Na akých základoch si môžete postaviť rodinný dom?

Pri návrhu základov platí, že optimálne základové konštrukcie sú také, ktoré pri najmenšej prácnosti, spotrebe materiálu a energie plne zaisťujú bezpečnosť stavby a vylučujú jej deformácie. Každá stavba musí byť pevne spojená so zemou, do ktorej sa prenášajú všetky stále i občasné zaťaženia domu.

Galéria

Nepodceňujte prieskum

Každá stavba je niečím špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, najmä pri zakladaní. To, čo má sused pod svojím domom, sa nemusí nachádzať na vedľajšom pozemku. Podložie alebo základová pôda tvoria neoddeliteľnú súčasť stavby a prvoradou úlohou každej stavebnej konštrukcie je spoľahlivé plnenie funkcií, na ktoré boli vytvorené. Ak však nie sú známe vlastnosti a zloženie podložia, nie je možné správne navrhnúť základovú konštrukciu. Preto je dôležitý prieskum podložia.
Veľa stavebníkov sa možno zľakne, keď počuje slovo sonda, a predstaví si pod týmto pojmom ťažké mechanizmy, ktoré treba doviezť na pozemok. Najlepším riešením nemusí byť iba niečo, čo je výsledkom počítačovej analýzy a drahého výskumu pomocou veľkých strojov. Pre menšie stavby, ako sú rodinné domy, existujú aj finančne a technicky menej náročné metódy, ktorých výsledky potom pomôžu pri projektovaní jednotlivých konštrukcií. Dnes všetci trpíme pocitom, že iba veľké a drahé veci a riešenia sú správne. Ručné a vreckové prístroje, napríklad malá sonda, ktorá sa dá kladivom zahĺbiť dva alebo tri metre, sú však ideálne na stavby malého rozsahu, ako sú rodinné domy, a rozhodne to nie je finančne náročný spôsob zisťovania zloženia podložia. Na základe geologického prieskumu sa zistí zloženie základovej pôdy, stlačiteľnosť, únosnosť a výška spodnej vody (ktorá vie riadne zamotať hlavu). Tento prieskum sa má urobiť ešte pred projektovaním stavby. Ak je podložie nevhodné alebo málo kvalitné pre danú stavbu, môže sa umelo upraviť (odvodnením, zhutnením, injektovaním) alebo vymeniť. Odvodnením drenážou alebo čerpaním sa dosiahne trvalé zníženie hladiny podzemnej vody. Ak je podložie z málo zľahnutej hlinitej, hlinitopiesčitej zeminy či ílových pieskov, treba ho mechanicky alebo hydraulicky zhutniť vibrovacími doskami, valcami alebo hĺbkovou vibráciou. Ak podložie tvoria hrubozrnné piesky, injektujú sa látkami na báze cementu a ílu, aby sa zvýšila jeho pevnosť. Štrkopiesky a piesky sa injektujú chemickými látkami, ako sú vodné sklo či chlorid vápenatý. Ak je zemina, ktorá má byť pod stavbou, nerovnomerne stlačiteľná, s malou pevnosťou, nahradí sa vrstva zeminy pod základovou škárou stabilným štrkovým vankúšom, čiže štrkopieskovou vrstvou.
Na Slovensku sú vypracované inžinierskogeologické mapy, ktoré podrobnejšie znázorňujú všetky dôležité zložky prírodného prostredia konkrétneho územia, napríklad geodynamické javy (seizmicitu, svahové pohyby, krasové procesy, erózie, spraše a podobne), a s tým spojenú rizikovosť územia. Na stavebnom úrade by mali byť tieto mapy k dispozícii. Na základe nich by vás mal úradník na stavebnom úrade upozorniť na skutočnosť, že ide z hľadiska zakladania o problematickú zónu a že by bolo vhodné obrátiť sa na odborníkov.

Je dôležité pochopiť prostredie – a to je úlohou projektanta. Najčastejším problémom pri stavbách napríklad na svahu je nesprávne alebo absentujúce odvodnenie pozemku a neskorší posun vrchných vrstiev. (foto: thinkstock.com)

Urobiť základ neznamená iba naliať betón do vykopanej jamy

Základy sa obyčajne vytvárajú z monolitického betónu uloženého do debnenia. Alternatívou sú prefabrikované základové prvky. Debnenie sa najjednoduchšie vytvára zo systémových prvkov, ktoré sa jednoducho a rýchlo skladajú a rozoberajú. Výhodou takýchto prvkov je možnosť opakovaného použitia. Pri priestorovo komplikovanejších základoch alebo pri menších domoch je bežné debnenie vyrobené z dosák priamo na mieste. Podľa statických výpočtov sa niekedy musí uložiť do základov aj výstuž, ktorá sa pokryje predpísanou vrstvou betónu. Na rovnomerné rozloženie zaťaženia zo všetkých konštrukcií sa pod základové pásy dáva vrstva štrkopiesku alebo piesku v hrúbke určenej projektantom.
Hydroizolácia sa kladie vo dvoch vrstvách pásov položených kolmo na seba a dopĺňa sa ďalšou fóliovou izoláciou, ktorá zvyšuje odolnosť napríklad proti tlakovej vode alebo proti radónu. Geotextília sa pridáva k základom ako ochrana stavebných materiálov alebo proti prerastaniu rastlín. V oblasti základov a pod základovou doskou sa kladie aj spevnená tepelná izolácia v extrudovanej podobe.
Všeobecne platí, že hĺbka základov musí byť taká, aby základová škára (to znamená miesto, kde sa spája spodná úroveň základov s pôdou pod nimi) ležala v nezamŕzajúcej hĺbke, čo závisí od oblasti, v ktorej sa bude objekt nachádzať. V našich zemepisných šírkach to je 50 cm, ak je pôda pod základmi zložená zo skalnatých hornín, 80 cm, ak je podkladová pôda z pieskov a štrkopieskov, a 120 až 140 cm, ak podklad tvorí íl.

Pred prvým zakopnutím do zeme treba správne vytýčiť stavbu a presne vyznačiť miesta výkopov. (foto: archív Jaga)

Chyby pri betónovaní
Pri betónovaní vonkajších betónových plôch sa najčastejšie vyskytujú dve základné chyby. Krátko po betonáži sa na povrchu plochy objavia pavučinkové trhlinky. Povrch betónu sa začne po čase odlupovať tak, že sa dá ľahko odstrániť povrchová tenká vrstva malty a vidieť zrná kameniva. Príčinou je zväčša nadmerné množstvo vody v betóne. Táto nadbytočná voda sa dostala do betónu buď pri doriedení betónu na stavbe, ktorým si robotníci „zľahčujú“ spracovanie betónu, alebo pri skorom, respektíve nadmernom ošetrovaní čerstvého betónu polievaním.
Ďalšou chybou pri väčších betónových plochách je slabá alebo minimálna vibrácia čerstvého betónu vibračnou latou, ktorá svojou intenzitou zhutní len tenkú povrchovú vrstvu. Po čase sa betón svojou váhou usadne a vytvoria sa trhliny.
Nedostatok vibrátorov a stavebných robotníkov na stavenisku môže spôsobiť chaotické ukladanie betónu. Najmä pri väčších objemoch sa často zabudne na konce plôch, v ktorých betón už stvrdne, v dôsledku čoho sa neprepoja jednotlivé vrstvy.
Opakovanou chybou je aj neskoré narezanie dilatačných škár hotových betónových podláh, najmä v kritických rohoch. Betón sa pri hydratácii zmrašťuje a vznikajú trhliny v miestach najväčších pnutí.
Aj na kvalitne zabetónovanej stene či inej konštrukcii sa objavia trhlinky, ak sa povrch čerstvého betónu nechráni pred vysychaním vplyvom vetra alebo priameho slnečného žiarenia.
Rovnako v zimnom období treba čerstvý betón zakryť a chrániť pred chladom a vplyvom mrazu vyhrievaním debnenia alebo prostredia pri konštrukcii.
Chyby môže spôsobiť aj nadmerné previbrovanie betónu. V mieste nadmernej vibrácie nastane segregácia betónu, odlučuje sa kamenivo a následne sa oslabí konečný povrch.

(zdroj: Holcim)

Postup výstavby presných základových pásov. (foto: archív Jaga)

–>

Na akých základoch si môžete postaviť dom?

Najmä na pevných, ale všeobecne možno rozdeliť základy na:
•  plošné – pásy, rošty, pätky, dosky,
•  hlbinné – pilóty, studne, kesóny.
Plošné základy prenášajú zaťaženie do pôdy svojou plochou.

Patria sem:
Základové pásy – najčastejšie využívaný typ zakladania rodinných domov. Musia byť pod každou nosnou stenou, nástupným stupňom schodov, komínom a pod priečkami hrubými 150 mm a viac. Materiál vhodný na tieto základy je kameň (malé stavby), prostý betón, pri väčších zaťaženiach, respektíve pri neúnosných základových pôdach železobetón. Šírka základových pásov závisí od statického výpočtu na základe únosnosti podložia. Zvyčajne však vychádza z hrúbky muriva, ku ktorej sa pripočíta po 100 až 150 mm na obe strany (napríklad pri stene hrubej 400 mm je šírka základového pása pod takou stenou 500 mm).
Základové rošty – tuho spojené základové pásy prebiehajúce vo dvoch smeroch kolmých na seba.

Ak sa nachádza hladina spodnej vody v hĺbke okolo dvoch metrov pod okolitým terénom, treba rátať s tým, že budovanie pivnice pod domom bude náročnejšie na izoláciu proti tlakovej alebo agresívnej vode, a tým aj drahšie. (foto: archív Jaga)

Základové pätky – používajú sa pri skeletovej konštrukcii objektu, kde nie je súvislá nosná stena, ale stĺpy a základ stačí umiestniť pod každý stĺp samostatne. Vyžadujú dostatočne únosnú a rovnorodú základovú pôdu v celom rozsahu. Všeobecne sú ekonomicky aj výrobne výhodné, ak ich strana nie je väčšia ako polovica osovej vzdialenosti stĺpov, inak sú účelnejšie doskové alebo pilótové základy. Môžu byť štvorcové, obdĺžnikové, kruhové alebo iné. Osádzajú sa do štrkopieskového lôžka alebo betónu hrubého 100 až 150 mm.
Základové dosky – používajú sa najmä vtedy, ak je základová pôda menej únosná alebo sa tam nachádza spodná tlaková voda. Hrúbka dosky sa navrhuje v rozpätí 600 až 1 200 mm.
Ďalším typom plošných základov sú takzvané krabicové (škatuľové) základy. Podobajú sa veľkej škatuli, ktorej dno tvorí rovná základová doska, boky škatule tvoria steny podzemného podlažia a hornú časť stropná konštrukcia. Všetky časti sú z monolitického železobetónu a sú spojené do tuhého priestorového celku. Zhotovujú sa pri ťažkých stavbách, ktoré sú založené na stlačiteľnom podlaží, a v prostredí s podzemnou vodou.

Ak sa chystáte na výstavbu nízkoenergetického alebo aj pasívneho domu, treba rátať s tým, že základy musia byť tiež zaizolované. Preto je dôležité presné vyhotovenie základových pásov a dosiek, aby bolo možné k nim pridať tepelnú izoláciu. (obr.: archív Jaga)	Spodná stavba musí byť dostatočne nadimenzovaná a dobre zaizolovaná proti vlhkosti, vode a úniku tepla. (foto: archív Jaga)

Hlbinné základy sa uplatňujú pri málo únosnej základovej pôde, alebo ak sa v úrovni základov vyskytuje spodná voda. Zaťaženie z objektu sa v takýchto prípadoch prenesie do väčšej hĺbky. Pri výstavbe rodinného domu sa v bežných prípadoch asi nestretnete s hlbinnými základmi, iba keby ste si chceli postaviť dom na jazere. Preto ich rozdelenie uvádzame len pre informáciu:
Pilóty – betónové, oceľové, železobetónové alebo drevené stĺpy, ktoré sa vrážajú do podkladu a na ich hlavice sa ukladajú základy.
Takzvané studne – duté betónové skruže, v ktorých sa po uložení do pôdy zabetónuje dno, vyplnia sa štrkopieskom a navrchu sa vytvorí železobetónová doska, na ktorú sa uloží nosná konštrukcia. Používajú sa pri obrovských zaťaženiach a veľkých hĺbkach.
Kesóny – podobajú sa studniam, majú však štvorcový alebo obdĺžnikový prierez a uplatňujú sa pri zakladaní stavieb pod vodou.

Zemné práce a založenie stavby sú prvé práce pri stavbe domu a patria medzi najdôležitejšie z hľadiska správneho navrhnutia, bezchybnej realizácie a kvality použitých materiálov. (foto: thinkstock.com)

Text: Ing. arch. Kamila Ďuríková
Foto: thinkstock.com, archív JAGA
Zdroj: Všetko o stavbe a prevádzke domu, JAGA GROUP, s.r.o.