Drevo v exteriéri

Drevo je organický materiál, ktorý často napáda drevokazný hmyz, plesne a huby. Ďalším jeho nepriateľom sú poveternostné podmienky.

Galéria

Nátery
Na exteriérové aplikácie sa hodia moderné vodou riediteľné náterové hmoty na bezfarebnú povrchovú úpravu dreva, napríklad na nátery dreveného obloženia, podhľadov, dvier, plotov, záhradného nábytku a podobne. Dlhú životnosť náteru zabezpečuje absorbér UV žiarenia a prídavok špeciálnych prísad. Tieto laky sú bezfarebné a nanášame ich štetcom alebo striekaním na suché, hladko vybrúsené drevo. Po napustení podkladu použijeme lak zriedený vodou v pomere 2 diely laku na 1 diel vody. Lak nanášame v troch vrstvách v intervale 4 až 6 hodín. Jednotlivé nátery prebrúsime brúsnym papierom č. 240 až 280. Na natieranie štítov a podhľadov na chatách môžeme použiť vodou riediteľný silnovrstvový lazúrovací lak alebo náterovú hmotu najmenej v troch vrstvách. Povrch drevených domov, chát a podobne neobrúsime celkom na hladko, necháme ho čiastočne drsný. Náter tak získa vyššiu priľnavosť, lepšie penetruje do dreva a má aj vyššiu životnosť.

Základnou požiadavkou pri náteroch dreva v exteriéri je dlhodobá životnosť a odolnosť proti poveternostným podmienkam. Odporúčame použiť bezfarebný lak s obsahom UV absorbérov, a to olejový alebo syntetický. Olejové laky, ktoré obsahujú aj fermež, prenikajú hlboko do dreva a dobre ho chránia pred vlhkosťou.

Ochrana pred vlhkosťou
Drevo musíme chrániť vhodným prostriedkom aj pred vlhkosťou. V dôsledku premenlivej vlhkosti vzduchu a kolísania teplôt sa drevo zmršťuje a opätovne rozťahuje. Preto sú požiadavky na pružnosť jeho náteru podstatne vyššie. Pri neúplne vysušenom alebo neodborne spracovanom dreve náterový film obyčajne praská. Drevo, ktoré používame v exteriéri, musíme vždy naimpregnovať. Môžeme ho natrieť fermežou a potom vrchným náterom lazúrovacím lakom. Prípadne použijeme niektorý z lazúrovacích náterov s impregnačnými, protihmyzovými a protihubovými vlastnosťami. Napríklad spodné časti stĺpikov, ktoré budú najväčšmi vystavované vplyvom vlhkosti, môžeme ich na týždeň ponoriť do vysokého suda s impregnačnou látkou. Ani najlepšia impregnácia nám však nepomôže, ak bude drevo stále vystavované vplyvom nadmernej vlhkosti, voda bude doň zatekať alebo dokonca v ňom stáť.

Drevokazné škodce a huby Ak je konštrukcia poškodená škodcami alebo drevokaznými hubami, oplatí sa nám vyhľadať odborné laboratórium, kde dokážu určiť druh škodcov, resp. drevokazných húb a poradiť najvhodnejší prostriedok proti nim. Odborníci zistia aj to, či hmyz, čo napadol konštrukciu, je vlastne ešte živý, a teda či má ošetrenie ešte zmysel.

Ak bojujeme s drevokaznou hubou, musíme vždy najprv zistiť príčinu zvýšenej vlhkosti, ktorá umožňuje napadnutie dreva hubou. Väčšinou to býva nespozorované zatekanie, trvale vzlínajúca zemná vlhkosť alebo nedostatočné vetranie. Až keď príčinu odstránime, môžeme začať so sanáciou – všetko postihnuté drevo odstránime a spálime. Odstránime aj zdravé drevo zo vzdialenosti minimálne 70 cm od poškodeného, lebo aj v ňom sa môžu nachádzať spóry drevokazných húb. Zostávajúce zdravé drevo ošetríme antimykotickým prípravkom.

Ochrana proti hubám
Pôsobením drevokazných húb sa menia konštrukčné vlastnosti dreva, dochádza k vylučovaniu jedovatých látok, mykotoxínov, ktoré škodia ľudskému zdraviu. Ako prevenciu proti napadnutiu hubami je potrebné udržať vlhkosť dreva pod hranicou 18 % – do konštrukcie nesmie zatekať. Dôležité je aj časté vetranie. Neobývané a nevetrané stavby napádajú huby oveľa častejšie. Rizikové sú nevetrané priestory medzi strechou a tepelnoizolačnými vrstvami (väčšinou sadrokartónovými doskami).

Chemické prostriedky používame čo najmenej – iba na ohrozených miestach, v hotových stavbách alebo v napadnutých objektoch. Drevené prvky pred ich začlenením do stavby treba napúšťať špeciálnymi prípravkami. Je to nevyhnutné všade tam, kde hrozí vyššia vlhkosť. Prípravky sú spravidla univerzálne, chránia drevo proti hubám, plesniam a drevokaznému hmyzu, niekedy obsahujú aj inhibítory na zníženie horľavosti dreva. Dodatočné sanácie napadnutých objektov sú náročné, nákladné a výsledok býva neistý. Napadnuté časti treba vymeniť a spáliť, zvyšok sa mechanicky očistí a ošetrí príslušnými prípravkami. Všetky použité nástroje treba poriadne umyť! Prísna hygiena vyplýva z mimoriadnej životaschopnosti niektorých húb.

Hmyz a prevencia proti nemu
Drevokazný hmyz nenachádza vhodné podmienky v doskách lisovaných z drevných pilín a vláken, avšak ohrozuje lepené lamelové drevo, latovky a preglejky. V porovnaní s hubami je deštrukčný účinok hmyzu menší. Pri rozsiahlom napadnutí sa však môže porušiť statika drevenej konštrukcie. Poškodené drevo si zachováva svoju pôvodnú štruktúru, jednotlivé prvky sa celkom nezničia. Hmyz má nižšiu odolnosť proti chemickým a fyzikálnym zásahom. Aj napriek tomu preventívne ošetrenie dreva proti drevokaznému hmyzu je efektívnejšie a lacnejšie ako následné opatrenia. Až 90 % starších stavieb je napadnutých červotočom alebo fuzáčom. Larvy červotoča ničia drevo na skrytých miestach a na povrchu nevidieť nič. Ďalším hojne sa vyskytujúcim škodcom je fuzáč krovový. Dospelé jedince fuzáča majú veľkosť 8 až 29 mm a sú sfarbené dohneda so svetlejšími oválnymi škvrnami na krovkách. Škodcami sú biele larvy, ktoré sú dlhé 20 až 22 mm. Vyžadujú si vlhkosť dreva 12 až 60 % a teploty 10 až 38 °C. Aj fuzáče parazitujú v dreve s nepoškodeným povrchom. Ich chodbičky a výletové otvory však nemajú kruhový profil, ale oválny a v porovnaní s červotočom sú oveľa väčšie. Ich generačný cyklus trvá 2 až 5 rokov. Fuzáč napáda predovšetkým konštrukcie krovov alebo nosné trámy stropov. Larvy drevokazného hmyzu potrebujú drevo s vlhkosťou od 10 %. Takú nízku vlhkosť v bežných domácich podmienkach možno len ťažko dosiahnuť. Preto je potrebné využiť chemické prípravky na preventívne ošetrenie dreva proti škodcom. Najjednoduchším, ale aj najmenej účinným spôsobom aplikácie je povrchový náter, ktorý možno aplikovať aj dodatočne. Ďalšou možnosťou je nástrek špeciálnym zariadením.

Preventívna ochrana dreva
Pôsobenie drevokazného hmyzu sa zastavuje pri vlhkosti dreva 10 % a drevokazných húb pri vlhkosti 20 %. Preto musíme drevo chrániť pred dažďovou aj spodnou vodou. Objekt zastrešíme s dostatočným presahom, aby nedochádzalo k zvyšovaniu vlhkosti od dažďovej vody. Prostredníctvom hydroizolácie zabránime vnikaniu vzlínajúcej vlhkosti do dreva zo spodnej stavby. Ešte účinnejšia je v tomto prípade vzduchová medzera. Vyhýbame sa kontaktu dreva s povrchom zeme.

V exteriéri je takmer nemožné udržať vlhkosť dreva trvale nižšiu ako 10 %, preto je potrebná preventívna chemická ochrana. Výrobcovia chemických ochranných prostriedkov uvádzajú na etikete typové značenie:
IP – preventívny účinok proti drevokaznému hmyzu, LI – intenzívny účinok proti drevokaznému hmyzu (vhodné na ošetrenie napadnutých konštrukcií), FA – pôsobia proti mäkkej hnilobe, FB – účinné proti hnedej a bielej hnilobe, B – proti drevosfarbujúcim hubám, P – účinné proti plesniam, E – ošetrené drevo môže byť zabudované v extrémnych podmienkach v kontakte so zemou alebo sladkou vodou, O – na zvýšenie ohňovzdornosti, D – zvýšenie odolnosti proti poveternostným vplyvom.

Boj s červotočom podľa receptu našich babičiek

• Repelentný roztok proti červotočom pripravíme zmiešaním 1 dielu metylalkoholu a 1 dielu bóraxových kryštálikov. Nanášame ho jemným štetcom do červotočích dierok a potom pravidelne kontrolujeme – larvy červotočov sa liahnu až po troch rokoch.
• Proti červotočom možno bojovať aj pomocou potlčených pagaštanov.
• Proti chrobákom môžeme bojovať aj tak, že uhorku nakrájame na kolieska a nastrkáme do škár.
• Voňavé klinčeky roztrúsené po trámoch odoženú mravce a myši. Rovnaký efekt má aj mäta pieporná a čili, resp. cayenské korenie.

Text: Vladimír Chudý
Foto: archív vydavateľstva