/ Dom / Strecha /

Oprava drevených konštrukcií

oprava drevenych konstrukcii

Z dreva sa zhotovuje množstvo účelových a esteticky pôsobivých konštrukcií i objektov ako sú napríklad ploty, brány, záhradný nábytok a doplnky, pergoly, altánky, prístrešky pre autá, detské a záhradné domčeky, rekreačné chaty, rodinné domy, ďalej konštrukcie striech objektov, strešné krytiny, podlahy, okná, dvere, schody a podobne. Zo žiadneho iného stavebného materiálu nemožno postaviť dom od podlahy až po krytinu. Drevo má však svoju životnosť a aby mohlo slúžiť čo najdlhšie, potrebuje pravidelnú kontrolu a údržbu.

Spôsoby degradácie dreva
Jednou zo základných otázok je, ako dlho, t.j. koľko rokov je schopný ten–ktorý drevený objekt slúžiť svojmu účelu. Vieme, že „zub času“ je pre všetky človekom zhotovené veci nekompromisný, podliehajú znehodnoteniu – opotrebúvajú sa. Súvisiacou otázkou je tiež, ako predchádzať zvýšenému opotrebeniu a poruchám a ako ich v prípade výskytu riešiť. Na tieto otázky v konkrétnom prípade nemožno odpovedať bez podrobnejších znalostí o kvalite zhotovenej konštrukcie a o podmienkach, ktoré konštrukciu porušujú (pôsobenie poveternostných vplyvov, drevokazných húb a hmyzu, ale aj človeka). Životnosť drevených objektov teda závisí od ich kvality a vplyvov, ktoré ich porušujú v spojitosti s dobou používania.

Biotické činitele poškodzujúce drevo sú baktérie a agresívne výkaly vtákov, ďalej huby a plesne, ktoré znamenajú zväčša iba estetické defekty a drevokazné huby, ktoré menia výrazne mechanické aj fyzikálne vlastnosti dreva. Bielu hnilobu spôsobuje Trúdnikovec pestrý, hnedú Drevomorka domáca, Chrastavka pivničná, Pôrnatka vailantová, Trámovka plotová a Trámovka jedľová. Mäkká hniloba vzniká najmä na drevených prvkoch s vysokou vlhkosťou, ktoré sú v kontakte so zemou. Do skupiny drevokazného hmyzu patrí Fúzač krovový, fialový a zavalitý, Črvotoč bodkovaný, umrlčí a hnedý a Hrbánik parketový. Z rastlín je škodlivé najmä imelo a z ďalších živočíchov sú to predovšetkým ďatle.

Medzi abiotické činitele poškodzujce drevo patria agresívne chemikálie, pôsobenie vysokých teplôt, UV žiarenie a atmosférické vplyvy.

Posúdenie stavu konštrukcie
Najčastejšie sa stretávame s poškodením dreva drevosfarbujúcimi hubami, plesňami, drevokaznými hubami, drevokazným hmyzom a kombináciou UV žiarenia a atmosférických vplyvov. Najprv je potrebné určiť druh a stupeň poškodenia.

UV – žiarenie
Vyvoláva v povrchových vrstvách dreva zmeny farby – povrch dreva bledne do sivobiela, ale obvykle absorpciou sadzí, prachu a činnosťou niektorých drevosfarbujúcich húb tmavne do siva až tmavosiva. Povrchové vrstvy tiež menia svoju štruktúru a v kombinácii s dažďom dochádza k erózii – uvoľňovaniu a vymývaniu povrchu. Erózia je intenzívnejšia v jarnom dreve, vzniká plastická textúra. Následkom erózie sa UV žiareniu sprístupňujú dosiaľ nepoškodené časti. Erózia urýchľuje tiež prítomnosť prachu vo vzduchu v kombinácii s vetrom. Takto poškodené časti je potrebné prebrúsiť na úroveň nepoškodeného dreva a potom ošetriť vhodnou náterovou látkou s UV filtrom. Ak chceme z estetických dôvodov zachovať plastickú štruktúru povrchu, môžeme namiesto brúsenia použiť kovové kefy, prípadne pieskovanie.

Plesne
Napádajú len povrchové vrstvy dreva, preto po odstránení zvýšenej vlhkosti a dezinfekcii stačí vzniknutý fľak prebrúsiť na nepoškodenú úroveň a nanovo impregnovať proti hubám a hmyzu a potom naniesť povrchovú úpravu.

Drevosfarbujúce huby

Ich pôsobenie vytvára síce len estetické defekty, ale tiež signalizuje, že v dreve sú vlhkostné pomery, ktoré umožňujú aktivitu drevokazných húb a hmyzu. Preto aj v tomto prípade musíme odstrániť zdroje vlhkosti a zabezpečiť vyschnutie dreva. Následne drevo preventívne impregnujeme proti drevokazným hubám a hmyzu a nanesieme povrchovú úpravu, ktorá prekryje estetické defekty spôsobené činnosťou drevosfarbujúcich húb.

Drevokazné huby
Prítomnosť drevokazných húb v dreve sa prejavuje zmenou farby, poklesom hustoty, vyššou vlhkosťou, praskaním dreva v štruktúre kociek, ďalej prítomnosťou podhubia a plodníc. Pri takomto poškodení materiálu sa snažíme zistiť druh huby a príčinu vzniku hniloby, pričom môžeme rozoznať niekoľko stupňov jej pôsobenia. Pri počiatočnom registrujeme menšie zmeny farby a výskyt hýf, v pokročilom sú už väčšie zmeny farby, ako aj pokles hustoty a trhlinky, vo vysokom štádiu vidíme kockovité praskanie (pri hnedej hnilobe) alebo vláknitosť až úplný rozpad dreva (pri bielej hnilobe).

Za najvýznamnejšie drevokazné huby pre drevené konštrukcie možno považovať drevomorku domácu, chrastavku pivničnú, pôrnatk vailantovú, trámovku plotovú a jedľovú a trúdnikovca pestrého.

Najnebezpečnejšou drevokaznou hubou je u nás drevomorka domáca. Napadnuté drevo musíme spáliť a vydezinfikovať aj omietku a maltu do vzdialenosti 0,5 m od miesta napadnutia.

Najnebezpečnejšia drevokazná huba u nás je drevomorka domáca. Napáda aj pomerne menej vlhké drevo (s vlhkosťou 16 až 18 %). Dokáže si priviesť vodu, potrebnú na existenciu, systémom povrchových micélií aj z väčšej vzdialenosti. Jej výtrusy a mycéliá dokážu prežiť v latentnom štádiu aj niekoľko rokov, a v prípade vhodných vlhkostných podmienok obnovia alebo začnú svoju degradačnú činnosť. Pri napadnutí touto hubou je preto nutné bezpečne zlikvidovať napadnutú časť (spáliť či odviesť na huminifikáciu mimo zástavbu), ale tiež drevo navonok zdravé až do vzdialenosti minimálne 1 m od hranice viditeľného napadnutia. Musíme tiež odstrániť a mimo objektu zlikvidovať omietku a maltu zo škár, a to do vzdialenosti aspoň 0,5 m od viditeľného prerastu povrchových hýf. Zlikvidovať je potrebné aj násyp pod napadnutou podlahou a dokonale sterilizovať aj murivo a omietky ponechané v objekte.

Drevokazný hmyz

Poškodzuje drevo väčšinou vo svojom larválnom štádiu. Spôsobuje nielen estetické poruchy, ale aj statické. Závažnosť poškodenia závisí od veľkosti, množstva a lokalizácie „požerkov“ v dreve.

Fúzač krovový je u nás najnebezpečnejší škodca zabudovaného ihličnatého dreva. Napáda krovy, trámové konštrukcie, stĺpy a iné drevené prvky, a to aj po dlhšej dobe zabudovania. V dreve vytvára oválne chodby veľké 12 x 7 mm. Keďže žije dlho v larválnom štádiu (od 3 až 4 rokov do 10) môže spôsobiť aj pri malom výskyte výrazne škody. Jeho prítomnosť signalizujú výletové otvory, drť vypadávajúca cez výletové otvory alebo trhliny a niekedy aj typické zvukové signály.

Fúzač fialový vytvára oválne požerky pod kôrou a pred zakuklením i v dreve. Nalietava len na neodkôrnené ihličnaté drevo, vylietať však môže i z hotových stavebných prvkov a stolárskych výrobkov, tie však už ďalej nenapáda. Základnou prevenciou proti jeho pôsobeniu je dôkladné odkôrnenie použitého dreva.

Fúzač zavalitý vytvára chodby a výletové otvory veľké až 25 x 15 mm. Napáda najmä vlhkejšie ihličnaté drevo vo vonkajších expozíciách, najmä drevené stĺpy a ploty.

Črvotoč bodkovaný vytvára hustú sieť chodieb vyplnených prachovou drťou a výletové otvory okrúhleho prierezu do veľkosti 2 mm v celom priereze dreva. Napáda rovnako ihličnaté ako aj listnaté drevo. Črvotoč umrlčí tvorí podobné požerky ako črvotoč bodkovaný – do priemeru 3 mm. Vyskytuje sa najmä v hnilom dreve. Črvotoč hnedý vytvára kruhové požerky do 2,5 mm v povrchu dreva s kôrou.

Hrbánik parketový robí kruhové požerky v beli dubov, často na hotových výrobkoch (napríklad parketách).

Stupeň poškodenia dreva hmyzom má tiež niekoľko štádií. Slabé poškodenie spôsobuje fúzač krovový – 2 až 4 výletové otvory na 1 m2 povrchu, črvotoče 6 až 10 výletových otvorov na 1 m2 povrchu. Stredné poškodenie – fúzač krovový má 6 až 16 výletových otvorov na 1 m2 povrchu a črvotoče ich majú 12 až 24. Silné poškodenie predstavujú – viac než 16 výletových otvorov na 1 m2 povrchu – fúzač krovový a črvotoče – viac než 24.

Poškodenie hmyzom a hubami je zvlášť nebezpečné, ak k nemu dochádza v v miestach, kde sa prvky spájajú. Už aj pri slabom stupni sa môžu uvoľniť spojovacie prvky, čo môže spôsobiť haváriu konštrukcie.

Oprava poškodených prvkov

Ak je poškodenie dreva ešte malé a neohrozuje pevnosť a stabilitu dreveného prvku, postačí znížiť vlhkosť dreva a zamedziť ďalšiemu jej zvyšovaniu. Po presušení drevo ošetríme chemickými prostriedkami na intenzívnu ochranu poškodených prvkov, zatmelíme výletové otvory alebo na odstránené časti napadnuté hnilobou a nanesieme povrchovú úpravu. Na povrchovú úpravu drevených prvkov v exteriéri sú najvhodnejšie akrylátové vododisperzné systémy (Akrylux) a alkydové systémy (Chemolux, Luxol…).

Ak však poškodenie dosiahlo úroveň, keď spôsobí nižšiu pevnosť prvku, a môže ohroziť stabilitu konštrukcie, je potrebné po odstránení napadnutých častí a po dôkladnej dezinfekcii dreva zvoliť na spevnenie konštrukcie niektorú z metód, zvyšujúcich jej únosnosť – „príložkovanie“, protézovanie, plombovanie atď. Nosné konštrukcie,  ak sa poškodia, môžu spôsobiť škodu na majetku alebo zdraví. Musíme nájsť vhodný spôsob sanácie a konzultovať ho s odborne spôsobilým statikom.

Príložkovanie
Touto metódou sa zosilňujú poškodené prvky alebo pre novú situáciu nedostatočne pevné prvky. Používajú sa na to vonkajšie „príložky“ z dreva alebo z ocele. Pripevnenie drevených „príložiek“ sa rieši pomocou oceľových svorníkov, najčastejšie sa využívajú najmä klince. „Príložkovanie“ sa vykonáva po celej dĺžke alebo iba lokálne.

Obr.: Oprava nahnitého záhlavia stropníc pomocou príložiek
hore – pred opravou, dole – po oprave, 1 – nahnité záhlavie, 2 – nahnitá podložka, 3 – pôvodná skrátená stropnica, 4 – drevené príložky, 5 – nová impregnovaná podložka, 6 – svorník.


Obr.: Oprava krokvy pomocou príložiek a pomocou protézy
A – stav pred opravou, 1- pomúrnica, 2 – krokva, 3 – porušená časť, B – stav po oprave pomocou príložiek, 4 – obojstranné príložky, C – stav po oprave protézovaním, 1 – krokva, 2 – tesárska protéza spojená s pôvodnou krokvou preplátovaním.

Protézovanie
To je nazov náhrady alebo doplnok poškodenej časti nosného prvku novou časťou – protézou, a to na zaistenie obnovy jeho pôvodných mechanických vlastností. Protéza sa tvarom zhoduje s odstránenou alebo chýbajúcou časťou prvku. Materiál na výrobu protézy je zvyčajne zhodný s materiálom protézovaného prvku (tesárske metódy). Môžu sa použiť aj iné materiály (Beta metóda – epoxi – drevný kompozit v kombinácii s oceľovými alebo sklolaminátovými prútmi). Tesárske metódy protézovania zahŕňajú tesárske plomby a rôzne náhrady odstránených častí. Na spájanie sa, z tesárskych spojov, využívajú najmä rovné, šikmé a nožnicové plátované spoje zaisťované svorníkmi.

Plombovanie
Metóda sa používa, ak je nosný prvok poškodený len v povrchových zónach, alebo ak prvok nebude mechanicky zaťažený. Lokálne poškodené drevo sa odstráni a prvok sa následne doplní do pôvodného profilu plombou z dreva pomocou prírodného alebo epoxidového lepidla.

Obr.: Náhrada poškodenej časti prahu tesárskou plombou
1 – tesárska plomba, 2 – vruty

Postup pri rekonštrukcii
Najprv musíme nájsť všetky napadnuté miesta a určiť druh a rozsah poškodenia. Ďalej nájdeme príčinu zvýšenej vlhkosti v dreve, ktorá umožnila napadnutie hmyzom a hubami.

Odstránime zvýšenú vlhkosť, ktorej príčinou môže byť poškodená hydroizolácia, krytina,„hnaný“ dážď, odstrekujúca dažďová voda, poškodená vodovodná inštalácia a tečúce strešné dažďové zvody.

Odstránime tiež všetky výrazne poškodené drevené prvky. Aby v tomto štádiu nedošlo k zrúteniu konštrukcie, musíme ju dočasne podoprieť. Ak boli prvky povrchovo upravované, povrchovú úpravu odstránime.

Zlikvidujeme biotických škodcov v napadnutom dreve. Dôraz treba klásť na dôkladnú sterilizáciu dreva a následnú aplikáciu insekticídnych ochranných prostriedkov s intenzívnym likvidačným účinkom s typovým označením Ii (Lignofix, Wolmanol…). Chemické ošetrenie je vhodné vykonať nástrekom alebo náterom. Insekticíd injektujeme aj priamo do „výletových“ otvorov.

Nepoškodené časti konštrukcie a nové drevené časti, ktoré majú nahradiť odstránené alebo spevniť príliš oslabené prvky, je potrebné ošetriť preventívnym ochranným prostriedkom na drevo s označením Ip (Krovsan, Bochemit…).

Poškodené časti nahradíme novými a vhodným spôsobom dostatočne spevníme konštrukciu.

Po vyschnutí konštrukcie nanesieme vhodnú povrchovú úpravu.

Obr.: Oprava krokvy poškodenej medzi pomúrnicou a väznicou
1 – pôvodná krokva, 2 – odrezaná časť krokvy, 3 – nová časť krokvy

Oprava náterov
Niekedy je potrebné obnoviť náter aj na zdravých konštrukciách. Náterové látky vystavené poveternostným vplyvom časom strácajú svoje mechanické vlastnosti, dochádza k ich zvetrávaniu a praskaniu, takže sa znižuje ich schopnosť chrániť drevo pred vonkajšími vplyvmi. Takýto náter je potrebné odstrániť. Môžeme to urobiť viacerými spôsobmi: nahrievaním horúcim vzduchom, mechanicky – ostrým predmetom alebo brúsením, a to ručným či strojovým. Výber spôsobu odstránenia náteru závisí od viacerých faktorov. Rozhoduje pri tom typ pôvodného náteru a jeho priľnavosť k povrchu objektu, ďalej tvar dreveného objektu. Zložité tvary neumožňujú napríklad použitie pásovej brúsky. Po odstránení pôvodného náteru je potrebné povrch očistiť od nečistôt – zbytkov brúsneho prachu a podobne, tmelením opraviť drobné nerovnosti a chyby dreva, v prípade potreby naniesť prostriedok na chemickú ochranu dreva a napokon naniesť povrchovú úpravu, a to spôsobom, ktorý predpisuje výrobca.

Preventívna ochrana
Úlohou konštrukčnej ochrany dreva je zaistiť takú vlhkosť drevených prvkov, ktorá znemožňuje aktivitu drevokazných húb a drevokazného hmyzu. V podmienkach strednej Európy sa pôsobenie drevokazného hmyzu zastavuje pri vlhkosti dreva 10 % a drevokazných húb pri vlhkosti 20 %. Aby sme to dosiahli, musíme drevo chrániť pred dažďovou aj spodnou vodou. Preto je vhodné urobiť na exteriérových drevených prvkoch niektorú z nasledujúcich úprav.

Ak je to možné, objekt zastrešíme s dostatočným presahom, aby nedochádzalo k zvyšovaniu vlhkosti od dažďovej vody. Čelné plochy drevených prvkov v nezastrešených objektoch nevystavujeme smerom k oblohe. Ak sa tomu nemôžeme vyhnúť, plochy zošikmíme na úroveň, ktorá umožní odtekanie dažďovej vody.

Prostredníctvom hydroizolácie zabránime vnikaniu vzlínajúcej vlhkosti do dreva zo spodnej stavby. Ešte účinnejšia je v tomto prípade vzduchová medzera.

Obr.:

Preventívna ochrana drevenej konštrukcie pri riešení detailu. Stĺpik sa nedotýka zeme, ale je uchytený do oceľovej pätky.

Vyhýbame sa kontaktu dreva s povrchom zeme. Stĺpy a prahové hranoly ukotvíme pomocou kovových prvkov, ktoré umožňujú zdvihnúť tieto prvky 15 až 30 cm nad okolitý spevnený povrch. Tak zabránime prieniku odstrekujúcej dažďovej vody a vody z roztápajúceho snehu do dreva.

V exteriéri je takmer nemožné udržať vlhkosť dreva trvale nižšiu ako 10 %, preto je potrebná preventívna chemická ochrana. Aby sme si zvolili správnu, výrobcovia chemických ochranných prostriedkov majú povinnosť uviesť ich smerový účinok na etikete formou typového značenia: IP – preventívny účinok proti drevokaznému hmyzu, Ii – intenzívny účinok proti drevokaznému hmyzu (vhodné na ošetrenie napadnutých konštrukcií), FA – pôsobia proti mäkkej hnilobe, FB – účinné proti hnedej a bielej hnilobe, B – proti drevosfarbujúcim hubám, P – účinné proti plesniam, E – ošetrené drevo môže byť zabudované v extrémnych podmienkach v kontakte so zemou alebo sladkou vodou, O – na zvýšenie ohňovzdornosti, D – zvýšenie odolnosti proti poveternostným vplyvom.

Text: Ing. Milan Šulek, Ing. Stanislav Jochim
Foto: archív redakcie

Komentáre

  1. Velmi pekne vas pozdravujem . Som po uraze ZTTP a ako poďakovanie Panne Márii za pomocchceme postaviť kaplnku v Zahrade. Kaplnku chceme vyrobit zo Smrekového dreva ,, KLATA“ktori je od korenov cca 55cm vyhnitý a potom je na 70% zdravi. Prosil by som vas o radu cim tento uz oprecovany – vytesaní kus dreva povrchovo upravit aby sa dalej hniloba nerozširovala a kmen nepraskal Za vasu radu vam velmi pekne DAKUJEM. a na skoru odpoveď caka a S Pozdravom zostava. Vincent Snovak.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.