Čím lacno kúriť? Nie všetko, čo horí, je vhodné do pece

Vďaka úsporným budovám a nízkej cene ropy sa dopyt po tuhom vykurovacom palive mierne znížil, takže poklesla aj cena. Pozrime sa však trochu bližšie na výber palivového dreva, aby ste nenaleteli rôznym podvodníkom. Často predávajú palivo, ktoré horí zle alebo nehorí vôbec.

Galéria

V tomto článku sa venujeme iba palivám vhodným do malých lokálnych spotrebičov – do pecí, kozubových pecí, sporákov, kozubových vložiek. Palivá, ktoré tu neuvádzame, radšej do svojich piecok či kozubov neprikladajte. Hrozí im totiž poškodenie, výbuch, prípadne môžu spôsobiť požiar alebo vydusiť susedov. Naopak, zabudnuté palivá možno čaká znovuzrodenie. Sú zadarmo a v ekodome ich netreba veľa.

VÝHREVNOSŤ NA PAPIERI A V PRAXI

Pri nákupe paliva alebo aj na internete nájdeme pojem výhrevnosť paliva. Udáva sa v J/kg (jouloch) alebo kWh/kg. V kachliarstve je zaužívaný pojem kilowatthodina, lebo je porovnateľný s elektrinou, plynom a tepelnotechnickými vlastnosťami budovy. Výhrevnosť palív sa meria laboratórne, v tzv. kalorimetrickej bombe. Je to malá nádobka, do ktorej sa vloží malé množstvo paliva (30 až 50 g), pričom sa vzduchotesne uzavrie. Pomocou ventilu sa vzduch nahradí čistým kyslíkom. Nádobka sa ponorí do vody. Zmes sa elektrickým výbojom vznieti, čo vedie k jej úplnému, dokonalému spáleniu. Ohriatie určitého množstva vody jednoduchým výpočtom ukáže výhrevnosť paliva. V peci je to inak. V atmosfére je menej kyslíka, takže komín potrebuje na svoj chod asi 10 % (aj viac) vytvoreného tepla. Na samotné horenie tuhého paliva sa spotrebuje od 5 do 40 % výkonu horenia! Nejaké teplo pohltia aj steny pece. Kachliari preto používajú reálny údaj výhrevnosti dreva približne 3,1 až 3,3 kWh/kg namiesto uvádzanej výhrevnosti 4,5 kWh/kg. Všetko závisí od vlastností paliva, komína a spotrebiča.

LAICKÁ KONTROLA DREVA

Kontrola vlhkosti: Kusové palivové drevo na horenie musí byť suché, takže vlhkosť môže tvoriť max. 20 % jeho hmotnosti. V obchodoch sú už bežne dostupné vlhkomery dreva. Merajú však len vlhkosť na povrchovej časti dreva (v hĺbke do 1 cm). Podnikavci nechajú drevo krátkodobo na slnku „opáliť“ a potom pred zákazníkom mávajú vlhkomerom. Postačí však poleno rozštiepiť a merať vnútri v rozštepe a hneď nameriame úplne iné hodnoty. Objektívna je preto iba váhová skúška s porovnaním váhy pred a po sušení dreva pri teplote 110 °C jednu hodinu.

Skúška zvukom: Ak búchame o seba 2 polená suchého dreva, majú úplne iný zvuk ako tie vlhké. V priebehu roka, počas skladovania, sa dá táto skúška naučiť a ani nemusíme mať hudobný sluch.

NIE JE METER AKO METER

Kusové drevo sa dodáva na kubický meter – plnometer alebo iba objemový kubický meter. Plnometer by mal mať objem 1 × 1 × 1,5 m – ak tento objem naplníme pekne poukladaným drevom, mali by sme dostať jeden čistý kubický meter dreva. Seriózni obchodníci vám dovezú na dvor takúto paletu. Žiaľ, sú tu aj špekulanti a tí dokážu drevo „našuchoriť“. Keď takúto paletu poprekladáme do skladu a premeriame, už je dreva menej. Inokedy nájdeme v objeme aj rôzne odrezky alebo namiesto tvrdého dreva je tu mäkké – smrek, často i topoľ alebo vrbina. Dreva je neraz menej alebo je premiešané s druhmi, ktoré sme nezakúpili.

KUSOVÉ JE NAJLACNEJŠIE?

Kusové drevo – kálané, rezané na 30 až 50 cm – je najlacnejšie, cena sa pohybuje od 35 do 50 eur bez dopravy (plnometer podľa oblasti a sezóny). Najlacnejšie býva drevo na jar, keď ho zvyčajne aj objednávame, aby stihlo preschnúť. Pri váhovom a objemovom porovnaní je však najmenej výhodné. Ak rátame vlastný čas, upratovanie, pílenie a pod., brikety sú výhodnejšie ako kusové drevo, s ktorým je ešte ďalšia robota. Cenovým porovnaním tiež zistíme, že cena odzrkadľuje aj výhrevnosť paliva. Výhrevnejšieho paliva, napríklad drevených brikiet, spotrebujeme menej, ale sú drahšie.

Na náš trh sa vracajú aj uhoľné brikety. Majú síce vysokú výhrevnosť, ale vyžadujú viac kyslíka a na zapálenie primeranú dávku dreva. Potrebujú iné zaobchádzanie, iný typ spotrebiča. Uvažujeme o nich obmedzene ako núdzovom či doplnkovom kurive. Sú vhodné do spotrebičov s krátkymi ťahmi a veľkým roštom.

HORENIE KUSOVÉHO DREVA
Kusové drevo horí vysokým dlhým plameňom. Je veľmi vhodné do tzv. ťahového spotrebiča, kde dlhé plamene blčia a dohárajú ešte v hornej časti pece. Drevo po dohorení vytvorí pahrebu, no to už je pec prehriata. kresba: Vladimír Institoris

SKLAD PALIVA

Ak pri dome nemáme náležitý sklad paliva, postačí nám aj záhradný domček, kde položíme paletu brikiet. Aký veľký sklad budeme potrebovať? Záleží na tom, koľko dreva skúrime. Jeden kubický meter (1 m³) dobre uloženého dreva váži asi 700 kg. Do 1 m³ uložíme asi 1 100 kg balených pilinových brikiet a asi 1 600 kg balíkovaných uhoľných brikiet.

STARÝ OLEJ

Fritované oleje a tuky môžeme tiež spáliť. Postačí, ak ich počas horúceho dňa vylejeme na uložené palivo. Olej postupne vsiakne do dreva. Nezaťažujme nimi kanalizáciu! Takto ošetrené drevo možno spáliť až po týždni, keď oleje vsiaknu do masy. Inak sa pri manipulácii ušpiníme a hrozí aj výbuch v peci. 

ZABUDNUTÉ KURIVO

Kukuričné šúľky, šišky: Odzrnené kukuričné šúľky (zbavené semiačok) horia drobným modrým plameňom. V minulosti sa hojne používali do sporákov. Nevýhodou je, že sú ľahké a potrebujeme ich viac. Dnes sa už kukuričná slama i šúľky spaľujú priemyselne v teplárňach. Šišky sa používali na zakladanie ohňa, obsahujú živice. Majú dobrú výhrevnosť. Horia tiež nízkym plameňom. Pozor, pri zlej regulácii vzduchu môžu živice v peci búchať! Ako kurivo vyzerajú dekoratívne. Niektoré druhy pri zahriatí aj pekne voňajú. 

TECHNICKÉ DREVO

Horľavé zvyšky nábytku, nevratných paliet či debniacich dosiek zo stavby horia pomerne dobre, ale nátery a lepidlá, ktoré obsahujú, môžu byť nebezpečné. Natreté kusy prikladáme až do vyhriatej pece. Neodporúčame týmto palivom kúriť v kozubových vložkách, lebo spálené farby môžu nezvratne ušpiniť sklo na dvierkach. OSB dosky sú vyhotovené z drevených odštiepkov a bežne sa spaľujú, nemali by byť lepené jedovatými lepidlami. Počas horenia nesmrdia. Nespaľujeme však nábytok a dosky z pilín – tzv. bukas. Bol totiž lepený formaldehydom a lakovaný neekologickou farbou. Pri horení v domácom spotrebiči nepríjemne zapácha a vytvára škodlivý dym. 

TŔSTIE

Používalo sa ako kurivo do sporákov a k tomu zvlášť postavených pecí. Nehorí samostatne, ale v zmesi s trochou dreva dosahuje dobrú výhrevnosť. Nevýhodou uvedených palív je vysoká prácnosť a znečistenie miestností pri manipulácii.
Sušený kravský trus má podobné vlastnosti ako pilinové brikety. Horí nízkym modrastým plameňom. V lete sa zbieral a sušil na pastvinách.

HORENIE TENKÉHO DREVA
Ak kúrime v spotrebiči bez ťahov – napr. v kozubovej vložke – veľkým množstvom tenšieho dreva, horí zbytočne dlhým plameňom, dohára až v komíne a teplo uniká zbytočne do komína. Do kozubovej vložky môžeme dať aj hrubé polená, aby tu pomaly horeli nízkym plameňom. kresba: Vladimír Institoris

NÍZKY PLAMEŇ
Drevené i uhoľné brikety horia vytrvalo nízkym plameňom, čo je vhodné na pomalý trvalý výkon spotrebiča. Dobre sa osvedčili v spotrebičoch s krátkymi ťahmi – kozubové vložky alebo tzv. peterky. Brikety intenzívne prehrievajú blízke okolie, teda ohnisko a plášť pece v blízkosti ohniska. Prikladáme ich po zahriatí spotrebiča alebo ich preložíme dávkou tenkého dreva, aby sa „chytil ťah“. Uhoľné brikety nepoužívame do kozubových vložiek. Spaľovanie uhoľných brikiet si vyžaduje prívod vzduchu s väčšou kapacitou, ako sme zvyknutí v spotrebičoch na kusové drevo.

Tieto rady slúžia len ako príklad či návod, ako ušetriť za palivo. Každý užívateľ si sám musí hľadať optimálny režim kúrenia. Napríklad po vyhriatí pece kusovým drevom prikladáme na noc brikety (uhoľné i pilinové), lebo držia teplo a spotrebič je už v úspornom, ale účinnom režime. Podobne i kusové drevo sa po obhorení dávky paliva zmení na pahrebu, ktorá účinne hreje medzi jednotlivými prikladaniami – v noci alebo keď sme mimo domu. Nebojme sa preto trochu experimentovať. kresba: Vladimír Institoris

BRIKETY – ZAPÁLENIE
Brikety sa pekne zapália, ak ich uložíme do vrstvy žeravej pahreby.

PLAMEŇ BRIKIET A UHLIA
Naopak, brikety či uhlie viac hrejú v dolnej časti spotrebiča. Pri dlhodobom používaní v spotrebiči na kusové drevo sa môže dolná časť ohniska prehriať a poškodiť. kresba: Vladimír Institoris

ŠTIEPANÉ POLENÁ

Kusové drevo by nemalo mať na štiepnej hrane viac ako 12 až 15 cm. Takto naštiepané drevo dokáže dokonale vyschnúť za rok. V pohľade vidieť aj charakteristické drobné trhlinky vznikajúce pri sušení. No pozor, tieto trhlinky nájdeme aj na dreve, ktoré sa iba pár dní sušilo na prudkom slnku, takže puklinky nemusia byť znakom dobre presušeného paliva. 

UHOĽNÉ BRIKETY

Používame ich v spotrebičoch, kde ich výrobcovia výslovne uvádzajú ako vhodné palivo. Veľmi neekologicky a zle horia v tzv. bezroštových spotrebičoch. V spotrebičoch na drevo ich používame obmedzene, ukladáme ich do vyhriatej pece alebo ich riadne podložíme drevom či zvýšenou dávkou podpaľovača. Účinné horenie docielime, ak postavíme takúto pyramídku. Je v nej dobrý prístup vzduchu. Po zapálení už brikety neupravujeme, nemiešame. Mali by pekne dohárať a popol bude samovoľne padať cez rošt do popolníka. Ak žeravé brikety pomiešame (napr. kutáčom), porušíme hniezdo žeravosti, masa sa rozpadne a zbytočne prepadne nezhorená do popolníka. Brikety sa odporúčajú na pomalé trvalé horenie so samovoľným vyhasnutím. 

ULOŽENIE DREVA

Drevo bolo uložené do výšky 2,7 tesne pod striešku. Za 5 mesiacov pokleslo vplyvom sušenia asi o 20 cm. Aj keď bolo dovezené ako rok sušené, ďalej sa sušilo a vlhkomer ukázal 15-percentnú vlhkosť. Uložené drevo neustále klesá, zmenšuje objem, suší sa. Na určenie vlhkosti a postupu sušenia by sme mohli použiť aj meter. Odmeraním poklesu vrstvy dreva by sme vypočítali objem odparenej vlhkosti. Pozor treba dávať aj na bezpečnosť! Zosychajúce drevo sa neraz s hrmotom zosypalo a poudieralo ľudí. Vyššie štôsiky dreva by mali byť zabezpečené proti zosunutiu. Je to dôležité, najmä ak máte deti. 

VLHKOMER PALIVA

Možno si ho zadovážiť asi za 20 eur. Ak kúrime kusovým drevom a zásobíme sa len na jednu sezónu, je dobré ho mať. Preveríme si tak dodávateľa paliva. Žiaľ, prístroje nie sú vždy najkvalitnejšie. Pri meraní paliva si preto pripravíme aj kontrolný kus. Nemusíme absolvovať sušenie pri 110 °C. Kus dreva postačí mať týždeň pri zdroji tepla do 40 °C, napríklad na peci. Kus, ktorý bol vnútri a dosušil sa, meraním porovnáme s drevom, ktoré je vonku a sušilo sa prirodzene. 

NA OBALOCH CHÝBA LOGO

Aj napriek osvete sa neustále spaľuje domový odpad. Výrobcovia obalov aj spotrebičov nechcú ani len uvažovať o možnosti, ako si­tuáciu riešiť. Kedy sa spotrebitelia dočkajú takéhoto piktogramu? Ušetrili by sa tak objemy aj náklady pri odvoze odpadu. Postačilo by pri výrobe obalov a konštrukcií pecí trochu uvažovať. kresba: Vladimír Institoris

VEDELI STE TO?

PALIVÁ
Podľa použitia ich môžeme rozdeliť do rôznych skupín:
• prírodné neupravené palivá – kusové drevo, kusové uhlie,
• palivá na báze prírodných surovín – pilinové brikety, uhoľné brikety, drevoštiepka z mulčovacieho drviča, rašelinové brikety (dovoz z Ukrajiny), uhoľný koks,
• palivá upravené viac, recyklované horľaviny – brikety z papiera, technické drevo, drobný domový odpad, papier, kartónové obaly, kúsky dreva, nábytok, plasty, motorový olej, jedlý fritovaný olej, tuky, preležané suché potraviny,
• zabudnuté ekologické palivá – šišky, tŕstie, kukuričné šúľky, kravský trus.

V KTOREJ SKUPINE STE VY?
Počas svojej kachliarskej kariéry som rozčlenil našincov do troch skupín – podľa toho, ako spracujú domáci odpad, haraburdie a všetko, čo nepotrebujú:
„Topiči“ majú tendenciu odnášať odpad do vodných tokov. Tam ho utopia.
„Odnášači“ alebo „prehadzovači“ ho zasa odnesú do lesa alebo prehodia na susedov pozemok.
„Spaľovači“ všetok len trochu horiaci odpad spaľujú v malých domácich spotrebičoch.
Česť tým, ktorí sa nenachádzajú ani v jednej z uvedených skupín. V časoch, keď už má skoro každá obec zberný dvor, je to asi druh psychických porúch. Nevieme a nedokážeme ho riešiť. Dôsledky riešia kachliari ako reklamácie, prípadne kominári, ba až hasiči.

ZÁKLADNÁ ZÁSADA PRI KÚPE
Nekúrte ničím iným než palivom odporúčaným výrobcom! Aj tu sa údaje rôznia, na trhu pribúdajú nové druhy palív. Ich výrobcovia i predajcovia sa predháňajú v superlatívoch v snahe predať tovar. Fakt, že si poničíte piecku alebo ušetrené peniaze vydáte za kominára, aby opravil (prepchal) upchatý komín, ich nezaujíma. Ak chcete vyskúšať nový druh paliva, nakúpte ho radšej málo (hoci za viac peňazí) – tak na päť zakúrení (vykurovacích cyklov). Ak sa palivo osvedčí, objednajte pokojne väčšie množstvo. Vyhnete sa tak skladovaniu nepoužiteľného paliva. Nebudete tak musieť podávať inzeráty typu: „Darujem palivo za odvoz.“

dobré rady

AKO ZISTÍTE POTREBNÉ MNOŽSTVO DREVA?
Spotrebič (piecka) má uvedený výkon 5 kW a účinnosť 80 %. (V našom spotrebiči teda využijeme iba 80 % výhrevnosti paliva.) Palivo má písanú výhrevnosť 4,5 kWh/kg. Otázkou je, koľko kilogramov dreva skutočne potrebujete, aby piecka odovzdávala do priestoru výkon 5 kW počas jednej hodiny.

Aby ste dosiahli žiadaný výkon 5 kW, musíte spotrebič preplniť palivom. Paliva potrebujete o niečo viac, aby ste dosiahli potrebných 5 kW. Ak z paliva s výhrevnosťou 4,5 kWh/kg potrebujete dosiahnuť výkon 5 kW, potrebujete 1,11 kg paliva. To je teória. (Koľko energie je ukrytej v dreve! Jedno poleno s hmotnosťou 1,11 kg by teoreticky mohlo viac ako hodinu poháňať silnú cirkulárku so 4-kilowattovým motorom!)

Pri reálnom výpočte doplníte ešte 20 % pre účinnosť piecky (80 %) a 10 % ide na chod komína. K 1,11 kg teda musíte pridať ešte 30 %, čo je 0,33 kg.

Na dosiahnutie výkonu potrebujete teda 1,11 + 0,33 = 1,44 kg paliva, ktoré umožní piecke odovzdávať výkon 5 kW počas celej hodiny, alebo inak povedané, piecka v priebehu hodiny odovzdá energiu 5 kWh, čo je 18 MJ. V priemere cez steny piecky prejde každú sekundu do miestnosti 5 kJ (kilojoulov) tepla.
Uviedli sme najnepriaznivejšie podmienky, aké by sa mohli vyskytnúť. Obvykle v praxi počítajte s 20-percentným prídavkom na váhe paliva, zodpovedá to reálnemu výkonu spotrebiča.

LEGISLATÍVA
Ako všade inde, legislatíva nezodpovedá tempu života a je poriadne „deravá“. Zákonným revíziám podliehajú všetky komíny aj spotrebiče. Meraniam splodín horenia však podliehajú iba spotrebiče s výkonom nad 50 kW. Drobné spotrebiče sú mimo kontroly a neraz to tak aj vyzerá. Po mestečkách a dedinách sa často „plazí“ štipľavý dym. Na vidieku, kde by mal byť čistý vzduch, sa môžete po zotmení takmer priotráviť dymom zo spálených topánok, pneumatík, plastových fliaš a inými „neškodnými“ spalinami. Môžete sa ísť sťažovať na obecný úrad, no ten nedokáže problém riešiť. Spaľovaniu všetkého možného nedokáže legislatíva zabrániť.

Text, kresby: Ing. arch. Foto: Vladimír Institoris, PhD.
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
Zdroj: časopis Urob si sám 2/2016