Hrubá stavba do zimy
Vybudovanie hrubej stavby domu vyžaduje množstvo energie a finančných prostriedkov. Práve tejto fáze by sme však mali pri stavbe domu venovať zvýšenú pozornosť. Nešetrime na kvalifikovanom stavebnom dozore, vyhneme sa problémom pri neskoršom odstraňovaní chýb. Investujme do naozaj kvalitnej hrubej stavby domu.
Galéria
Pri zakladaní menších a stredne veľkých rodinných domov sa zvyčajne robia pásové základy, prípadne celoplošná základová doska. Pred výstavbou základov by sme mali nechať urobiť hydrogeologický prieskum, a to najmä na miestach, kde sa doteraz nestavalo, a na svahovitých pozemkoch. Umožní nám zistiť hladinu podzemnej vody a jej kolísanie, agresivitu spodnej vody, typ zeminy, prítomnosť radónu a pod. Zisteným skutočnostiam sa potom musí prispôsobiť použitý materiál, v odôvodnených prípadoch pridáme aj ďalšie stavebné opatrenia (napr. vybudujeme železobetónovú vaňu proti tlakovej vode). Zakladanie na prefabrikovaných alebo betónovaných pilótach, monolitických roznášacích pätkách je vhodné tam, kde to odporúča projektant. Na základe skúseností z tohtoročných záplav je potrebné zistiť, ako by v prípade dažďov tiekla voda po svahu, resp. či by dlhotrvajúci dážď nezapríčinil zosuv pôdy.
Spodná časť základu, tzv. základová škára, musí byť uložená v nezamŕzajúcej hĺbke, čo je u nás 80 cm, avšak vo vlhkých ílovitých zeminách môže byť nezámrzná hĺbka až 160 cm (na severe), podľa teplotného pásma. Zemina v úrovni základovej škáry by mala ostať neporušená (nerozrytá, nerozbagrovaná). Mäkkú základovú pôdu možno zlepšiť 20 cm vrstvou piesčitého štrku. V súdržných zeminách s podzemnou vodou v hĺbke menšej ako 2 m by mala byť základová škára v hĺbke aspoň 1,2 m. V skalnatých zeminách bez rizika to môže byť aj menej ako 80 cm. Pod vnútornými múrmi nemusia byť základy také hlboké, lebo k nim mráz neprenikne. Dôležité je aj odvedenie povrchových vôd mimo budovy drenážnym systémom. Ak sa odčerpáva z výkopu spodná alebo zrážková voda, nesmú sa spolu s ňou odsávať jemné čiastočky zeminy – neskôr by kvôli tomu mohol základový pás nerovnomerne sadať.
Z betónu alebo železobetónu
Priestupy na umiestnenie inštalačných potrubí nemožno opomenúť. Základová konštrukcia nesmie byť v žiadnom mieste oslabená na viac ako 2/3 z výšky základu. Ak je oslabenie väčšie, rieši sa priechod potrubia prekladom, prídavnou výstužou alebo zvýšením výšky základu.
Dnes sa takmer všetky základy robia zo železobetónu – betónu, v ktorom je vložená výstuž z ocele. Spolu s liatym betónom môžeme využiť aj betónové tvárnice strateného debnenia, prípadne len plné betónové tvárnice. Ukladáme ich do výkopu, vystužíme ich oceľovými prútmi a zalievame betónom. Ušetríme si tak výstavbu debnenia z dreva. Ak staviame debnenie a používame liaty betón, oceľovú výstuž (prúty, zváranú sieť) neukladáme priamo na štrkovú podkladovú vrstvu, ale na špeciálne podložky, resp. lacnejšie na menšie kamene, kúsky tehly, aby výstuž bola dostatočne zaliata betónom aj zospodu – aspoň 40 mm. Vtláčaniu výstuže do mäkkého betónu s následným dobetónovaním sa treba vyhnúť, lebo nemáme istotu, že sa výstuž nedotýka štrkového podkladu.
V niektorých prípadoch možno využiť prostý betón s využitím kameňov. Znížia sa tým náklady na použitie betónu. Vtláčame ich do betónovej vrstvy asi na polovicu výšky a zvyšnú výšku dolejeme betónom. Každý kameň teda musí byť obalený aspoň 6 cm hrubou vrstvou betónu, a to aj zo strany debnenia a dna výkopu.
Spodná stavba a hydroizolácia
Okrem základov je to suterén (napríklad pivnica alebo podzemná garáž), ktorého obvodové konštrukcie sú v trvalom kontakte so zeminou. Dnes sa hovorí, že podpivničená stavba sa predraží, ale výhodou zahĺbenia stavby je stálejšia klíma a menšie tepelné straty domu. Pri malom pôdoryse rodinného domu možno získať väčšiu úžitkovú plochu. Suterén môže mať jedno alebo viac podlaží. Suterénna obvodová konštrukcia musí byť zaizolovaná proti zemnej vlhkosti, povrchovej a prípadne tlakovej vode, vnikaniu radónu do suterénnych priestorov a aj proti stratám tepla. Vzhľadom na umiestnenie pod úrovňou terénu sa používajú špeciálne druhy izolácii. Základ a konštrukcia spodnej stavby musia zabezpečiť celistvosť vertikálnej aj horizontálnej hydroizolácie. Obyčajne sa na podkladové vrstvy (betón, železobetón) aplikujú nátery, nástreky a stierky na báze živíc, polymérov, kryštalizujúcich látok, ako aj povlaky z PVC alebo na báze asfaltu. Z vonkajšej strany treba hydroizoláciu chrániť pred mechanickým poškodením cementovým poterom, prímurovkou, betónom a geotextíliou. Najnovšie sa hydroizolačné vrstvy chránia aj špeciálnymi tepelnoizolačnými doskami.
Na odvedenie stekajúcej povrchovej vody z dažďa či snehu je potrebné všetky uvedené konštrukcie ochrániť štrkom uloženým vo výkope okolo celého suterénu s hĺbkou až pod úrovňou prvého podlažia. Na dno výkopu sa umiestňujú vyspádované drenážne rúry, ktoré odvádzajú vodu ďalej od stavby. Zanedbanie drenáže môže spôsobovať sadanie základov a trhliny muriva v hornej časti stavby.
Tepelná izolácia suterénu
Týka konštrukcií suterénnych stien až do výšky tzv. sokla (nad úrovňou terénu do výšky stien ohrozených odstrekujúcou dažďovou vodou), podlahy, prípadne základovej dosky. Aj zateplenie sokla treba riešiť dôsledne, lebo pri chybnom zateplení uniká cezeň mnoho tepla.
Vhodný je najmä extrudovaný penový polystyrén, ale aj špeciálne vyrábaný expandovaný a zároveň lisovaný polystyrén, ktorý má podobné vlastnosti – uzavretú, a teda nenasiakavú štruktúru, pričom je lacnejší ako extrudovaný polystyrén. Pri dodržaní podmienok správnej montáže je životnosť polystyrénových dosiek porovnateľná so životnosťou ostatných materiálov stavby.
Súčiniteľ tepelnej vodivosti polystyrénu je 0,033 W/m . K. Dosky sú predovšetkým určené na náročné tepelné izolácie konštrukcií s požiadavkou na vysokú pevnosť v tlaku a minimálnu nasiakavosť. Štandardné rozmery dosiek sú 1 000 × 500 mm alebo 1 250 × 600 mm v rôznych hrúbkach, hrany na obvode môžu byť rovné alebo s poldrážkou. Aplikujú sa podobne ako bežné fasádne dosky podľa predpísaného technologického postupu. K stene sa pripevňuje najčastejšie asfaltovými, polyuretánovými a cementovými lepidlami.
Dosky určené na ochranu suterénnych stien vytvárajú účinnú ochranu hydroizolácie (nahradzujú ochrannú prímurovku). Na vodorovných plochách – podlahy v styku so zeminou, základové dosky izolácia – sa dosky voľne ukladajú. Výhodné je použiť špeciálne drenážne dosky s drážkami na povrchu pri izolácii, ktoré umožňujú odtečenie vody po zvislej stene k drenážnemu potrubiu. Na vonkajšej strane môžu byť vybavené geotextíliou, ktorá chráni drážky na opačnej strane pred zanesením.
Preklady
K nosným častiam stavby patria aj preklady, stropy a schodiská. Preklady sú nosné konštrukcie nad okennými alebo dvernými otvormi či inými výklenkami. Môžu byť keramické s vystužením oceľovými prútmi, prefabrikované, z oceľových nosníkov alebo železobetónové monolitické. Schodisko alebo preklad často potrebujeme už v suteréne. Niektoré nosné monolitické časti zo železobetónu, ako sú obvodové vence a schodiská, môžeme zhotoviť na stavbe. Preklady a iné prvky je výhodnejšie kúpiť hotové a osadiť, lebo ich výroba je náročná na čas a kvalitu, akú na stavenisku ťažko dosiahneme. Železobetónové preklady zhotovené na stavenisku sa síce môžu prispôsobiť akýmkoľvek rozmerom, potrebné je ich použiť skôr pri atypických stavbách. Niektoré keramické preklady umožňujú preklenúť otvory so šírkou až do 325 cm. Možno ich osadiť aj bez stavebných mechanizmov.
Text: Stanislav Botur
Foto: autor v spolupráci s EK-Invest, Bramac, Icopal, KM Beta, Porfix, Saint-Gobain, divízia Isover a divízia Rigips, Schueco, Tondach, Wienerberger, Xella, archív JAGA
Komentáre