Rodinný dom svojpomocne (7.časť): Komín, kozub a solar

V rodinnom dome bol navrhnutý jeden spôsob vykurovania prostredníctvom plynového kotla. Už pred realizáciou vykurovania plynom sme boli rozhodnutí doplniť vykurovací systém na prípravu teplej vody pomocou slnečnej energie. Už v prvom návrhu, pred realizáciou, sme mali pripravený projekt na plynové vykurovanie s doplnenou prípravou teplej vody solárnymi článkami.

Galéria

Náklady na vykurovanie (vrátane komína, kozuba a solárneho systému): 9 460 €

Čo na to majiteľ?

Plynový kotol

Na vykurovanie sme použili plynový kondenzačný kotol, dva slnečné kolektory s plochou 2 × 1 m a zásobník ohriatej vody – 200 l bojler.
Vykurovanie bolo inštalované na kľúč, práce sme zadali firme s oprávnením. Teplotu v dome možno regulovať termostatom.
Použili sme bezdrôtový systém. Jeho veľkou výhodou je, že ovládací panel nemusí byť umiestnený na jednom mieste domu. Jeho jednoduchým premiestňovaním do rôznych miestností môžeme podľa potreby meniť referenčnú miestnosť, a tým zabezpečiť efektívnu reguláciu vykurovania celého domu.

V našom projekte sa nerátalo s komínom. Aj napriek tomu sme sa rozhodli postaviť ho dodatočne.

Priatelia kozub a komín

S ohľadom na vývoj cien energie a závislosti od ich dodávky sme sa časom rozhodli doplniť vykurovací systém domu o samostatné nezávislé vykurovanie pomocou kozuba. Po preštudovaní časopisov, dostupnej odbornej literatúry a informácií získaných z praktických realizácií od známych a odborníkov padlo rozhodnutie. Rozhodli sme sa postaviť si kozub s kozubovou vložkou a s teplovzdušnými rozvodmi do vybraných miestností domu.
Keďže dom bol naprojektovaný bez komína, bolo ho treba dostavať. Keby sme boli predvídavejší a rozhodli by sme sa pre kozub skôr, už pri realizácií hrubej stavby sme mohli postaviť komín do múrov priečok. Keďže sa tak nestalo, museli sme komín postaviť samostatne stojaci, ale zakomponovaný ako súčasť stavby kozuba.

Veľkosť komína a jeho zloženie sme konzultovali s predajcom. Komín je dimenzovaný so zreteľom na výkon (10 – 14 kW) vykurovacej vložky. Komín sme kúpili ako stavebnicu a postavili svojpomocne. Dodržali sme pritom všetky zásady odporúčané výrobcom. Od jeho základu, prestupov, cez poschodia a strechu bola sústredená pozornosť hlavne na bezpečnosť. Bolo treba dodržať rozmery všetkých dilatácií a parametre izolácií. Priemer 200 mm a výška 7,5 m zaručujú dobrý ťah komína a dokonalé spaľovanie dreva. Počas stavby a po dostavbe sme bol na stavbe prítomný kominár. Kontroloval stavbu komína, pred kolaudáciou vypracuje revíziu a spracuje revíznu správu.

Návrh a výstavba kozuba už bola náročnejšia. Každá dodatočná dostavba v dome si vyžaduje posúdenie všetkých možností, ktoré nám už zrealizovaný priestor poskytuje. Všetko bolo treba skĺbiť tak, aby bol konečný výsledok podľa našich predstáv. K návrhu kozuba som sa podujal sám na základe samoštúdia dostupných odborných materiálov a informácií na trhu. Na stavbu základu sme použili murovací materiál pórobetón. Naň sme postavili kozubovú vložku a obstavali sme ju teploizolačnými doskami s hrúbkou 3 – 5 cm. Pri stavbe sme museli dbať na to, aby sa dodržali všetky vzdialenosti dosiek od kozubovej vložky podľa jej výkonu (10 – 14 kW). Takto zaizolovaný výhrevný priestor kozuba v časti kozubovej vložky sme z vonkajšej strany obstavali tvárnicami z pórobetónu s hrúbkou 100 mm. Hornú časť kozuba sme na povrchu obložili sadrokartonovými doskami. Zboku sme spravili servisný otvor, aby bolo možné mať kozubovú vložku a vyústenie potrubia do komína pod kontrolou a aby bol zabezpečený prístup k ich čisteniu. Na zvýšenie výkonu kozubovej vložky asi o 1,5 – 3,5 kW sme doplnili do potrubného vývodu do komína akumulačnú jednotku. Nasávanie vzduchu na horenie a ohrev je z obývacej miestnosti, kde je kozub postavený. Z kozuba sú spravené vývody na rozvod teplého vzduchu cez výstupné mriežky v stene na 1. NP do obývačky a kuchyne. Prostredníctvom izolovaných AL rozťahovacích rúr s priemerom 10 cm sú spravené vývody do obytných miestností na 2. NP do spálne a detskej izby. Na povrchovú úpravu kozuba sme zvolili kombináciu keramického obkladu v dolnej časti, kde sa nachádza kozubová vložka a omietky v hornej časti. Ako palivo na kúrenie používame drevo.
Čo na to odborník?

Čo materiál, to iná výhoda

Majiteľ sa rozhodol pre realizáciu rozvodov poplastovanými hliníkovými rúrkami, ktoré uložil s penovou izoláciou do podlahy a stien a napojil ich na radiátory. Existujú však aj iné materiály používané na ťahanie rozvodov kúrenia:
▶  plastové rúry – medzi základné používané plastové rúry na rozvody vykurovacích systémov patria chlórované PVC rozvody, polybuténové rozvody, ktoré sa používajú najviac na podlahové vykurovanie, rozvody polyetylénové a polypropylénové. Výhodou plastových rozvodov je ich dlhá životnosť a veľmi dobré mechanické vlastnosti.
▶  kombinácia plastu a kovu – plastovo-hliníkové potrubie – tento materiál má takisto dlhú životnosť, jednoduchú a rýchlu montáž.
▶  rozvody z medi – ich výhodou je zaručená stálosť teploty vykurovanej vody, meď má dlhú životnosť a je odolná proti korózii.

Do ohrevu sme zapojili aj obnoviteľné zdroje energie – solárne kolektory umiestnené na streche. Foto: stavebník

Spoločný krok s kondenzačným kotlom

Majiteľ sa rozhodol pre kombináciu plynového kondenzačného kotla v kombinácii so solárnym systémom na prípravu teplej vody. Zároveň si do vybraných miestností domu nainštaloval samostatné nezávislé vykurovanie pomocou kozuba s kozubovou vložkou a teplovzdušnými rozvodmi.

Názor na zvolenú vykurovaciu techniku:
1. Majiteľ sa správne rozhodol pre výber kondenzačného kotla, pretože je účinnejší a úspornejší pri kúrení a príprave teplej vody, ako je to pri bežných plynových kotloch.
2. Kondenzačný kotol s prietokovým ohrevom vody do dvojpodlažného RD na prípravu teplej vody nie je najvhodnejším riešením pre časové oneskorenie prichádzajúcej teplej vody k vzdialenejším odberným miestam. Výhodou tohto kotla je, že zbytočne neohrieva väčšie množstvo vody – ohreje iba toľko vody, koľko momentálne užívateľ potrebuje (napr. sprchovanie, umývanie riadov).
3. Čo sa týka prípravy teplej vody, majiteľ sa správne rozhodol pre kombináciu kondenzačného kotla so solárnym systémom – podľa nášho názoru mal ale použiť namiesto 200-litrového bojlera 300-litrový. Pre majiteľa by bolo výhodnejšie, keby zakúpil kompletný systém – kondenzačný kotol + solárna zostava – od jedného výrobcu, aby dosiahol jednoduchšiu reguláciu a súčinnosť kotla so solárnym systémom.

Hlavným zdrojom tepla v našom dome je plynový kotol. Foto: stavebník	Takto pripravený kozub už stačilo len omietnuť a obložiť. Foto: stavebník

V danom RD je regulácia za pomoci programovaného bezdrôtového izbového termostatu. Ideálnejšie riešenie pri kondenzačných kotloch je použitie ekvitermnej regulácie. Pri použití priestorového termostatu odporúčame umiestniť termostat do priestorov mimo dosahu termohlavíc umiestnených na radiátoroch – napr. chodba. V priestore chodby totiž býva najnižšia teplota, takže v jednotlivých miestnostiach je potom možné podľa potreby doregulovať teplotu termohlavicami.
Majiteľ používa štandardné palivá – drevo, zemný plyn a využíva slnečné žiarenie.

Na Slovensku je mnoho výrobcov/dodávateľov solárnych systémov, regulačných systémov a kondenzačných kotlov, ktorí sa pohybujú v približne rovnakých cenových kategóriách a je iba na zákazníkovi, akú značku si vyberie. Ideálnym a cenovo najvýhodnejším riešením je však podľa nášho názoru kúpa celej zostavy – kondenzačný kotol a solárny systém jednej značky, a nie „skladačky“ (viacero značiek, viacerí výrobcovia). Každý by si mal pred realizáciou rôznych stavebných prác, ako aj pri inštalácii ústredného kúrenia vyžiadať cenovú ponuku od viacerých firiem (minimálne od troch), aby zistil, aký materiál ponúkajú, akých parametrov, v akých cenových reláciách, a na základe toho by sa mal rozhodnúť pre dodávateľskú firmu, ktorá mu zabezpečí všetky komponenty ústredného kúrenia a a prípravu teplej vody (kondenzačný kotol, kozub, solárny systém).

Podľa susedov?

Ideálnym spôsobom, ako človek v budúcnosti ušetrí na ústrednom kúrení a príprave teplej vody je kombinácia solárneho systému s dohrevom vody a ústredným kúrením pomocou kondenzačného kotla alebo pomocou teplovodnej kozubovej vložky (pozri schéma – ideálne prepojenie systémov). Pri solárnych systémoch však vždy treba poriadne zvážiť návratnosť finančných investícií – oplatia sa najmä pri štvor- a viacčlenných domácnostiach a nemali by sa montovať len z dôvodu „majú to susedia, musím to mať aj ja“.

Uprednostnili sme klasické vykurovanie radiátormi pred podlahovým vykurovaním. Snáď sa bude aspoň menej prášiť. Foto: stavebník

Ako dlho to potrvá?

Komplet rozvody (voda, plyn, kúrenie): asi 3 dni
Zapojenie solárneho systému: asi 2 dni
Zapojenie kozuba: asi 1 deň

Ako v hodnotení dopadol náš dom?

Majiteľ použil na ťahanie rozvodov vody, plynu a kúrenia bežne dostupné materiály s dobrými vlastnosťami a správne sa priklonil k výberu kondenzačného kotla a solárneho systému, no na jeho mieste by sme skôr preferovali zostavu od jedného výrobcu. Pokiaľ ide o kozub, je škoda, že sa využíva len na ohrev vybraných miestností teplovzdušnými rozvodmi.

Majiteľ si zvolil kozub s kozubovou vložkou a teplovzdušnými rozvodmi do vybraných miestností domu. Ideálnejšie riešenie by bolo použitie kozubovej vložky teplovodnej s pripojením na ústredné kúrenie a prípravu teplej vody.

Ľubomír Rebro
predaj, montáž, servis plynových kotlov a zariadení, solárnych systémov

R-servis, Peter Rebro
predaj, montáž, servis plynových kotlov a zariadení, solárnych systémov

INSTALEX – voda, kúrenie, plyn
Igor Bagin –>
Čo na to architekt?

Klasický dom verzus Energeticky úsporný dom: Ekonomicky návratná technológia
Potreba energie na vykurovanie a prípravu teplej vody je oproti klasickému domu oveľa nižšia. Uprednostniť by sme preto mali obnoviteľné zdroje energie, a to nielen z hľadiska ochrany životného prostredia. V konečnom dôsledku sa to prejaví najmä na úspore našich peňazí.
Návrh vykurovacieho systému vychádza z celkovej potreby tepla na prevádzku domu a môže v sebe spájať viacero zdrojov energie. Najčastejšie sa využíva nízkoteplotné vykurovanie v kombinácií s kozubom alebo kozubovými kachľami. Prípravu teplej vody zabezpečuje solárny kolektor s elektrickým dohrevom.
Vzhľadom na zvýšené investície zlepšujúce tepelnoizolačné vlastnosti konštrukcií je potrebné zvážiť, aká technológia je pre nás ekonomicky návratná.

Alternatíva, ktorá kúri takmer zdarma

Energeticky úsporný dom využíva najčastejšie nízkoteplotný systém vykurovania. Ide o sálavé a väčšinou podlahové kúrenie. Pri takomto systéme teplota obehovej látky nemusí byť vysoká, maximálne 60 ºC. To nám umožní čiastočné znížiť náklady. Na ohrev vody môžeme využívať všetky dostupné technológie. Takisto môžeme do ohrevu zapojiť aj obnoviteľné zdroje energie (tepelné čerpadlo, solárne kolektory a pod.). Pozor ale na to, aby sme to neprehnali. V tomto prípade je potrebné zvážiť najmä návratnosť investície.
Ako zaujímavá možnosť sa dnes javí podlahové elektrické vykurovanie, ktoré pri dobre izolovanom dome zhltne rovnaké množstvo peňazí za vyprodukované teplo, avšak jeho investičné náklady sú neporovnateľne nižšie oproti klasickému podlahovému kúreniu. Ak sa zainvestuje aj do fotovoltických panelov, ktoré produkujú elektrický prúd, kúrenie môže byť úplne zadarmo.

Ako je na tom náš postavený rodinný dom? A ako ho môžeme ešte vylepšiť?

Postavený rodinný dom využíva klasický spôsob kúrenia prostredníctvom radiátorov s reguláciou. Tento systém podporuje solárny kolektor na ohrev vody, pričom majiteľ veľmi múdro doplnil tento systém aj kozubom, ktorý dokáže využiť všetko vyprodukované teplo a rozvádza ho aj do iných miestností. Tým sa výrazne odľahčí vykurovací systém a s nižšími nákladmi je tak možné zachovať rovnakú tepelnú pohodu.

Už v projekte

Pri voľbe vykurovacieho systému treba brať vždy do úvahy viaceré faktory. A to tepelnotechnické vlastnosti obvodových konštrukcií, investičné náklady na vykurovací systém a jeho celkovú návratnosť – hlavne pri zariadeniach využívajúcich obnoviteľne zdroje energie. Najlepšie je, ak si tieto veci preberiete už v projekte s odborníkom a projektantom kúrenia, ktorý vám dokáže nezávislé poradiť a navrhnúť najvhodnejší a vyladený systém vykurovania vášho domu.

V dome sme využili dvojokruhový bojler, v ktorom jeden okruh je vykurovaný kotlom a druhý solárnymi panelmi. Foto: stavebník

Ing. arch. Rudolf Hudák
autor projektu úsporných domov – miniDOMY.sk

Text: stavebník, Ľubomír Rebro, Peter Rebro, Igor Bagin, Ing. arch. Rudolf Hudák
Foto: stavebník, thinkstock.com
Schéma: Ľubomír Rebro
ZdroJ: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.