Omietnuť murivo ešte pred zimou? Kedy je najlepšie obdobie a aké omietky použiť

Spoločne s odborníkmi sme sa pozreli na to, kedy je najvhodnejšie obdobie na omietanie jednovrstvového muriva, ale aj na to, aké omietky použiť a aké zásady je pri tom potrebné dodržať.

Odborníci sa zhodujú, že obvodový plášť domu z jednovrstvového muriva nie je nevyhnutné pred zimou omietať. Dôležité je, aby bolo murivo dostatočné vyzreté. „Pri aplikácii omietky na čerstvé murivo s vysokou vlhkosťou je totiž veľká pravdepodobnosť vzniku trhlín. Ak je dom pod strechou, pórobetónové steny odolajú nepriaznivému počasiu bez väčších problémov. Murivo z bežných tvárnic však nie je určené na použitie bez povrchovej úpravy. Preto nemôže byť stena bez omietky trvalým riešením,“ hovorí Ing. Martin Mihál, vedúci technického oddelenia Xella CZ/SK.

Na dostatočné vyzretie muriva upozorňuje aj Ing. Petr Štěpnička, produktový manažér LB Cemix, s. r. o. „Pred omietaním by malo byť murivo objemovo stabilné a vyschnuté. Rovnako musí byť dostatočne chránené pred vonkajšími vplyvmi.“ Podľa jeho slov je najvhodnejším obdobím na omietanie jar, keď už nehrozia mrazíky a teploty sa pohybujú okolo 20 °C. Jarné mesiace poskytujú dostatok času na dostatočné vyzretie a vytvrdnutie jadrových (podkladových) omietok po ich nanesení a potom aj na natiahnutie finálnych štukových či pastóznych omietok a náterov. Treba si totiž uvedomiť, že zrenie napr. vápennocementových omietok sa vo všeobecnosti riadi pravidlom 1 mm omietky = 1 deň zrenia.

Jarné mesiace považuje za ideálne aj Lubomír Lukáš, produktový manažér Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., pre značku Weber. „Ak je to možné, odložte tento projekt na jeseň alebo na jar, keď je teplota stabilnejšia a menej extrémna. Aplikácii omietok v zimných mesiacoch sa radšej vyhnite, najmä ak žijete v oblastiach so silnými mrazmi a nepravidelným počasím. Väčšina omietok a stavebných materiálov má totiž minimálne a maximálne teplotné limity pre ich aplikáciu. Veľmi nízke teploty negatívne vplývajú na tvrdnutie a kvalitu omietok. Zmrznutie a následné zahriatie omietok môže mať zas negatívny vplyv na ich trvácnosť, môžu praskať a odlupovať sa.“  

Omietky sa odporúča nanášať na murivo v jarných a jesenných mesiacoch. Môžete ich aplikovať aj počas leta, ale teplota okolitého prostredia by nemala presiahnuť viac ako 30 °C. Zároveň je potrebné omietku chrániť pred rýchlym vyschnutím, napr. sieťami na lešenie. (foto Baumit) Proces zretia omietky môže ovplyvniť aj vlhkosť, ktorá môže spôsobiť dlhotrvajúce problémy, ak sa dôkladne nekontroluje. Aplikácia omietok v období, keď je vzduch príliš vlhký, môže viesť k pomalému zretiu a potenciálnym problémom s odlupovaním podobne ako pri vysokých mrazoch. Ak sa teda rozhodnete pre aplikáciu omietky pred zimou, je vo všeobecnosti dôležité zabezpečiť, aby zrela na teplom a suchom mieste a nebola vystavená opätovnému zmrazovaniu. „Murivo možno okrem jari a jesene omietať čiastočne aj v lete. Je však nevyhnutné vyhnúť sa vysokým teplotám. Pritom je potrebné fasádu chrániť ochrannými sieťami na lešenie,“ dodáva Jozef Poláček produktový manažér Baumit.

Použiť lešenárske siete odporúča aj Mgr. Michal Špaček, produktový manažér pre zatepľovanie a sanácie historických budov Mapei SK. Ich použitím počas veľkých horúčav sa totiž zabráni rýchlemu schnutiu aplikovanej omietky. V zimnom období za nepriaznivého počasia je nevyhnutné okrem lešenárskych sietí použiť aj výhrevné teplovzdušné ventilátory.

Omietky vhodné na jednovrstvové murivo

Predtým, ako si povieme o omietkach vhodných na jednovrstvové murivo, je dôležité vysvetliť pojem jednovrstvové murivo. Je to murivo bez ďalších dodatočných vrstiev, ako je napríklad ETICS, čiže vonkajší tepelnoizolačný kontaktný systém. Omietkové súvrstvie nemožno v tomto prípade chápať ako nosnú a tepelnú bariéru (vrstvu), ale ako povrchovú ochranu muriva. „Na vonkajšiu povrchovú úpravu tohto vysoko tepelne odolného systému a vzhľadom na skutočnosť, že sa rosný bod bude nachádzať s najväčšou pravdepodobnosť v murive (je dobré si to spočítať), by som odporučil použiť omietkové systémy, ktoré sú tzv. priedušné a umožňujú murivu voľne dýchať. Týmto kritériám vyhovujú tepelnoizolačné omietkové systémy, ktoré zároveň prispievajú k optimalizácii tepelnoizolačných vlastností,“ vysvetľuje Petr Štěpnička. Paropriepustné omietky odporúča použiť aj Jozef Poláček. „Ako povrchovú úpravu omietkového systému odporúčame používať paropriepustné tenkovrstvové omietky. Zo sortimentu Baumit ide napríklad o omietky Baumit CrystalTop, StarTop, SilikonTop, SilikatTop a pod.“

Problematiku ďalej rozvádza Lubomír Lukáš: „Výber konkrétnej omietky závisí od viacerých faktorov, ako sú napríklad požiadavky na celkovú hrúbku omietkového súvrstvia, estetický vzhľad, odolnosť proti poveternostným vplyvom a trvanlivosť. Pri výbere omietky je dôležité zohľadniť nielen technické vlastnosti, ale aj preferencie týkajúce sa vzhľadu a štýlu. Pred nákupom a aplikáciou omietky odporúčame konzultovať priority stavebníka s našimi odborníkmi na fasádne systémy.“

Na ďalšie aspekty, ktoré treba zohľadniť, upozorňuje Michal Špaček. Podľa jeho slov treba pri výbere omietok prihliadať na faktory, ako sú slnečné žiarenie, tienenie ostatných objektov (budovy, stromy atď.), vlhkosť prostredia a pod. „Na našom trhu sú najviac používané silikónová a silikátová fasádna omietka (z nášho radu Silancolor Tonachino alebo Silexcolor Tonachino). Vyberá sa vždy na základe rôznych frakcií piesku v omietke, najčastejšie využívané možnosti sú 1,2 mm, 1,5 mm a 2 mm. Jediné rozdiely pri výbere frakcie sú vo veľkosti zrna piesku a v spotrebe.“

„V našej ponuke máme širokú škálu omietok a fasádnych systémov, ktoré sú vhodné na povrchové úpravy jednovrstvového muriva z exteriéru. Na tento účel je vhodná omietka weberdur terralit, priemyselne vyrábaná, tepelnoizolačná, suchá malta na báze perlitu so špeciálnym hydraulickým spojivom,“ odporúča ďalej Lubomír Lukáš.Na povrchovú úpravu pórobetónového muriva z exteriéru je podľa Martina Mihála vhodná omietka Ytong vonkajšia omietka tepelnoizolačná.

Z akých vrstiev sa skladá povrchová úprava jednovrstvového muriva?

„Systém tepelnoizolačných omietok sa skladá z prednástreku, tepelnoizolačnej omietky s výstužnou vrstvou alebo sa môže na povrch aplikovať difúzne otvorená špeciálna stierka s výstužnou tkaninou. Na takto vyrovnaný povrch je možné aplikovať už povrchovú skladbu podľa individuálnych požiadaviek. Ide buď o pastózne omietky, kreatívne povrchy omietok, alebo štukový povrch s náterom,“ opisuje Petr Štepnička.

Lubomír Lukáš upozorňuje na to, že murivo musí byť dôkladne očistené, opravené a prípadne upravené podkladovým nástrekom webersan presto 100. Na pripravený podklad sa potom nanesie základná vrstva weberdur terralit. Tá sa nanáša ručne v optimálnej hrúbke 3 až 4 cm. Vytvára hlavnú vrstvu, ktorá zároveň slúži na zlepšenie akumulačných vlastností tehál a ako podklad pod ďalšie vrstvy.

„Na elimináciu možnosti vzniku zmrašťovacích trhlín v omietke odporúčame celoplošne aplikovať hmotu webertherm KPS so sklovláknitou mriežkou R117. Na zjednotenie a zníženie nasiakavosti podkladu pred povrchovou úpravou weberpas je vhodné naniesť podkladový náter. Odporúčame siahnuť po produkte V700. Finálna tenkovrstvová omietka, ktorá určuje finálny vzhľad fasády, môže byť hrubozrnná alebo hladká (napr. weberpas clean Active), v závislosti od požiadaviek na vzhľad,“ hovorí Lubomír Lukáš.

Dôraz na vyrovnávaciu vrstvu odporúča klásť aj Michal Špaček. „Druh vyrovnávacej malty sa volí podľa predpokladanej a potrebnej hrúbky na vyrovnanie a podmienok pri aplikácii. Napríklad v chladnejšom období sa odporúča použitie mált s rýchlym časom vytvrdzovania. Rovnako dôležitým faktorom je aj hrúbka zrna v použitej malte. Platí pravidlo, že čím nižšia frakcia použitej frakcie povrchovej úpravy, tým prísnejšie kritériá sú na jemnosť zrna, rovinatosť zrealizovanej vyrovnávacej vrstvy.“

„Náš viacvrstvový omietkový systém sa skladá z cementového prednástreku, ktorý slúži na prípravu podkladu (Baumit Prednástrek), podkladnej omietky (Baumit Termo omietka/Extra), výstužnej vrstvy (tzv. stierková hmota Baumit ProContact vystužená sklotextilnou mriežkou StarTex) a povrchovej úpravy tenkovrstvovou omietkou (napr. CrystalTop + StarTex) s príslušnou penetráciou (napr. PremiumPrimer). V prípade omietania nového tehlového muriva omietkou Baumit MPA 35 L sa príprava podkladu nevyžaduje,“ opisuje ďalšie možnosti Jozef Poláček.

„Pri pórobetónovom murive sa vonkajšia tepelnoizolačná omietka Ytong nanáša priamo na povrch muriva. Do omietky sa zapracováva výstužná tkanina. Ako finálna povrchová úprava sa používajú silikónové alebo silikátové farbené omietky, pod ktoré sa aplikuje základný náter. Počet vrstiev a aplikácia je zhodná ako pri vonkajšej úprave ETICS nad tepelnou izoláciou. Pri jednovrstvovom murive sa však šetrí lepidlo, tepelná izolácia a kotvenie,“ dopĺňa Martin Mihál.

Ako už naznačil Martin Mihál pri zateplení muriva tepelnoizolačným systémom sa na steny lepí tepelná izolácia, ktorú je potrebné zabezpečiť mechanickými upevňovacími prostriedkami (kotvami). Na tepelnú izoláciu sa potom nanáša výstužná vrstva, ktorá podobne ako pri jednovrstvovom murive slúži na vyrovnávanie povrchu a prípravu pre ďalšie vrstvy. Môže ju tvoriť napr. cementová lepiaca malta so sklovláknitou mriežkou. Finálnu vrstvu tvorí tenkovrstvová omietka, ktorá určuje vzhľad fasády. Môže byť rôznej textúry a farby.

Základný rozdiel medzi povrchovou úpravou jednovrstvového muriva a ETICS spočíva v množstve vrstiev a v tom, že ETICS je zameraný na dosiahnutie vysokých tepelnoizolačných vlastností pomocou tepelnej izolácie, ktorá sa nachádza na vonkajšej strane steny. Naopak, pri jednovrstvovom murive ide o povrchovú úpravu bez tepelnej izolácie, s dôrazom na estetiku a ochranu.

Realizovať výstužnú vrstvu alebo nie?

Výstužná vrstva vo forme sklotextilnej mriežky alebo iného výstužného materiálu sa zvyčajne používa na zvýšenie pevnosti a odolnosti vrchných omietkových vrstiev proti prasknutiu a deformáciám. Ak je povrch, ktorý sa má omietnuť, veľký a rozsiahly, výstužná vrstva môže byť potrebná na zabránenie tvorbe trhlín a prasklín v omietke v dôsledku tepelných a mechanických deformácií. Pri nerovnom podklade alebo podklade s rôznou hrúbkou môže výstužná vrstva pomôcť vyrovnať povrch a minimalizovať jeho nepravidelnosti.

V oblastiach so značnými teplotnými zmenami medzi letom a zimou môžu byť materiály vystavené rozťahovaniu a zhrubnutiu. Tu výstužná vrstva prispieva k udržaniu stability omietky. Ak ide o novostavbu alebo rekonštrukciu, výstužná vrstva môže zabezpečiť pevnosť omietky na povrchu, ktorý ešte nemá dostatočne pevný a stabilný podklad. Pri povrchu vystavenom mechanickým zaťaženiam, ako sú údery alebo tlak, výstužná vrstva zvyšuje odolnosť omietky proti týmto vplyvom. Zároveň pomáha kontrolovať tvorbu trhlín v hrubších vrstvách omietky.

„Na zabránenie vzniku zmrašťovacích trhlín v omietke odporúčame aplikovať celoplošne lepiacu maltu webertherm KPS so sklovláknitou mriežkou R117. Je dôležité mať na pamäti, že výber výstužnej vrstvy závisí od konkrétnej aplikácie, miestnych podmienok a požiadaviek projektu,“ spresňuje Lubomír Lukáš.

Petr Štěpnička odporúča zhotoviť výstužnú vrstvu vždy pri styku rôznych druhov materiálo alebo na rohoch okien, a pod. Teda všade tam, kde hrozí nebezpečenstvo prasknutia omietky od konštrukčných vplyvov. Použitie výstužnej vrstvy závisí aj od druhu tepelnoizolačnej omietky a jej hrúbky. „V súčasnosti máme v ponuke dva materiály. Prvý materiál Cemix 2070, ktorý má nižšie tepelnoizolačné vlastnosti a je určený pre hrúbky od 10 až 40 mm, pričom v jednom kroku možno naniesť danú omietku s touto hrúbkou iba s vloženou výstužnou tkaninou priamo do materiálu, bez nutnosti ďalšej dodatočnej spevňujúcej vrstvy z difúzne otvorenej stierky Cemix 2260. Na rozdiel od druhého materiálu Cemix 2080, ktorý je určený pre hrúbky vrstiev od 30 až 100 mm v jednom kroku. Pri tomto materiáli sa, naopak, vyžaduje spevnenie povrchovej vrstvy difúzne otvorenou stierkou Cemix 2260 s výstužnou tkaninou. Tento materiál má lepšie tepelnoizolačné vlastnosti a je ľahší,“ podrobne opisuje Petr Štěpnička.

„Výstužná vrstva na murive sa môže realizovať dvoma spôsobmi. Buď vložením sklotextilnej mriežky (Baumit Výstuž omietok) do omietkového systému (Baumit MPA 35 L). Výstuž sa pritom vkladá do hornej tretiny z celkovej hrúbky omietky. Ďalšou možnosťou je vloženie sklotextilnej mriežky (Baumit StarTex) do stierkovej hmoty (Baumit ProContact) na vyzretom omietkovom systéme (Baumit Termo omietka/Extra),“ hovorí Jozef Poláček.

Iný pohľad ponúka Michal Špaček: „Realizáciu výstužnej sklotextilnej mriežky odporúčame vždy pri stierkovaní lepiacej malty na tepelnú izoláciu, do ktorej sa sklotextilná armovacia mriežka vkladá. Mriežka musí byť zapracovaná do prvej, ešte čerstvej vrstvy. Treba sa uistiť, že prekrytie pri napájaní ďalších sieťok je min. 10 cm. Taktiež je potrebné osadenie sieťky v diagonálnom smere nad a pod oknom (rozmery 35 × 20 cm) s cieľom zamedziť vzniku trhlín.“

Pri exteriérových omietkach určených na pórobetón sa odporúča realizovať výstužnú vrstvu vždy. Sklotextilnú mriežku nie je potrebné použiť pri zhotovení vnútornej tepelnoizolačnej omietky. „Jej realizáciu odporúčame pri väčších stavbách, kde je väčšia šanca na pohyby konštrukcie, alebo pri rýchlej výstavbe, prípadne nerovnomernej vlhkosti muriva v dôsledku počasia,“ hovorí Martin Mihál.

Nanášanie omietok má presné pravidlá

Podľa skúseností Petra Štěpnička je dôležité podklad dostatočne navlhčiť a upraviť cementovým prednástrekom Cemix 2000. Ďalej je dôležité vyrovnať a vyplniť maltou všetky nerovnosti. Vyrovnávaciu vrstvu je potrebné nechať dostatočne vyzrieť. Upravená vrstva musí mať rovnomernú hrúbku. Ďalej je dôležité omietku po nanesení počas vytvrdzovania ošetrovať. Povrch treba vlhčiť, aby nedošlo k rýchlemu vyschnutiu omietky a k jej následnému sprašovaniu či praskaniu.

„Udržiavať omietku vo vlhkom stave je potrebné minimálne počas dvoch dní,“ dopĺňa Jozef Poláček. Zároveň je dôležité, ako už bolo spomenuté v úvode článku, aby teplota vzduchu, materiálu a podkladu počas spracovania a tuhnutia materiálu neklesla pod +5 °C a nevystúpila nad +30 °C.

Podobné podmienky platia aj pre pórobetónové murivo. Podklad musí vyhovovať platným normám, musí byť súdržný, čistý, suchý, bez prachu, oleja a pod. „Pri aplikácii omietok na tvárnice Ytong/Silka, betón alebo keramické materiály je potrebné z povrchu odstrániť prach. Podklad netreba penetrovať. Ak je podklad presušený, postačuje jeho navlhčenie čistou pitnou vodou alebo vodou zodpovedajúcou EN 1008. Minimálna teplota pre spracovanie omietky je 5 °C,“ upozorňuje Martin Mihál.

Vplyv omietky na tepelnoizolačné vlastnosti muriva

Do akej miery dokáže omietka ovplyvniť tepelnoizolačné vlastnosti muriva? Podľa Petra Štěpničku je táto otázka dosť zložitá. Podľa jeho názoru sa na ňu nedá úplne jednoznačne odpovedať. Vo všeobecnosti vhodne navrhnuté omietkové súvrstvie ovplyvňuje totiž nielen tepelnoizolačné vlastnosti muriva, ale dokáže ovplyvniť aj priedušnosť tehlového muriva či posúvať rosný bod v murive a pod. Ak sa na túto problematiku teda pozrieme v širších súvislostiach, potom môže vhodne zvolený omietkový systém naozaj zlepšiť tepelnoizolačné vlastnosti. Pretože ak napríklad nedokážete v dostatočnej miere odvetrávať hromadiacu sa vlhkosť v murive (kumulujúca sa vzdušná vlhkosť), do niekoľkých rokov sa môžu zhoršiť jej vplyvom tepelnoizolačné vlastnosti muriva, teda samotnej konštrukcie.

„V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že omietkový systém sám osebe nemôže nahradiť kvalitnú tepelnú izoláciu. Tepelná izolácia sa zvyčajne aplikuje ako samostatná vrstva a ak je cieľom dosiahnuť vysoké tepelnoizolačné vlastnosti, je nevyhnutné zvoliť primeraný izolačný materiál a zabezpečiť jeho správnu inštaláciu,“ ponúka ďalší pohľad Lubomír Lukáš.

Ďalej podľa jeho slov tepelnoizolačná omietka weberdur terralit pomáha pozitívne zvyšovať tepelno-akumulačné schopnosti muriva, na ktoré je nanesená. Ak je vnútorná strana omietky vhodne upravená (napr. pomocou weberdur terralit), môže to zvýšiť celkový tepelný výkon budovy tým, že znižuje straty tepla smerom do interiéru.

„Tepelnoizolačné vlastnosti muriva sa zvýšia len mierne. Vo všeobecnosti povedané – 4 cm Termo omietky Extra sa približne rovnajú 1 cm bieleho EPS,“ konštatuje Jozef Poláček.

„Pri pórobetónovom murive dokáže vhodne zvolený omietkový systém ovplyvniť tepelnoizolačné vlastnosti muriva len veľmi málo, pretože ak má stena s hrúbkou 500 mm návrhový tepelný odpor 6,5 (m² . K)/W a 10 mm omietky má tepelný odpor 0,08 (m² . K)/W, nedá sa hovoriť o podstatnom navýšení. Pri starých murivách, kde tehlové domy majú bežne tepelný odpor stien 0,6 (m² . K)/W a použije sa hrubá tepelnoizolačná omietka s tepelným odporom 0,25 až 0,3 (m² . K)/W, ide už o zaujímavejšie hodnoty. Na pórobetónové tvárnice sa však používajú tepelnoizolačné omietky predovšetkým pre vlastnosti podobné murivu, ale aplikujú sa vo veľmi malých hrúbkach,“ upresňuje Martin Mihál.

Týmto chybám sa určite vyhnite

Svojpomocná aplikácia omietok môže priniesť vynikajúce výsledky, ak sa realizuje správne. Avšak existuje niekoľko bežných chýb, ktoré môžu viesť k problémom a poruchám.

Pred aplikáciou omietok je dôležité dôkladne sa oboznámiť s postupmi a pokynmi výrobcu, prípadne sa poradiť s našimi technickými poradcami.

S podobnými vymenovanými nedostatkami sa stretáva aj Jozef Poláček. V praxi sa stretávajú predovšetkým s nedostatočnou hrúbkou omietkového systému, absenciou výstužnej vrstvy (sklotextilnej mriežky), nesprávne zvoleným omietkovým systémom (nesystémové riešenia) či s už spomínaným nedodržaním teplotných podmienok pri aplikácii a zrení omietky. Aj on potvrdzuje, že všetky tieto nedostatky vedú k nadmernej tvorbe trhlín na povrchu omietky (prevažne zmrašťovacie trhliny).

Svoje skúsenosti má aj Petr Štěpnička. Ľudia vo všeobecnosti nedodržiavajú predovšetkým dávkovanie vody pri miešaní, dávkujú ju tak, aby sa im omietka dobre nahadzovala. Toto má však za následok opačný efekt, že omietka nedrží či steká z povrchu a následne potom praská. Ďalej sa stretávame s tým, že omietku cielene zriedia a použijú ju ako prednástrek, tzv. špritz. Tým, že použijú jadrovú omietku nariedenú viac, ako je povolené, si však znižujú následnú prídržnosť k podkladu a omietka taktiež odpadne. Na tento účel sú určené špeciálne cementové podkladové spojovacie materiály, ako je napr. Cemix 2000. Ďalej sa zanedbáva vyrovnanie podkladu pred aplikáciou omietok. Omietka sa nahadzuje v rôznych hrúbkach a nerovnosti sa vyrovnajú naraz. Toto však vedie k nerovnomernej hrúbke omietky a nerovnomernému vysychaniu a pnutiu v omietkovom súvrství a potom k praskaniu či odpadávaniu omietky.

Martin Mihál upozorňuje rovnako na absenciu prípravy povrchu. Veľmi často stretáva s použitím nevhodných omietok, nedodržaním zásad spracovania a aplikácie stanovených pre jednotlivé produkty, nedodržaním minimálnych hrúbok omietok či nedodržaním minimálnych technologických prestávok medzi jednotlivými krokmi.

Aké sú rozdiely medzi omietaním tehlového a pórobetónového muriva?

Omietanie tehlového a pórobetónového muriva môže mať niektoré rozdiely v závislosti od charakteristík týchto materiálov.

„Tehlové murivo môže mať rôznu pórovitosť a absorpčné vlastnosti v závislosti od typu tehly a spôsobu vypálenia. Zároveň môže byť rôzne profilované či nerovné. Pred omietaním je dôležité prípravu povrchu zvážiť, možno budete potrebovať dodatočné vrstvy ako aplikáciu cementového prednástreku. Pri tehlovom murive je teda vhodné vždy zvážiť potrebu aplikácie cementového prednástreku tak, ab sa dosiahlo kvalitné spojenie podkladu s ďalšou vrstvou tepelnoizolačnej omietky,“ vysvetľuje Lubomír Lukáš a pokračuje, „pórobetónové távrnice je vhodné pred aplikáciou samotnej tepelnoizolačnej omietky navlhčiť tak, aby sa zábránilo rýchlemu vyschnutiu (odovodom zámesovej vody) nanášanej omietky weberdur teralit. Zároveň je potrebné pred samotnou aplikáciou omitky zvážiť zvyškovú vlhkosť táchto pórobetónových tvárnic.“

Michal Špaček rovnako odporúča použiť pred omietaním pórobetónového muriva hodný penetračný náter na zjednotenie nasiakavosti jeho povrchu. Iný zásadný rozdiel v postupe nanášania omietky nevidí.

Petr Štěpnička vidí hlavný rozdiel v kontrole a príprave podkladu. Pri tehlovom murive sa napríklad tak úplne „nemusí“ kontrolovať zvyšková vlhkosť pred omietaním. Ak dodržíte pracovné postupy, nezatečie vám do konštrukcie, nie sú tam biele závoje a pod. Ide o murivo pálené, a teda vysušené a tým objemovo stabilné. Pri pórobetónovom murive je však situácia odlišná, tu je dôležité si pred omietaním overiť zvyškovú vlhkosť. Pri vyššej vlhkosti tohto muriva a následnom dosušení môže dochádzať k objemovej zmene a tá má následne vplyv na praskanie omietok. Najviac sa to prejavuje pri tenkovrstvových omietkach. Naopak, ak je tehlové murivo vlhké a potom sa vysušuje, nedochádza k takej výraznej objemovej zmene, ale zase dochádza k výluhom solí z tehál a následne jej kryštalizácia spôsobuje odpadanie omietok.

„Na omietanie pórobetónu sa väčšinou používajú tenké a ľahké omietky. Tehla a pórobetón sú si vlastnosťami podobnejšie ako v minulosti. Pre ľahčené produkty sa podobne ako pre pórobetón odporúča použiť ľahšie a mäkšie (nižší modul pružnosti) omietky. Zásadné rozdiely medzi modernými výrobkami nie sú. Možno len v príprave povrchu, pretože pórobetón môžete prebrúsiť a tehlu nie,“ uzatvára tému Martin Mihál.

Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca: Ing. Martin Mihál, vedúci technického oddelenia Xella CZ/SK, Ing. Petr Štěpnička, produktový manažér LB Cemix, s. r. o., Lubomír Lukáš, produktový manažér Saint-Gobain Construction Products, s. r. o. pre značku Weber, Jozef Poláček, produktový manažér Baumit a Mgr. Michal Špaček, produktový manažér pre zatepľovanie a sanácie historických budov Mapei SK
Foto: Wienerberger, Xella, Baumit
Zdroj: Časopis Urob si sám