Hydroizolačné materiály

V stavebníctve sa na izoláciu stavieb proti vlhkosti a spodnej vode používa celý rad rôznych materiálov, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami. Rozdielne vlastnosti hydroizolačných materiálov ovplyvňujú ich využitie pri izolácii stavieb.

Galéria

Asfaltované pásy

Asfaltované pásy z oxidovaného i neoxidovaného asfaltu sa využívajú hlavne pri izolovaní stavieb proti vzlínajúcej vode. Je to klasická, rokmi preverená technológia izolovania spodných stavieb a doteraz sa často používa. Hlavnou výhodou asfaltovaných izolačných pásov je ich relatívna cenová výhodnosť. Oproti fóliám majú pásy výhodu v tom, že sa dajú po­užiť ako dvojvrstvový systém, ktorý sa odporúča vzhľadom na väčšiu bezpečnosť a možnosť ich celoplošného natavenia k podkladu.

Nevýhody asfaltovaných izolačných pásov sú pomerne veľké. Asfaltované pásy sa musia aplikovať na dokonale vyschnutý a vyzretý betón, ktorý musí byť úplne hladký a vybavený penetračným náterom. Inštaláciu asfaltovaných izolačných pásov tiež komplikuje nutnosť použiť plynový horák. Náročný je aj technologický postup ukladania pásov, pri ktorom je veľmi dôležité dbať na dostatočný presah jednotlivých ukladaných pásov, ktorý zaručuje dokonalú tesnosť izolácie.

Plastové fólie

Izolácia z rôznych typov plastov (vysokohustotný polyetylén, PVC) sa najčastejšie používa na izoláciu stavieb proti gravitačnej a tlakovej vode. Poskytuje tiež dokonalú ochranu proti radónu.

Vďaka svojej mechanickej odolnosti sa plastové izolačné materiály primeranej hrúbky môžu používať na izoláciu spodných stavieb proti tlakovej vode aj niekoľko metrov pod úrovňou hladiny spodnej vody, kde pôsobí pomerne silný hydrostatický tlak.

Hlavnou výhodou plastových izolácií je nenáročnosť prípravy podkladu. Plastové izolačné materiály sa môžu inštalovať v ľubovoľných klimatických podmienkach, a to aj na neupravený a nevysušený betón. Ďalšou výhodou plastových izolácií je ich mechanická odolnosť a tvarová variabilita. Plastová izolácia sa dokonale prispôsobuje pohybom stavby.

Stierkové izolačné materiály

Moderné stierkové izolačné materiály najlepšie vyhovujú na izolácie proti zemnej vlhkosti a na ochranu spodnej stavby proti radónu. Stierka dokonale vyplní kryštalizačné póry v betóne a urobí ho úplne nepriestupným pre vlhkosť a radón.

Hlavná výhoda stierkových izolačných materiálov spočíva v ich ľahkej a rýchlej aplikácii, ktorá sa môže nanášať na neupravený a nevyzretý betón.

Nevýhodou izolačných stierok je ich relatívna cenová náročnosť, ktorú však bohato vyvažuje rýchlosť a bezproblémovosť aplikácie stierky na spodnú stavbu.

Nopové izolácie

Klasické nopové izolácie sa už dlhé roky používajú najmä ako súčasť tepelných izolácií a v ostatnom čase aj na pasívnu ochranu stavieb proti radónu. Z ostatných hydroizolačných materiálov stoja za zmienku ešte moderné bentonitové izolačné pásy.

Izolácia proti zemnej vlhkosti

Hydroizolácia spodnej stavby proti vzlínaniu zemnej vlhkosti je potrebná pri všetkých stavbách založených na poréznych základoch nad úrovňou hladiny spodnej vody. Osvedčenou technikou zvyčajne býva použitie klasických asfaltovaných izolačných pásov alebo moderných stierkových izolačných hmôt, ktoré dokonale uzatvárajú póry v betóne a voda nemôže kapilárami vzlínať.
–>

Izolácia proti gravitačnej vode

Hydroizolácia základov proti gravitačnej vode je potrebná v prípadoch, keď je izolovaný objekt ohrozený pretekajúcou vodou. Typickým prípadom gravitačnej vody sú prívalové dažde. Na izolácie proti gravitačnej vode sa najčastejšie používajú izolácie z mäkčeného PVC alebo rôzne druhy polyetylénových fólií.

Izolácia proti tlakovej vode

Izolácia proti tlakovej vode je potrebná pri všetkých stavbách, ktoré majú zá­klady pod úrovňou hladiny spodnej vody. Na tieto izolácie sa dnes najčastejšie používa mäkčené PVC s hrúbkou 1 alebo 1,5 mm. Voľba vhodného izolačného materiálu závisí hlavne od úrovne hladiny spodnej vody vzhľadom na hĺbku základov.
 
Horný okraj izolácie proti tlakovej vode by mal zasahovať najmenej 30 cm nad hladinu storočnej spodnej vody.

V betónovej vani

V prípade natavovanej hydroizolácie z asfaltovaných pásov sa podklad musí dôkladne vyčistiť a vybaviť penetračným náterom. Pri voľne kladenej hydroizolácii sa pod ňu kladie geotextília. Pre ukladanie nasledujúcich vrstiev je dôležitá tuhosť konštrukcie a parametre rovinnosti. Následne sa na vnútornú stranu vane nataví hydroizolácia vo vodorovnom i zvislom smere. Pre zvislú stenu vane platí, že tlaková hydroizolácia sa musí končiť minimálne 30 cm nad maximálnou hladinou podzemnej vody. Ak sa na hydro­izolácii bude zhotovovať železobetónová doska, treba ochrane venovať dostatočnú pozornosť. V prípade hydroizolácie proti tlakovej vode sa neodporúča riešenie detailu prestupu z horizontálnej na vertikálnu konštrukciu spätným spojom.

Ukladanie a lepenie pásov
Pri realizácii hydroizolácie proti tlakovej vode sa odporúča aplikovať minimálne dve vrstvy asfaltovaných pásov. Tým sa zabezpečí viacnásobná ochrana stavby pred vodou i jej dlhodobejšie znášanie namáhanie. Pri kladení viacerých vrstiev asfaltovaných pásov treba dodržať zhodný smer ukladania. Horná vrstva musí byť posunutá o polovicu šírky, pričom jednotlivé spoje pásov nemôžu byť nad sebou. Rohy a kúty sa odporúčajú zosilniť prídavným pásom. V súčasnosti možno aj asfaltované pásy ukladať voľne na geo­textílie, pričom ich hrúbka by mala byť minimálne 4 mm. Prednosťou asfaltovaných pásov je možnosť ich celoplošného natavenia k podkladu. Tým sa zabráni vzniku vzduchovej medzery medzi hydroizoláciou a samotnou stavebnou konštrukciou. Na rozdiel od asfaltovaných pásov sa PVC fólie na vodorovný podklad nenatavujú, ale voľne kladú. PVC fólie sa ukladajú na podkladový betón s geo­textíliou. Jednotlivé fólie možno spájať zváraním horúcim vzduchom.

Precízne riešenie detailov
Nezanedbateľnou súčasťou realizovania hydroizolácie je riešenie detailov. Pri konštrukčných detailoch hydroizolácie musia byť všetky použité materiály zlučiteľné. V prípade hydroizolácie treba venovať dôkladnú pozornosť vodovodným a kanalizačným priestupom. Pod hladinou podzemnej vody sa priestup potrubia realizuje voľnou a pevnou prírubou. Medzi voľnú a pevnú prírubu sa zovrie hydroizolácia, pričom pevná príruba je pripojená vodotesným zvarom. Návrh dilatácií sa musí dimenzovať už v projekte. Zohľadniť treba očakávaný pohyb budovy a tomu prispôsobiť návrh dilatácie. Najlepšie je návrhy dilatácií konzultovať s technikom od výrobcu hydroizolácie. Dilatácia sa musí riešiť v rovine hydroizolácie. Dilatačné profily v prípade asfaltovaných pásov, ale aj v prípade PVC sa najčastejšie navrhujú z nevystužených pásov s vysokými parametrami ťažnosti. V mieste dilatačných škár sa odporúča hydroizoláciu zosilniť dodatočným pásom hydroizolačného povlaku. Správne ukončenie hydroizolácie proti tlakovej vode musí byť minimálne 300 mm nad úrovňou terénu. Hydroizoláciu navyše treba dôkladne pripevniť na podklad a chrániť proti mechanickému poškodeniu v celej výške nad terénom.

Ochrana stavieb proti radónu

Radón (Rn) je inertný plyn ťažší ako vzduch. Rádioaktívnym rozpadom sa radón ďalej rozkladá na prvok polónium. Rádioaktívne vody s obsahom radónu sa používajú na liečebné účely (Jáchymov, ČR). Radón sa uvoľňuje v zemnom podloží a rôznymi netesnosťami môže prenikať do budov, kde sa koncentruje. Vysoký obsah radónu v geologickom podloží je hlavne v oblastiach žulových masívov. Ďalším zdrojom radónu sú niektoré stavebné materiály (niektoré pórobetóny, škvarobetóny na báze kamencových bridlíc, popolček a škvara, tehly z odpadu po ťažbe bauxitu, kamenné steny, dlažby, komíny a ohniská postavené z prírodného kameňa, betóny vyrobené z kameniva, hlušiny). Rozkladom radónu sa uvoľňujú tzv. alfa častice. Pri vdychovaní radónu sa pľúcne tkanivo poškodzuje alfa žiarením. Radón je druhý najrizikovejší faktor vzniku rakoviny pľúc. Ochrana stavieb proti radónu je neoddeliteľnou súčasťou výstavby základovej (prvej podlahovej) dosky každého objektu. Spočíva v aplikácii protiradónovej izolácie, rekonštrukcii (utesnenia, izolácie) podlahy v suteréne (pasívna ochrana). V hotových budovách treba účinne vetrať (aktívna ochrana).

Pasívna ochrana proti radónu
Uskutočňuje sa dôkladnou plynotesnou izoláciou základovej dosky. Izolácia spodnej stavby proti radónu sa najčastejšie realizuje pomocou pásov z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) alebo z modifikovaných asfaltov. Ďalším variantom izolácie základov proti radónu je využitie moderných stierkových materiálov. V stavebnej praxi sa často metódy ochrany kombinujú.

Text: Ing. Jozef Pilát – Aquastop, Stanislav Botur podľa podkladov Icopal
Foto a kresby: autori, Dörken, Fatra Izolfa, Icopal, Schomburg
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur