Materiály na rozvod vody

Zastarané zdravotnotechnické inštalácie sú najčastejším dôvodom na rekonštrukciu nielen rozvodov, ale celej kúpeľne a WC. Nekonečné provizórne opravy sú zbytočnou stratou peňazí, a najmä času. Obavy z toho, že počas našej neprítomnosti v byte vytopíme susedov, len zvyšujú nervozitu, či už sme v práci, alebo na dovolenke.

Galéria

Vodovodné potrubie
Vodovodné potrubie v rodinných domoch sa montuje z kovových a plastových materiálov alebo z ich kombinácie.

Oceľ
Tradičným materiálom na vnútorné vodovody sú kovy; patrí k nim oceľ, liatina, meď, olovo a mosadz. Oceľ má dobré mechanické a technologické vlastnosti, preto sa na rozvody vody používa najčastejšie. Rúrky na studenú vodu môžu byť asfaltované alebo pozinkované, na rozvody teplej vody sa však môžu používať iba rúrky pozinkované, ktoré nesmú prísť do styku so sadrou alebo maltou obsahujúcou chloridové prísady. Životnosť oceľového potrubia je okolo 15 rokov.

Spoje oceľového potrubia sa robia mechanicky alebo zváraním. Najpoužívanejším spojom pri závitových rúrkach je závitový spoj pomocou tvaroviek z temperovanej liatiny, nazývaných fitingy (z angl. to fit – prispôsobiť, upraviť). Na vodovod sa vyrábajú pozinkované fitingy (na plynovod nepozinkované).
Spoj pomocou fitingov sa bežne používa do menovitého priemeru (DN) 80 mm. Pri väčších profiloch sa používajú prírubové spoje, kde je príruba (kruhová oceľová doska s otvormi) pripevnená na koniec rúrky tupým zvarom. Samotný spoj sa realizuje stiahnutím dvoch prírub skrutkami a tesnením.

Lisovaný spoj vzniká plastickou deformáciou lisovacej tvarovky a spájanej rúrky pomocou lisovacieho zariadenia vybaveného lisovacími slučkami alebo lisovacími čeľusťami, a to podľa spracovávaného priemeru. Použitím správneho lisovacieho náradia a pomôcok je zabezpečená ideálna geometria lisovaného spoja, a tým aj jeho bezpečnosť, spoľahlivosť a funkčnosť. Lisovaný spoj na kovové materiály začal ako prvý používať a uvádzať do praxe švédsky technik Gunnar Larsson v roku 1962. Išlo o lisovacie spojky vyrobené z uhlíkovej ocele. Neskôr získala švédsky patent nemecká firma a uviedla na trh lisovacie spojky a systémové rúrky z uhlíkovej ocele v rozmerových radoch s priemermi 12 až 28 mm. Neskôr bol základný systém lisovaného spoja prenesený aj na iné druhy materiálov (ušľachtilá oceľ, meď, CuNiFe, viacvrstvové rúrky atď.), takže sa využíva aj v súčasnosti ako rýchla a bezpečná metóda pri montáži potrubí.

Liatinové potrubie
Liatinové rozvody vody v rodinnom dome prakticky nepoužívajú, lebo sú určené na väčšie svetlosti potrubia a väčšinou len na studenú vodu.

Medené potrubie
Potrubie z medi sa vyznačuje dobrými mechanickými vlastnosťami a v priaznivých podmienkach aj dlhou životnosťou (vnútorný povrch rúrky ostáva aj po dlhodobej prevádzke hladký). Používa sa na studenú aj teplú vodu a je zdravotne neškodné (na stenách rúrok sa tvorí ochranná, vo vode nerozpustná vrstva oxidu medi, ktorá dokonca zabíja baktérie). Pri kombinácii medi a ocele treba dbať na to, aby voda prúdila z oceľového do medeného potrubia. Opačné prúdenie vody zapríčiňuje rýchlu koróziu ocele. Táto zásada platí aj pri napojení medeného potrubia na oceľový zásobníkový ohrievač vody. Do oceľového ohrievača sa nesmie vracať voda z medeného cirkulačného potrubia, preto sa musí medzi ohrievač a medené potrubie osadiť metrový medzikus z plastu.

Medené rúrky a tvarovky sa spájajú kapilárnym spájkovaním, závitovými mosadznými tvarovkami a samosvornými tvarovkami. V miestach spojov nie je zúžený prierez, takže vznikajú iba malé odpory proti prúdeniu vody.

Medené a mosadzné rúrky
Mäkké medené rúrky s priemerom až do 22 mm vo zvitkoch (dĺžka až 50 m), sa používajú v prípade, že sa pri montáži vyžaduje dobrá ohybnosť (napríklad podomietkové inštalácie a podlahové vykurovanie).

Tvrdé alebo polotvrdé medené rúrky v tyčiach s dĺžkou 5 m sú vhodné na na inštaláciu na alebo pod omietku. Pri priemeroch rúr nad 22 mm sa medené rúrky dodávajú len v tyčiach.

Medené rúrky s plastovým plášťom sa používajú, aby sa zabránilo kondenzácii vody na vonkajšom povrchu rúrky, na ochranu proti agresívnemu prostrediu a pri inštaláciách do zeme (uplatňujú sa aj pri teplovodnom podlahovo, vykurovaní).

Medené rúrky s tepelnou izoláciou od výrobcu sa používajú na teplovodné potrubia.

Vnútorne pocínované medené rúrky určené na zariadenia na pitnú a dažďovú vodu sa môžu použiť bez obmedzenia pri všetkých akostiach pitnej vody.

Mosadzné rúrky sa používajú na pripojenie výtokových armatúr, nádržkových splachovačov a zariadení.

Plasty
Plasty sa na potrubia v domových inštaláciách Využívajú od konca 20. storočia. Na ich životnosť vplývajú dva faktory – starnutie plastových materiálov pri vyšších teplotách bez ohľadu na tlak a vplyv vnútorného tlaku.
Medzi výhody plastov určených na pe inštalačné rozvody patria:

• nižšia objemová hmotnosť,
• jednoduchšia opracovateľnosť a montáž,
• lepšie hydraulické vlastnosti ako pri kovových výrobkoch, čo umožňuje aj vyššiu rýchlosť prúdenia pracovných látok,
• počas svojej životnosti nepodliehajú korózii a potrubia z nich sa nezanášajú.

Nevýhodou plastových potrubí je:

• väčšia dĺžková teplotná rozťažnosť, s ktorou treba počítať aj pri bežných domových rozvodoch,
• horšie mechanické vlastnosti, z ktorých vyplýva požiadavka starostlivého prichytávania potrubí v budovách,
• životnosť potrubia závisí od prevádzkovej teploty a prevádzkového tlaku pracovnej látky.

Prehľad potrubí z plastov
Nemäkčený polyvinylchlorid (PVC) sa spája lepením, hrdlovým spojom, pomocou krúžku, výnimočne zváraním. Používa sa na kanalizáciu, zriedkavo na vnútorný vodovod. Chlórovaný polyvinylchlorid (PVC-C)sa spája lepením, mechanicky spojkami a používa s na rozvod teplej aj studenej vody.

Vysokotlakový (PE-LD) a nízkotlakový (PE-HD) polyetylén sa spája polyfúznym zváraním, mechanicky spojkami, ťažko ho možno lepiť. Využíva sa na kanalizáciu, rozvod studenej vody a vonkajší plynovod. Rovnaké využitie má aj sieťovaný polyetylén (PE -X), ktorý je teplotne ešte odolnejší. Spája sa len mechanicky spojkami.

Polypropylény – homopolymér (PP-H) a blokový (PP-B) – sa používajú na rozvody studenej vody, štatistický polypropylén (PP-R, random) možno použiť na všetky rozvody vody. Len ťažko sa dá lepiť (ako všetky polyolefíny), preto sa rúry spájajú zváraním a mechanicky spojkami.

Polybutén (PB) je vhodný na všetky typy domových a vonkajších rozvodov, spája sa zváraním a mechanicky spojkami. Akrylonitrylbutadiénstyrén (ABS) je určený na kanalizačné potrubia a zariadenia (kalové uzávery, spätné klapky, podlahové vpusty). Možno ho spájať lepením, hrdlovými a závitovými spojmi.

Použitie toho-ktorého materiálu závisí od vlastností vody, ktorá potrubím preteká.Vo vnútornom vodovode sa nesmú používať čierne oceľové rúry, rúry s vnútorným asfaltovým povlakom a plastové rúry, ktoré nevyhovujú požadovaným teplotám.

Viacvrstvové rúrky
Rúrky tohto typu v sebe spájajú vlastnosti kovových a plastových rúr, najmä tvarovú stálosť, tlakovú a tepelná odolnosť, minimálnu teplotnú rozťažnosť. Ide o flexibilný materiál, hygienicky neškodný, odolný proti korózii a usadzovaniu vodného kameňa, pričom umožňuje jednoduchú inštaláciu.

Viacvrstvová rúrka sa obyčajne skladá z troch základných vrstiev. Vnútornú vrstvu, ktorá prichádza do styku s prepravovaným médiom, tvorí sieťovaný polyetylén. Hladký vnútorný povrch prichádza do kontaktu s tesniacim krúžkom lisovacej tvarovky a je dôležitý na dosiahnutie 100-percentnej tesnosti spoja. Strednú hliníkovej vrstvu tvorí masívna, vysokofrekvenčne, pozdĺžne zvarená hliníková fólia hrubá 0,5 až 1,2 mm (podľa priemeru rúrky). Táto vrstva zabezpečuje tvarovú stálosť a difúznu tesnosť. Kovy majú niekoľkonásobne nižšiu schopnosť dilatovať ako plasty, takže vrstva znižuje dilatačné pohyby. Vonkajšiu ochrannú a farebnú vrstvu tvorí lineárny polyetylén HDPE. Rúrky sa používajú na rozvody vody a vykurovanie. Spájajú sa buď lisovanými spojmi pomocou lisovacej objímky, alebo tvarovkami pomocou násuvnej objímky.

Text: Ing. Marta Bieleková
Foto a kresby: autorka, Stanislav Botur v spolupráci s bauMax, Geberit, MPL, Prespor, Rehau
Zdroj: Časopis Urob si sám