Oprava schodov – I. časť

Prvoradou požiadavkou schodiska je jeho bezpečnosť. Musí mať nešmykľavý hladký povrch bez väčších výstupkov a má byť opatrené zábradlím. Aby sa nám po ňom ľahko vystupovalo, musí byť pohodlné. Keďže schodisko môže byť umiestnené v exteriéri, aj v interiéri, jeho opotrebovanie závisí od rôznych faktorov.

Galéria

Konštrukcia schodiska
Schodisko je nosná konštrukcia, ktorá spája jednotlivé podlažia alebo úrovne terénu. Skladá sa z podesty – plocha pred schodmi, medzipodesty – plocha medzi dvomi ramenami, zo schodiskových ramien, ktoré sa tvoria jednotlivé stupne. Príslušenstvo schodiska je aj zábradlie. Ak je schodisko umiestnené vedľa steny, namiesto zábradlia použijeme na pohodlný výstup držadlo zakotvené do múru. Ak schody tvoria viac ako tri stupne, hovoríme o schodisku. Do počtu troch stupňov hovoríme o schodoch. V jednom ramene môže byť maximálne 18 stupňov, ak ich je viac, musíme schody prerušiť medzipodestou – odpočívadlom. Schodisko môže byť zhotovené zo železobetónu, dreva či ocele. Ak je podložené pod celou svojou plochou zeminou, násypom alebo betónom, môže byť i tehlové, kamenné alebo betónové. Ďalší materiál, ktorý sa uplatňuje na schodiskách, je nerez, hliníkové zliatiny, sklo a plasty.

V našich podmienkach platí pre bežný sklon schodišťa výška stupňa 15 až 18 cm. Vyššie stupne sú nepohodlné pre malé deti i starších ľudí. Nižšie stupne zase zväčšujú nároky na pôdorysnú plochu schodiska. Aby bolo schodisko pohodlné a bezpečné, všetky stupne v ramene musia mať rovnakú výšku i šírku. Prvý a posledný stupeň sa má farebne odlíšiť na čelnej ploche.
–>
Na návrh pohodlného schodiska používame:
Lehmanov vzorec: 2h + b = 63 cm, kde
                                   h = výška stupňa
                                   b = šírka stupňa
                                   63 cm = priemerná dĺžka ľudského kroku.

Opotrebovanosť schodiska
Pri interiérových schodoch sa môžu jednotlivé stupne používaním po desaťročiach zošliapať, drevené schodisko môže napadnúť drevokazný hmyz alebo vplyvom vlhka vznikne hniloba. PVC povlaky na stupňoch, také populárne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch v našich panelákoch, už doslúžili a ich vzhľad je niekedy veľmi nepekný. Vplyvom neprimeraného mechanického pôsobenia sa môžu stojky zábradlia uvoľniť. Nepriaznivým vplyvom je oveľa viac vystavené exteriérové schodisko a schody, kde okrem mechanického poškodenia užívateľmi neustále pôsobia vplyvy mrazu, extrémneho slnečného žiarenia i dažďov až natoľko, že schody je nutné po čase opraviť. Osobitne vtedy, ak sa použité materiály neaplikovali v súlade s technologickými požiadavkami. Na schodoch vidíme v takýchto prípadoch rozpukanú dlažbu, obité a opadané rohy stupňov, hrdzavé zábradlie, roztancované stupne v terénnom schodisku. Oprava poškodeného schodiska vyžaduje hlavne trpezlivosť a presnosť pri práci. Ak ide o opravu exteriérových schodov, treba pamätať aj na vplyvy počasia, a ak vonkajšia teplota klesne pod + 5 °C, treba prerušiť prácu.

Drevené schodisko
Nájdeme ho v interiéri, pretože jeho životnosť pri vystavení vonkajším vplyvom by sa značne znížila.
Najčastejšie chyby, s ktorými sa stretáme, sú:

• zodraté a vychodené nástupnice,
• nástupnice napadnuté hmyzom alebo hnilobou,
• prasknuté stupne.

Drevo napadnuté škodcami a hnilobou
Na rozdiel od dreva krovu, ktoré ošetríme špeciálnym insekticídnym a fungicídnym náterom, pri schodoch musíme byť opatrní, lebo s týmto drevom prichádzame do priameho kontaktu. Na drevených schodoch sa nám príjemne posedáva a v takýchto priestoroch sa pohybujú aj deti, čo by bolo pre ne pri aplikácii zdraviu škodlivých látok veľmi nebezpečné. Musíme byť preto radikálnejší a poškodené drevo odstránime, spálime a nahradíme ho novým. Najbežnejšou ochranou býva pri novom dreve morenie horúcou fermežou alebo riedenými voskami, prípadne rôznymi olejmi. V minulosti sa používali na ochranu dreva pred hmyzom látky s arzénom, dnes dávame prednosť prírodným látkam, ktoré nepôsobia škodlivo na zdravie človeka. Ešte raz sa vrátime k porovnaniu s krovom: Pokiaľ je napríklad na krove napadnutá časť trámu, zakonzervujeme ju, prípadne odstránime napadnuté časti a zdravé drevo nadstavíme príložkami, pri schodoch to nie je možné. Nebudeme odrezávať časť a nahrádzať ju novým drevom. Bolo by to neestetické.

• Ak sú napadnuté aj schodnice – šikmé drevené trámy, ktoré nesú jednotlivé stupne, musíme schodisko rozobrať a celé napadnuté drevo odstrániť. Čím skôr, tým lepšie. Drevokaz, červotoče, plesne – pracujú systematicky proti nám.
• V minulosti sa poškodenie nástupníc na drevených stupňoch riešilo nalepením linolea alebo PVC povlaku. Dnes je takéto riešenie úplne nevhodné, aj keď už existuje celý rad estetických povlakových materiálov. Drevo musí ostať priznané, a keď chceme zachovať jeho pôvodný vzhľad, poškodené a napadnuté časti vymeníme za nové.
• V stolárskych firmách si zabezpečíme kvalitnú vysušenú drevenú náhradu, lebo pracovať s čerstvým drevom by sme nemali. Ak nie je drevo sušené v sušičke, malo by byť sušené voľne aspoň tri roky, inak sa bude krútiť a šúveriť. Ideálne by bolo zachovať aj pôvodný druh dreviny. V minulosti sa využívali na schodiská najmä bukové a dubové drevo, v menšej miere ovocné dreviny.
• Ak je poškodený len povrch nástupníc škrabancami a malými preliačinkami, poškodené časti by sme mohli jemne vybrúsiť pásovou brúskou a povrch napustiť potrebnou impregnáciou.
• Pri kamenných schodoch sme naznačili možnosť obrátenia stupňov o 180°, prebrúsenia a osadenia otočeného stupňa naspäť. Ak je to možné, uvoľníme jednotlivé nástupnice, otočíme ich, prebrúsime povrch, a ak nie sú poškodené hmyzom alebo plesňami, môžeme ich osadiť na pôvodné miesto otočené rubovou stranou.
• Samozrejme, existuje aj diametrálne odlišné riešenie, drevené poškodené schody nahradiť vzdušným oceľovým schodiskom s drevenými nástupnicami. Závisí to od typu budovy, celkového vzhľadu interiéru a požiadaviek investora.

Text: Ing. Želmíra Kováčiková
Foto: archív vydavateľstva Jaga, Renova