Je ucholak nebezpečný škodca v záhrade alebo užitočný pomocník? Odborník odpovedá aj na to, či nám môže ublížiť

Každý z nás sa už určite stretol s ucholakom v záhrade alebo v domácnosti. Kvôli kliešťom vzbudzuje rešpekt a pre mnohých ľudí je odpudzujúci a boja sa ho. Aká je však pravda? Je treba sa ho báť a vyháňať ho zo záhrady, alebo nám vie byť aj nápomocný? Rozprávali sme sa s odborníkom Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV, ktorý nám na všetky otázky ochotne odpovedal.

Galéria

Azda všetci naši čitatelia poznajú ucholaka – zvláštny hmyz, ktorého sa zväčša štítia. Čo je ale ucholak v skutočnosti zač?

Ucholaky (vedecký názov Dermaptera) sú menší rad hmyzu, ale aj tak obsahujú celosvetovo približne 2 000 druhov zaradených do 12 čeľadí. Na Slovensku sa vyskytujú len veľmi skromne, napokon ich máme v našej prírode len 7 druhov. Z nich navyše niektoré patria k vzácnym a chráneným druhom, napríklad piesočný ucholak veľký (Labidura riparia) alebo horský ucholak dvojbodkový (Anechura bipunctata). Tieto druhy však poznajú najmä odborníci a pre širšiu verejnosť sú prakticky neznáme. Preto, keď sa povie ucholak, všetci si predstavíme asi najbežnejší druh, ktorým je ucholak obyčajný (Forficula auricularia). Práve tento druh je známym obyvateľom záhrad a častým návštevníkom domácností.

Je ucholak obyčajný spomedzi ostatného hmyzu niečím výnimočný alebo zaujímavý?

Ucholaky v rámci ríše hmyzu vynikajú svojou šikovnosťou a vďaka sploštenému telu sú to naozajstní odborníci v skrývaní v rozličných štrbinách. Čo ich ale robí skutočne výnimočnými, je materská starostlivosť. Samica kôpku znesených vajíčok starostlivo chráni pred predátormi a vajíčka dokonca oblizuje, aby ich tak očistila od spór plesní, ktoré by ich mohli zahubiť. Samica môže tiež asistovať mláďatám pri liahnutí z vajíčok a potom ich kŕmiť vyvrhnutou potravou.

Ucholaky sú hmyz, ktorý sa vyznačuje neúplnou premenou. To znamená, že vyliahnuté mláďatá sú zmenšené kópie dospelých jedincov (na rozdiel od napríklad motýľov, ktoré prechádzajú štádiom húsenice a kukly). Jediné, čo im k elegancii dospelých chýba, sú krídla. Tie získajú, až keď sa poslednýkrát zvlečú, čo dokopy, kým dospejú, vykonajú zhruba šesťkrát.

Starí rodičia mi často hovorili, že mi ucholak môže vliezť do ucha. Je to pravda?

O zvláštnej záľube ucholaka – lezeniu do uší nič netušiacich ľudských obetí, ktorým následne kliešťami prestrihne ušný bubienok, sa toho síce traduje najmä medzi staršou generáciou mnoho, avšak podobné predstavy patria jednoznačne do ríše bájí a rozprávok. Kliešte ucholaka, v skutočnosti modifikované prívesky na konci bruška, ktoré sa nazývajú cerky, sú určite prvou vecou, ktorú si na tomto tvorčekovi všimneme a môžu síce pôsobiť hrozivo, ublížiť nám nimi ale nedokáže. Slúžia na ďaleko sofistikovanejšie účely, ako je lov koristi alebo skladanie krídel. Ucholaky majú totiž oveľa dlhšie krídla ako krovky, pod ktorými si ich ukrývajú a keď práve nelietajú, musia ich svojimi kliešťami prácne poskladať presne na spôsob leporela. Kliešťami sa tiež bránia pred predátormi, akými sú jašterice a vtáky.

U niektorých druhov ucholakov sa podľa tvaru klieští dá určiť pohlavie, pretože samce majú kliešte viac zakrivené. Ucholaky teda pre človeka nie sú nebezpečné, hoci vzhľadom k ich obľube tmavých miest nemožno úplne vylúčiť návštevu ucha človeka, ktorý trebárs leží v tráve. Takéto prípady sú ale len náhodné a rovnaký scenár sa môže odohrať napríklad aj s iným druhom hmyzu či pavúkom.

Ucholak je pre nás neškodný. Čo ale jeho prítomnosť v záhrade? Máme ho vítať alebo odháňať?

Ucholak obyčajný je naozajstným hmyzím generalistom, ktorý dokáže prežiť v rozličných prostrediach a za rozličných podmienok. Z pôvodnej vlasti – Európy a Ázie, sa za pomoci človeka dokonca dostal do Severnej Ameriky, ba až na Nový Zéland. Nie je preto prekvapením, že sa dokáže ľahko zabývať aj v našej záhrade. Jeho prítomnosť v záhrade však nie je čiernobiela a to, či v nej pôsobí úžitok alebo naopak škodu, závisí od viacerých faktorov.

V prvom rade si musíme povedať, že ucholak je naozaj nenáročný stravník, ktorý sa živí širokou škálou rastlinnej aj živočíšnej potravy. Obľubuje však najmä živočíšnu potravu, napríklad mŕtvy hmyz, ale hlavne vošky a vajíčka hmyzu, vďaka čomu neraz v záhrade funguje ako užitočný pomocník, ktorý drží populáciu vošiek či cikádok, ktoré vyciciavajú pletivá rastlín, pod kontrolou.

Má však rád aj cukor, takže sa priživuje aj na dužinatých ovocných plodoch a na zelenine. Preto môže aj vyslovene škodiť a to najmä vtedy, pokiaľ sa v záhrade nenachádza dostatok hmyzu. V prípade akútneho nedostatku potravy môže tiež poškodzovať aj kvety a listy. Takéto záškodníctvo často zostáva dlhšiu dobu nepovšimnuté, keďže ucholak sa kŕmi v noci a prezradia ho až malé vyhryzené otvory. Pokiaľ sa však záhradkár morí s premnožením škodlivých vošiek, loví ucholak primárne tie a ovocie a zeleninu nepoškodzuje. V takýchto prípadoch sa podieľa na likvidácii hmyzu naozaj efektívne a dokáže ho udržať pod kontrolou.

Záhradkár sa teda musí rozhodnúť, či ho chce do záhrady pozvať alebo naopak odtiaľ vypudiť. Ako to môže urobiť?

Základným predpokladom výskytu ucholakov sú pokojné a tmavé miesta. Na odpočinok počas dňa si teda vyberá úkryty v štrbinách dreva, v kopách lístia, ale aj napríklad medzi okvetnými lístkami či medzi bobuľkami hrozna. Túto jeho obľubu skrývania sa možno veľmi jednoducho využiť a použiť ju proti nemu, či ho naopak podporiť. Ak záhradkár k rastlinám, napadnutým voškami, umiestni kvetináče či drevené debničky naplnené suchým lístím alebo slamou, priláka tak ucholaky, ktoré sa s voškami rýchlo vysporiadajú.

Naopak, pokiaľ záhradkár objaví známky ohryzu ucholakmi na ovocí alebo zelenine, pomáhajú kvetináče či debničky jedince odchytiť. Potom stačí cez deň uvedené úkryty vziať a vyklepať z nich driemajúce ucholaky, ktoré možno zlikvidovať.

Tiež je možné ich z produkčnej časti záhrady presunúť do okrasnej časti, kde môžu loviť vošky bez rizika poškodzovania plodov našej práce. Je nutné tiež uviesť, že v správne vyváženej záhrade, kde sa okrem produkčných záhonov nachádzajú aj prírodné zákutia s lúčnymi bylinami, stromami, či ponechanou kopou lístia alebo mŕtvym drevom, sa ucholak začlení do prírodného potravného reťazca, nedôjde k jeho premnoženiu a naopak bude skôr užitočný.

Často sa stáva, že ucholaky nájdeme aj v domácnosti. Čo je dôvodom ich návštevy?

Ľudské domácnosti disponujú presne takým typom úkrytov, ktoré ucholakom vyhovujú. Preto ich často môžeme nájsť napríklad v ohyboch záclon a utierok, či pod rozličnými ležiacimi predmetmi. Domov si ich veľakrát zavlečieme aj nič netušiac v okrasných kvetoch alebo strapcoch hrozna, v ktorom počas dňa lenivo pospávajú. V domácnosti sa na ucholaky ľudia zväčša pozerajú ešte kritickejšie ako v záhradách, k čomu im nepomáha ani nepríjemný zápach, ktorý v sebaobrane vylučujú. Útechou nám ale môže byť, že tieto invázie bývajú len sezónneho charakteru, ucholaky sa v domoch nepremnožujú ani nepôsobia škody.

Text: Redakcia v spolupráci s Pavlom Purgatom z Ústavu krajinnej ekológie SAV
Foto: shutterstock.com