Izolujeme základové konštrukcie

Základy domu a steny suterénu plnia dôležitú funkciu – rovnomerne rozkladajú zaťaženie pôsobiace na podložie stavby a popritom bránia prístupu vlhkosti a chladu do objektu. Vsakujúca zrážková voda a zemná vlhkosť namáhajú všetky časti budov, ktoré sa dotýkajú pôdy. To sú hlavné dôvody, prečo musíme klásť veľký dôraz na správne zaizolovanie spodnej stavby.

Galéria

Zemná vlhkosť pochádza zo stúpajúcej vlhkosti a zo zrážkovej vody, ktorá presakuje cez nesúdržné pôdy alebo výplňový materiál. Na Slovensku treba s touto vlhkosťou rátať vždy, preto je kvalitná hydroizolácia spodnej stavby u nás nevyhnutnosťou. Proti vytvoreniu krátkodobo vzdutej vody, napríklad pri silných zrážkach, musíme vybudovať drenáž. Kvalitná a dostatočne chránená hydroizolácia nám pomôže aj proti problematickej tlakovej vode. Tej musíme čeliť v prípade, ak sa okolo objektu zhromažďuje vzdutá voda, ktorá nemôže odtekať, alebo keď spodná stavba zasahuje až do oblasti pod úrovňou hladiny podzemnej vody.

Ďalším dôvodom prečo chrániť spodnú stavbu hydroizoláciou je ochrana konštrukčných prvkov. Napríklad nechránený železobetón môžu poškodzovať zložky pôdy rozpustné vo vode, prímesi spodnej vody, ale aj priemyselné odpadové vody. V praxi rozlišujeme dva základné spôsoby ochrany pred vlhkosťou a vodou: hydroizolačné stavebné materiály, ktoré aplikujeme na nechránené konštrukcie, a vodotesné konštrukčné prvky, napríklad konštrukcie z vodotesného betónu. Pri použití takéhoto betónu potom nemusíme vytvárať dodatočnú izoláciu proti vlhkosti a vode.

Hydroizolačné materiály
Bitúmen
Hydroizoláciu spodnej stavby môžeme zhotoviť napríklad z bitúmenových materiálov – od základných bitúmenových náterov cez bitúmenové pásy s rozličnými úpravami po bitúmenové povrchové vrstvy modifikované plastmi. Aplikujeme ich spravidla vo viacerých vrstvách, aby sme zabránili chybám, ktoré môžu vzniknúť pri zhotovení. Zároveň tieto vrstvy slúžia aj ako ochrana proti mechanickému poškodeniu. Počet vrstiev závisí od predpokladaného namáhania hydroizolácie.

Plast
Plastové hydroizolačné pásy (pásy z PVC, pásy PIB, ECB, EVA, samolepiace plastové fólie a rozličné elastoméry) sa v súčasnosti používajú len v jednej vrstve. Vzhľadom na zvýšené riziko mechanického poškodenia ich musíme chrániť ďalšou ochrannou vrstvou.

Kovy
Profilované kovové pásy z medi alebo ušľachtilej ocele používame na zosilnenie vysoko namáhaných hydroizolácií.
–>
Suspenzie a omietky
Hydroizolačné suspenzie alebo omietky na báze cementu vytvoria tesnú povrchovú ochranu, takže na niektorých materiáloch (napríklad betón) predstavujú dodatočnú hydroizolačnú ochranu. Suspenzie nanášame v hrúbke 3 až 10 mm, väčšinou vo viacerých vrstvách, na pevný, neprašný a plochý podklad bez trhlín. Môžeme ich použiť proti tlakovej vode aj na vnútorné strany objektov.

Tekuté fólie
Patria medzi alternatívne hydroizolácie a používajú sa pod keramické podlahoviny, napríklad v miestnostiach s mokrou prevádzkou, a na menšie konštrukčné prvky.

Vodotesný betón
Ide o špeciálny druh betónu, ktorý je vďaka špeciálnym prísadám a výrobným postupom dostatočne odolný proti účinkom tlakovej vody. Používa sa prevažne na budovanie betónových konštrukcií, ktoré sú dlhodobo vystavené vode a vodnému tlaku, preto sa v súčasnosti teší čoraz väčšej popularite pri výstavbe podzemnej časti rodinných domov. Špecializované firmy, ktoré zvládli technológiu vodotesného betónu, sa k izoláciám fóliami alebo bitúmenovými pásmi vracajú len v prípade radónového rizika. Odborníci však aj pri základoch z vodotesného betónu odporúčajú zaizolovať suterén ešte jednou vrstvou z elastomérbitúmenových pásov alebo natrieť steny dvojzložkovou škárovacou hmotou. Táto vrstva má preventívnu a ochrannú funkciu, no súčasne aj zabezpečuje parotesnosť suterénu.

Správne umiestnenie izolácií
Vodorovné hydroizolácie proti zemnej vlhkosti v stenách alebo pod stenami vkladáme do ložných škár muriva. Musia mať minimálne jednu vrstvu. Všetky vonkajšie a vnútorné steny rovnako musia mať aspoň jednu vrstvu izolácie. Túto umiestňujeme pod ložnú plochu muriva tak, aby siahala až po osadenie základov a dala sa spojiť so zvislou hydroizoláciou. Ďalšiu vodorovnú hydroizoláciu môžeme aplikovať v prvej ložnej škáre nad podlahou, aby sa z prechodne mokrej pivničnej podlahy, najmä počas výstavby, nedostala vlhkosť do stien. Vhodná je aj hydroizolácia približne vo výške 30 cm nad terénom ako ochrana stien pred striekajúcou vodou počas výstavby, kým nie je dokončená zvislá hydroizolácia.

Ako izolovať
V prípade, že máme postavený suterén z iného materiálu ako je vodotesný betón, budeme musieť vytvoriť vrstvu hydroizolácie proti zemnej vlhkosti, alebo tlakovej, podzemnej či zrážkovej vode.

Izolačné pásy a fólie
K tradičným spôsobom patrí izolovanie suterénu minimálne dvoma vrstvami elastomérbitúmenových pásov. Prvým krokom pri realizácii takejto izolácie je nanesenie penetračného náteru, ktorý na seba naviaže prachové zrnká a zabezpečí lepšie prichytenie asfaltových pásov. Pri výbere vhodných izolačných pásov by sme sa mali poradiť s odborníkmi, ktorí nám pomôžu zorientovať sa na trhu s týmito materiálmi – v ponuke sú rozličné druhy asfaltových pásov s posypom alebo bez neho, s vystužovacou mriežkou, s hliníkovou vložkou a mnohé ďalšie. Hotovú hydroizolačnú vrstvu z asfaltových pásov chránime pred poškodením buď drenážnou fóliou, alebo doskami tepelnej izolácie. Ak túžime po suchom suteréne, môžeme sa rozhodnúť aj pre samolepiacu izolačnú fóliu. Tá je vhodná na steny, ktoré sú v priamom styku so zeminou, ale nie sú ohrozované tlakovou spodnou vodou. Samolepiaca fólia sa skladá z kvalitnej, dvojvrstvovej, netrhavej špeciálnej fólie s plastickou bitúmenkaučukovou tesniacou vrstvou.

Škárovacia hmota
Ďalším spôsobom ako zaizolovať steny a podlahu suterénu je použitie 2-komponentnej škárovacej bitúmenovej hmoty. Hmotu nanášame na pripravený, začistený povrch upravený jednou vrstvou penetračného náteru. Na prvú vrstvu škárovacej hmoty s hrúbkou 2 mm položíme armovaciu sieťku, ktorú prekryjeme druhou vrstvou bitúmenovej hmoty v takom množstve, aby sme ju celkom zakryli.

Ochrana izolácie
Zaizolované plochy vonkajších stien zasypávame zeminou až po ich úplnom vysušení. Pritom však dávame pozor, aby sme hydroizolácie nepoškodili. Preto nepoužívame materiál s ostrými hranami (stavebný odpad, štrkodrvina) a izoláciu zabezpečíme ochrannou vrstvou proti mechanickému poškodeniu. Ide napríklad o profilované pásy, filtračné platne, celistvé platne alebo platne s otvorenými pórmi. Na izolácii buď držia samotným tlakom zeminy, alebo ich môžeme prilepiť.

Hydroizolácia základovej škáry
Na vytvorenie bezpečnej hydroizolácie styčnej základovej škáry (medzi základom a stenami) potrebujeme po obvode základovej dosky vybetónovať do výšky 10 cm veniec s izolačným pásom so šírkou minimálne 24 cm. Úlohou izolačného pásu je vodotesne uzavrieť škáry medzi základmi a stenami, prípadne medzi jednotlivými etapami betonáže. Je vyrobený z PVC a mal by byť dostatočne široký, aby sa dokonale prichytil k betónovej hmote a vytvoril tak kvalitnú izoláciu.

Hydroizolácia nepodpivničených budov
V nepodpivničených budovách môžeme zhotoviť najnižšiu podlahu ako stropnú konštrukciu, ktorá sa nedotýka pôdy. V takomto prípade musíme zabezpečiť dostatočné vetranie vzniknutého studeného priestoru medzi stropom a pôdou a nesmieme zabudnúť ani na zateplenie podlahy. Toto riešenie bez vodorovnej hydroizolácie využijeme najmä pri stavbe domov s neveľkými rozpätiami stropov, ale iba v prípade, že v interiéri neplánujeme použiť podlahy citlivé na vlhko, napríklad vlyskovú podlahu. Hydroizoláciu potom aplikujeme z vrchnej strany základovej dosky tak, aby siahala až po vodorovnú izoláciu s prekrytím oboch druhov izolácií aspoň 15 cm.

Dôležitý sokel
Hydroizoláciu spodnej stavby ukončíme až nad úrovňou terénu. Nad terénom môžeme bitúmenové zvislé hydroizolácie ukotviť len na špeciálne nosiče omietky, respektíve na malty, soklovú omietku alebo soklový obklad. Ochranu proti striekajúcej vode môžeme zhotoviť aj z dvojvrstvovej vodotesnej omietky hrubej minimálne 2 cm, čím sa vyhneme opticky nápadnému soklu. Alternatívou sú primurované alebo odvetrávané obklady v oblasti sokla. Veľmi trvácne riešenie predstavuje obklad sokla mrazuvzdornými tvarovkami alebo ostropálenými tehlami, no iba v tom prípade, ak je hydroizolácia spodnej stavby vytiahnutá až pod obklad.

Tepelná izolácia spodnej stavby
Tepelná izolácia spodnej stavby mala dlhý čas za cieľ iba vytvoriť ochrannú vrstvu proti mechanickému poškodeniu hydroizolácie. V súčasnosti sa najmä v zahraničí podieľa vo veľkej miere na znižovaní tepelných únikov a tým aj na znižovaní nákladov na energiu. Bohužiaľ, u nás je tento trend ešte v začiatkoch, takže sa tepelná izolácia spodnej stavby často zanedbáva. Na to, aby bola tepelná izolácia objektu účinná, musíme vytvoriť súvislé obalenie budovy dostatočne tepelne nepriepustnými materiálmi. Preto napríklad pri stavbe nízkoenergetických alebo pasívnych domov musíme tepelne zaizolovať aj priestor pod základovou doskou. Na zateplenie suterénu aj na ochranu hydroizolácie pred mechanickým poškodením bežne používame platne s hrúbkou 8 až 12 cm (nízkoenergetické domy), pri pasívnych domoch dokonca 16 až 20 cm.

Najbežnejším tepelnoizolačným materiálom na zateplenie spodnej stavby je extrudovaný polystyrén, ktorý je na takéto použitie dostatočne pevný a mechanicky odolný. Ak chceme zlúčiť tepelnoizolačnú a drenážnu funkciu obkladu, môžeme použiť dosky z extrudovaného polystyrénu, ktoré majú na povrchu nehnijúcu geotextíliu odolnú proti humusovým látkam z pôdy, teplotným zmenám i mrazu. Dosky potom pripevňujeme na steny suterénu bezrozpúšťadlovými lepidlami, alebo ich lepíme bodovo studeným bitúmenom tak, aby vznikol preplátovaný spoj a drenážna rohož ostala na vonkajšej strane. Podmienkou dobrej funkcie systému je účinná drenáž pri päte dosák.

Ak to norma dovoľuje, pri budovaní suterénu novostavby sa snažíme zabudovať v jednom mieste spolu čo najviac rozvodových prípojok, napríklad elektrinu, vodu, plyn či telekomunikácie. Najvhodnejším riešením priestupov je univerzálna manžeta, ktorá v sebe ukrýva viaceré rozvody a zabezpečuje úplnú tesnosť prechodu. Toto riešenie je finančne prijateľnejšie než izolovanie každého priestupu samostatne.
 
Text: Karin Kasanová, Milan Bohunický
Foto: Ľ. Fajta, M. Gahír
Zdroj: Časopis Urob si sám