Prasklo vám napojenie dymovodu?

Častým problémom býva prasknuté napojenie dymovodu na komín. Sopúch vo veľa prípadoch nevydrží zaťaženie, ktorému ho vystavia užívatelia alebo spotrebiče.

Galéria

Častou, ak nie najčastejšou, chybou býva tesné napojenie dymovodu do sopúcha. Teda užívateľ zasunie rúru dymovodu veľmi tesne do sopúcha, bez možnosti dostatočnej dilatácie. Kovový dymovod má totiž neporovnateľne väčšiu tepelnú rozťažnosť ako šamot.

Druhým najčastejším spôsobom ako poškodiť komín/sopúch je nesprávne použitie spotrebiča. Tu vedie ako spoľahlivý „ničiteľ“ spotrebič skôr známy pod pojmom „peterky“. V tomto prípade ale zase platí, že za všetkým hľadaj človeka. Peterky sú často preťažené užívateľom, teda v nich kúri bez deflektora, s niekoľkonásobným prekročením prevádzkovej teploty ako spotrebiča, tak dymovodu a na koniec aj samotného komína. Štandardne sú komíny podľa normy overované na prevádzkovú teplotu 400°C, sú overované tiež skúškou vyhorenia sadzí ( teplota 1000°C počas 30 minút), teda nie sú pripravené na niekoľkohodinové kúrenie s teplotou spalín 800-950°C. Následkom takého preťaženia býva prasknutý komín, dymovod a často tiež zapálenie strešnej konštrukcie.

Ak už dôjde k poškodeniu dymovodu, dá sa ľahko vymeniť. Ak dôjde k prasknutiu sopúcha, tiež sa dá tento komponent vymeniť, postup nájdete tu. Ak dôjde k poškodeniu komínovej vložky, musí sa komín vyvložkovať a uviesť do prevádzkovo a požiarne bezpečného stavu. Napríklad vložkou z nehrdzavejúcej ocele Schiedel PRIMA Plus alebo keramickou vložkou Schiedel KERANOVA .

Nasledovať by mala kontrola a preskúšanie komína osobou odborne spôsobilou v zmysle Vyhl. 401/2007. Je povinnosťou užívateľa tak konať, ak sa postaví nový komín v novostavbe, alebo dôjde k výmene spotrebiča, úprave komína, zmene typu paliva alebo ak komín nebol viac ako 2 roky používaný.

Zdroj: PR článok Schiedel Slovensko s.r.o.