Ako na bezpečné odstraňovanie azbestu: Prečo je nebezpečný, kde sa s ním stretneme a čo obnáša demontáž

Z azbestu sa v minulosti vyrábali rôzne stavebné materiály. V súčasnosti sa s nimi možno stretnúť najčastejšie v podobe strešnej krytiny, fasádneho obkladu alebo stupačiek. Ak nedochádza k ich mechanickému rozrušovaniu, je v princípe bezpečný a zdraviu neškodný.

Zoznam podnikateľov, právnických aj fyzických osôb, oprávnených odstraňovať azbestové materiály zo stavieb je uverejnený na webových stránkach Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Žiadosti na začatie alebo ukončenie prác s materiálmi obsahujúcimi azbest sa podávajú na jednotlivé regionálne úrady. Zároveň na ich stránkach nájdete aj usmernenia k tejto problematike.

Vlastnosti a použitie azbestu

Typickou vlastnosťou azbestu je nehorľavosť a čiastočne žiaruvzdornosť. Je pevný a ohybný, dajú sa z neho tkať tkaniny. Je tiež zlým tepelným vodičom. Je odolný proti kyselinám a zásadám. Azbest nemá charakteristický zápach ani chuť. Jeho vlákna sa dobre viažu s cementom.

Používal sa na výrobu eternitu, potrubia, v chemickom a potravinárskom priemysle ako filtračné plátno. Pre svoju tepelnú odolnosť sa používal na výrobu tkanín určených do horľavého prostredia. Vlákna sa splietajú a vznikajú ohňovzdorné látky a dosky. Ako nehorľavá vláknitá prísada sa používal do cementov ako nehorľavá nástreková hmota, požiarna izolácia a pod.

Škodlivosť azbestu

Azbest je pre ľudský organizmus vysoko škodlivý. Nebezpečie spočíva v malých rozmeroch jeho vlákien. Pri mechanickom poškodení sa ihličky azbestu dostávajú do vzduchu, kde sú schopné sa vznášať. Vdýchnutím sa dostávajú do pľúc, kde sa zabodnú do pľúcnych mechúrikov (ostré ihlice), dráždia ich a postupom času okolo nich môže vzniknúť rakovinový nádor. Ide o silne karcinogénnu látku. Používanie azbestu je na Slovensku zakázané. Azbestové materiály a nástreky sa považujú za nebezpečný odpad.

Azbest je názov pre skupinu vláknitých minerálov prírodne sa vyskytujúcich v zemskej kôre. Na Slovensku sa ťažil od roku 1870. Pre svoju mimoriadnu odolnosť proti vysokým teplotám, pevnosť a ohybnosť našiel uplatnenie v mnohých priemyselných odvetviach.

V stavebníctve sa používal na výrobu izolačných panelov, obkladov vonkajších plášťov budov, na výrobu rôznych azbestocementových produktov (eternit, rúry pre vodovodné rozvody a kanalizačné siete), dekoratívnych obkladov a náterov, na výrobu podláh a dlažby, ďalej ako izolácia na vykurovacích telesách a kotloch a aj ako elektroinštalácia. V automobilovom priemysle sa z azbestu vyrábali brzdové obloženia, v textilnom ohňovzdorné textílie.

U robotníkov, ktorí boli vystavení vláknam azbestu, v porovnaní s ostatnou populáciou lekári postupne zaznamenali zvýšený výskyt azbestózy pľúc, rakoviny pľúc a rakoviny popľúcnice. Zistili, že príčinou týchto závažných ochorení je vdychovanie azbestových vlákien.

Neviditeľné vlákna pri nádychu vnikajú do pľúc. Vzhľadom na svoju pevnosť a ostrosť prenikajú až do bunkových stien výstelky pľúc. Samočistiaci mechanizmus pľúc, ktorý sa dokáže pri odkašľaní zbavovať pľúcneho prachu, v tomto prípade nefunguje. Najnebezpečnejšie sú vlákna s dĺžkou väčšou ako 5μm a hrúbkou menšou ako 3μm.

V roku 1999 Európska komisia rozhodla o všeobecnom zákaze použitia všetkých druhov azbestu. Európska smernica obsahuje zákaz výroby, uvádzania na trh a používania azbestových vlákien a výrobkov obsahujúcich azbestové vlákna. Všetky typy azbestu sú zaradené do 1. skupiny dokázaných karcinogénov a musia sa označovať nápisom Môžu spôsobiť rakovinu.

Azbest sa prestal vyrábať, no vzhľadom na široké použitie azbestových materiálov najmä v stavebníctve a v doprave sme vláknam azbestu vystavení stále. Dnes azbest môže ohrozovať zdravie bežnej populácie, pretože vo vnútri budov aj vo vonkajšom prostredí dochádza k uvoľňovaniu azbestových vlákien do ovzdušia.

Dva základné druhy azbestových materiálov

V konštrukciách budov sa môžu vyskytnúť dva základné druhy azbestových materiálov.

Prvú skupinu tvoria krehké, drobivé materiály slabo viažuce azbestové vlákna použité vo forme striekaných izolácií, ako aj tepelné izolácie rozvodov tepla a bojlerov. Pri poškodení týchto materiálov, počas údržby, opráv a demolačných prác sa môžu azbestové vlákna uvoľňovať do ovzdušia vo vysokých koncentráciách. Im sú potom vystavení údržbári, inštalatéri, tesári a elektrikári.

Druhú skupinu tvoria tvrdé hutné materiály, v ktorých sú azbestové vlákna pevne viazané a pri normálnom používaní sa neuvoľňujú. Môžu sa však uvoľňovať pri mechanických operáciách, ako je drvenie, pílenie, obrusovanie, alebo demolácia a tiež starnutím materiálov. Sem patria strešné krytiny, azbestocementové rúry, šablóny a rovinné dosky. Ak tieto materiály nie sú poškodené alebo sa do nich mechanicky nezasahuje, nepredstavujú významné zdravotné riziko.

Čo s azbestom v budovách?

Všade tam, kde je to technicky možné, sa odporúča tieto materiály prekryť. Ak sa pristúpi k odstraňovaniu azbestových materiálov, musia tieto práce vykonávať iba kvalifikovaní pracovníci za použitia postupov, ktoré zaručia bezpečnosť pracovníkov, bezpečnosť bežnej populácie a budúcich užívateľov týchto budov.

Odpady obsahujúce slabo viazané azbesty sa musia dostatočne navlhčiť povrchovými zmáčadlami a starostlivo zabaliť. Prach, ktorý pri demolácii vzniká, sa musí starostlivo odsávať. Azbestový odpad sa musí prepravovať v nepriepustných obaloch v zakrytovaných vozidlách. Na skládke musí byť dostatočne prekrytý, zhutnený a opäť prekrytý ešte v ten deň ako sa uložil, aby sa zabránilo úniku azbestu v dôsledku veternej a vodnej erózie.

Odstraňovanie azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb možno vykonávať len na základe oprávnenia vydaného Úradom verejného zdravotníctva SR, ktorý na svojej internetovej stránke www.uvzsr.sk uverejňuje aktuálny zoznam firiem oprávnených vykonávať túto činnosť.

Pred začiatkom prác súvisiacich s akoukoľvek činnosťou, pri ktorej by mohli byť zamestnanci exponovaní prachu z azbestu, je zamestnávateľ povinný predložiť príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva oznámenie obsahujúce presné označenie pracoviska, dátum a čas výkonu prác, opis činností a opis pracovných postupov, počet zamestnancov a opatrenia na zníženie ich expozície azbestu.

Azbest a jeho likvidácia

Azbest je bežný názov skupiny nerastov. Vlákna azbestu sú odolné proti veľmi vysokým teplotám, sú pevné a počas mnohých rokov sa používali:

• v tepelnoizolačných materiáloch, ako sú tepelnoizolačné dosky používané na oplášťovanie a nátery,
• v ohňovzdorných textilných materiáloch, papieri a kartónoch,
• v obloženiach spojky a brzdových obloženiach,
• v azbestovocementových produktoch,
• v elektroizolačných materiáloch,
• v osobných ochranných pracovných prostriedkoch.

V súčasnosti je používanie azbestu v Európskej únii zakázané, ale jeho výskyt je ešte stále vysoký. Stále teda môže dochádzať k vystaveniu človeka jeho účinkom. Azbestové vlákna môžu mať vážne zdravotné dôsledky, ak ich vdychujeme, vrátane azbestózy, rakoviny pľúc a mezoteliómu.

Neexistuje žiadna bezpečná úroveň vystavenia účinkom azbestu. Čím viac ste azbestu vystavení, tým je väčšie riziko, že vás postihne choroba súvisiaca s azbestom. Čas medzi vystavím človeka účinkom azbestu a prvými príznakmi choroby môže predstavovať až 30 rokov. Preto sa len teraz začínajú vo väčšej miere prejavovať zdravotné problémy z vystavenia azbestu v minulosti.

Ak pracujete v stavebníctve, v údržbe alebo vykonávate čistiace a upratovacie práce, môžete byť rovnako vystavení azbestu.

Typické miesta, kde sa môže azbest nachádzať

• steny (izolačné panely v medzistenách),
• dekoratívne obklady a nátery,
• dlažba,
• podlahy s linoleom,
• kotly s tepelnou izoláciou,
• izolácia na oceľových konštrukciách budov,
• vetracie kanály,
• podhľadové konštrukcie (ako ochrana proti ohňu v stropných predeloch),
• stropnice,
• dvere,
• elektroinštalácia,
• vykurovacie systémy (ako tepelná izolácia na potrubných sieťach, vykurovacích telesách a kotloch),
• strechy (predovšetkým ako azbestocementové produkty),
• strešné škridle,
• stavebné fasády vrátane odkvapových žľabov, podhľadov a obkladov alebo vonkajších plášťov,
• vodovodné a odpadové potrubné siete,
• ventily, príruby a tesnenia môžu byť tiež obložené alebo utesnené azbestom,
• nádobky splachovačov, okenné zárubne, papier potiahnutý azbestom atď.

Likvidácia azbestu

Likvidácia azbestu je možná len špecializovanými spoločnosťami, ktoré majú príslušné povolenia, disponujú potrebnými nástrojmi, ochrannými pomôckami a ich pracovníci sú odborne vyškolení. Likvidácia azbestu svojpomocne môže mať nebezpečné následky! Na zistenie prítomnosti azbestu v budove je vhodné vykonať audit špecializovanou spoločnosťou, ktorá odborne odoberie vzorky a pri potvrdení výskytu azbestu navrhne spôsob jeho likvidácie a zabezpečí aj jeho samotnú odbornú likvidáciu.

Prejavy ochorenia

Ako už bolo uvedené, ochorenie sa objavuje veľmi pomaly, a to v priebehu rokov. Spočiatku človek nemá prejavy žiadne, neskôr sa môže objaviť dráždivý suchý kašeľ a postupne sa zhoršujúca dušnosť. Dušnosť je spôsobená zníženou schopnosťou zväzivovatených pľúc vymieňať s krvou krvné plyny – tkanivo začne trpieť nedostatkom kyslíka.

Človek sa najprv zadýcha pri väčšej námahe, neskôr už pri bežných denných úkonoch. V najzávažnejších prípadoch môže byť človek dušný aj v pokoji. Môže dochádzať aj k dráždeniu pohrudnice, čo spôsobuje bolesti tzv. pleurálneho charakteru. Ide o nepríjemné bolesti na hrudi, ktoré súvisia s dýchaním – pri nádychu sa objavujú, pri výdychu miznú.

Zdravotné komplikácie

Významnou komplikáciou väzivovatenia pľúc je poškodenie srdca. Prečo k nemu dochádza? Pretože zväzivovatené časti pľúc zle vymieňajú kyslík s krvnými cievami. Krvné cievy automaticky reagujú zúžením. Je to vrodená schopnosť pľúcnych ciev, ktorá má zabrániť zbytočnému plytvaniu.

Prečo by mala pretekať krv časťami pľúc, v ktorých nefunguje výmena krvných plynov? Lenže tu zájde celý proces príliš ďaleko. Zúžených ciev začne byť veľa, čo sťaží prietok krvi pľúcnym riečištiam. Pravá srdcová komora (ktorá pumpuje krv do pľúc) musí pumpovať proti čím ďalej väčšiemu odporu a to ju začne preťažovať. Začne vznikať pravostranné srdcové zlyhávanie.

Diagnostika ochorenia

Na stanovenie diagnózy sú dôležité odpovede na otázky lekára, ktorými sa snaží zistiť, či mohol byť pacient vystavený kontaktu s oxidom kremičitým alebo s azbestom (najčastejšie pri práci v baniach). Významné tiež je, či dotyčný pri práci používal ochranné pomôcky.

Rozsah poškodenia možno zistiť RTG vyšetrením pľúc. Funkciu pľúc zhodnotia funkčné testy. Pri nich pacient dýcha do špeciálneho prístroja a ten hodnotí prácu jeho pľúc. Na diagnostiku mezoteliómu je určené RTG a CT vyšetrenie. Funkciu pravej srdcovej komory dokážu lekári zhodnotiť ultrazvukom srdca (ECHO) a z krvi možno zistiť hodnoty krvných plynov.

Text: rozhovor pripravila Andrea Dingová, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Martin
Foto: Montes Company, istock.com
Zdroj: časopis Urob si sám