdialenosť stavby (murovaná zastrešená stavba na bazénovú technológiu) od susedovho plota (stena stavby nalepená priamo na plot suseda) a stavbu postaví bez ohlásenia obecnému úradu?

Takúto stavbu je v zmysle § 139b ods. 7 stavebného zákona možné definovať ako drobnú stavbu. Predpokladom na výstavbu drobnej stavby, ktorá plní v zmysle § 55 ods. 2 stavebného zákona len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktorá nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie, je písomné ohlásenie príslušnému stavebnému úradu.

Ak sused pred začatím výstavby takejto stavby nepodal na príslušnom stavebnom úrade písomné ohlásenie, resp. nedodržal zákonné podmienky na výstavbu drobnej stavby, je možné podať podnet na príslušný stavebný úrad, ktorým je obec.

V zmysle § 88a stavebného zákona, ak „stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.“

Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2), a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137).

Čo sa týka samotného umiestnenia takejto drobnej stavby priamo na hranici susedných pozemkov, toto nepovažujeme za problém, keďže minimálne vzdialenosti od hranice pozemkov sa vzťahujú na hlavné stavby, nie na drobné stavby, ktoré majú len doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.

Ak by však príslušný stavebný úrad rozhodol o potrebe stavebného povolenia na takúto stavbu a vo vydanom stavebnom povolení by bola určená minimálna vzdialenosť od hranice susedných pozemkov, pri jej nedodržaní prichádza opätovne do úvahy postup v zmysle § 88a stavebného zákona.

3. Akú povinnosť má vlastník pozemku, z ktorého konáre stromov prečnievajú nad susedný pozemok?

Vlastník sa v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval vlastníka susedného pozemku. Teda aj v prípade stromov prečnievajúcich nad susedný pozemok musí zabezpečiť, aby tieto stromy neprimerane netienili, prípadne neohrozovali susedný pozemok alebo stavbu umiestnenú na susednom pozemku. Preto je vlastník stromov povinný najmä odstraňovať padajúce lístie, konáre či plody stromov, ktoré skončia na susednom pozemku.

Netreba však zabúdať, že na vstup na susedný pozemok je potrebný súhlas vlastníka tohto susedného pozemku. Ak vlastník stromov prečnievajúcich nad susedný pozemok nedostane povolenie na vstup na susedný pozemok, tak nie je povinný odstraňovať padajúce lístie, konáre či plody stromov, ktoré skončili na susednom pozemku. Ak sused odmietol umožniť vstup na susedný pozemok, nemôže byť vlastník stromov zo strany suseda ani žalovaný v súvislosti so splnením povinnosti odstraňovať padajúce lístie, konáre či plody stromov, ktoré skončia na susednom pozemku.

Text: Andrea Dingová v spolupráci s JUDr. Martinom Jarabicom
Foto: isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám

Páčil sa vám tento článok? Vyberte si z našich zvýhodnených ponúk predplatného časopisu Urob si sám a dostávajte užitočný obsah priamo domov.