Určovanie druhov dreva (2. časť)

V prvej časti seriálu sme sa oboznámili so základnými pojmami, ktoré potrebujeme ovládať pri určovaní drevín. Nadobudnuté vedomosti tento raz zúročíme na konkrétnych príkladoch. Pozrieme sa na štyri druhy ihličnatého dreva, s ktorým môžeme prísť do styku pri práci v domácej dielni či na chalupe – smrek obyčajný, jedľu bielu, smrekovec opadavý a duglasku tisolistú.

Galéria

Skupina dreva: ihličnany;

Popis dreva: beľové (s vyzretým drevom), žltobiela až svetlohnedá farba;

Charakteristika letokruhov: zreteľná hranica medzi letokruhmi; pozvoľnejší prechod medzi jarným a letným drevom v rámci letokruhu;

Živičné kanáliky: sú v dreve prítomné, menej zreteľné; môžeme ich vidieť predovšetkým na radiálnom (R) a tangen­ciálnom (T) reze;

Stržňové lúče: sú makroskopicky nezreteľné;

Textúra: pruhovaná (R) alebo fládrovaná (T) – textúra, pri ktorej kresba zbiehajúcich sa letokruhov pripomína štruktúru vrstevníc na mape; drevo je matne lesklé, málo dekoratívne;

Hustota a tvrdosť: drevo je ľahké (ρ12 = 450 kg/m³) a mäkké (26 MPa);

Opracovateľnosť: drevo môžeme dobre sušiť, štiepať, opracovávať, povrchovo upravovať i moriť, dokážeme ho však len veľmi zle impregnovať;
Trvanlivosť dreva: menej trvanlivé a odolné proti biotickým škodcom;

Použitie dreva: smrek obyčajný patrí k našim najdôležitejším úžitkovým drevinám, môžeme ho použiť ako stavebné a konštrukčné drevo na nadzemné i podzemné stavby (stožiare, stĺpy, strešné, podlahové a mostové konštrukcie, lešenia, výdreva banských stavieb atď.), v nábytkárstve (nábytok, dyhy, preglejky, lišty) a používa sa aj na chemické a polochemické spracovanie (buničina, drevovina, drevovláknité a drevotrieskové dosky);

Ďalšie znaky dreva: drevo, ktoré sa vyznačuje súmernými a úzkymi letokruhmi (1 až 4 mm) s podielom letného dreva v letokruhu v rozpätí 5 až 20 % a je bez kazov, sa používa ako rezonančné drevo; zaujímavosťou je geneticky ovplyvnená rastová odchýlka zvaná lieskovcové drevo, ktorá zvyšuje dekoračnú hodnotu smrekového dreva (na priečnom reze sú letokruhy zvlnené, na pozdĺžnych rezoch sa dajú pozorovať šikmé lesklé plochy).

Jedľa biela
Abies alba Mill.

Skupina dreva: ihličnany;

Popis dreva: beľové (s vyzretým drevom), šedobiela až hnedošedá farba;

Charakteristika letokruhov: zreteľná hranica medzi letokruhmi; stredne ostrý prechod medzi jarným a letným drevom v rámci letokruhu;

Živičné kanáliky: v dreve nie sú prítomné;

Stržňové lúče: sú makroskopicky nezreteľné;

Textúra: pruhovaná (R) i fládrovaná (T); drevo je málo dekoratívne, matné;

Hustota a tvrdosť: drevo je ľahké (ρ12 = 435 kg/m³) a mäkké (28 MPa);

Opracovateľnosť: drevo môžeme dobre sušiť, štiepať, opracovávať, povrchovo upravovať či moriť, horšie sa však impregnuje;

Trvanlivosť dreva: menej odolné voči vonkajším vplyvom, stredne odolné proti biotickým škodcom, je však trvanlivejšie ako smrekové drevo;

Použitie dreva: môžeme ho použiť podobne ako smrekové drevo, vďaka lepšej trvanlivosti vo vode je vhodnejšie na vodné a pozemné konštrukcie (člny, piloty atď.), na strešné krytiny (šindle), no využijeme ho aj v truhlárstve;

Ďalšie znaky dreva: oproti smreku má tmavšie matné zafarbenie a horšie vlastnosti – je odlupovateľné a horšie sa opracováva pre nerovnakú tvrdosť jarného a letného dreva.


Smrekovec opadavý
Larix decidua Mill.

Skupina dreva: ihličnany;

Popis dreva: jadrové drevo, úzka beľ (1 až 3 cm) žltkastej farby; jadro je červenohnedé až červenofialové, na vzduchu tmavne;

Charakteristika letokruhov: medzi letokruhmi je zreteľná hranica, prechod medzi jarným a letným drevom v rámci letokruhu je veľmi ostrý;

Živičné kanáliky: v dreve sú prítomné, sú však menej zreteľné a viditeľné predovšetkým na (R) a (T) reze;
Stržňové lúče: sú makroskopicky nezreteľné;

Textúra: nápadne fládrovaná (T) a pruhovaná (R); drevo je veľmi dekoratívne;

Hustota a tvrdosť: drevo je stredne ťažké (ρ12 = 590 kg/m³) a stredne tvrdé (43 MPa);

Opracovateľnosť: drevo dokážeme dobre sušiť, štiepať, opracovávať a povrchovo upravovať, beľ môžeme aj dobre impregnovať;

Trvanlivosť dreva: drevo je trvanlivé a odolné;

Použitie dreva: ide o jedno z najkvalitnejších driev vhodné na vodné stavby či stavby lodí, uplatňuje sa v stavebnom a nábytkovom truhlárstve (okná, dvere, vnútorné i vonkajšie obklady atď.), chemickom priemysle a v minulosti aj v kolárstve.

Duglaska tisolistá
Pseudotsuga menziesii (Mirb.) Franco.

Skupina dreva: ihličnany;

Popis dreva: jadrové drevo, so stredne širokou (1 až 6 cm) beľou žltkastej farby, jadro je červenohnedé až červenofialové, na vzduchu tmavne;

Charakteristika letokruhov: medzi letokruhmi je zreteľná hranica, takisto prechod medzi jarným a letným drevom v rámci letokruhu je veľmi ostrý (vyšší podiel letného dreva v širších letokruhoch);

Živičné kanáliky: v dreve sú prítomné, zreteľné a viditeľné na priečnom (P), radiálnom (R) i tangenciálnom (T) reze;

Stržňové lúče: sú makroskopicky nezreteľné;

Textúra: zreteľne fládrovaná (T) a pruhovaná (R); drevo je dekoratívne;

Hustota a tvrdosť: stredne ťažké (ρ12 = 500 kg/m³) a stredne tvrdé (35 MPa);

Opracovateľnosť: najlepšie technologické vlastnosti má drevo so šírkou letokruhu 1 až 2 mm; drevo môžeme dobre sušiť, opracovávať (problémy občas nastávajú iba pri dreve so širokými letokruhmi) i povrchovo upravovať, horšie sa však impregnuje;

Trvanlivosť dreva: jadro je trvanlivé a odolné;

Použitie dreva: nachádza podobné uplatnenie ako v prípade smreku a borovice – vo výrobe drevovláknitých a drevotrieskových dosiek, preglejok, dýh; môžeme ho použiť ako stavebné a konštrukčné drevo vo vnútornom i vonkajšom prostredí, na stavbu lodí a stožiarov.

Text: Vladimír Gryc, Hanuš Vavrčík
Foto: autori, Elena Bobeková
Zdroj: časopis Urob si sám