Materiály na hrubú stavbu

Všetky výrobky pri hrúbke obvodového múru 40 cm dokonale spĺňajú požiadavky na tepelný odpor obvodových stien, niektoré ho výrazne prevyšujú. Z pórobetónu sa vyrábajú tvarovky s perom a drážkou (do zvislých škár sa nepoužíva malta), ktoré sa kladú na doraz. Umožňujú zhotovenie dokonale hladkej rovnej steny, na ktorú sa dá nanášať aj tenkovrstvová fasádna omietka.

Dostupné sú tvarovky rôznych pevností, tried 1,5 až 7, ktoré používame na rôzne zaťažené konštrukcie. Opäť máme na výber dielce s perom a drážkou alebo bez nich, s čím súvisí nižšia či vyššia spotreba malty pri murovaní, ale aj možnosť vzniku tepelných mostov. Aj výrobcovia pórobetónových tvaroviek kráčajú s dobou a vylepšujú riešenia detailov, kotvenia, zhotovenia nenosných konštrukcií a podmuroviek (vane, sprchové kúty…) z pórobetónu, dokonca i stropné a strešné dielce a panely, čo je nesporne výhodné, ak stavbu realizujeme z uceleného systému. Z ekologického hľadiska je pozitívom, že staviame z priemyselného odpadu. Prebytočný vyprodukovaný materiál sa znova spracováva. Strašiaka 90. rokov – rádioaktivity výrobkov z elektrárenského popolčeka – sa vôbec báť nemusíme. Tento problém vznikol len v Čechách pri použití popolčeka z uhlia so zvýšenou rádioaktivitou dovezeného z Ruska. Odvtedy sa pravidelne zisťujú hodnoty rádioaktivity a tieto kontroly Úradu verejného zdravotníctva vykazujú polovičnú úroveň hodnôt povolených ministerstvom zdravotníctva. Kvalitu týchto výrobkov potvrdzujú aj certifikáty poskytované jednotlivými výrobcami. Pórobetón používame na zhotovenie maximálne dvoch podlaží. Ak realizujeme vyššiu stavbu, spodné časti vytvoríme z pevnejšieho materiálu. 

Ideálnym materiálom na spodnú stavbu – suterén – je betón. Zatiaľ čo v minulosti sa používal betón odlievaný do debnenia, v súčasnosti sú to skôr debniace, tzv. šalovacie tvarovky, resp. stratené debnenie. Ich výhodou je rýchle uloženie, vystuženie a následné zaliatie betónom. Vytváranie po riadkoch je výhodnejšie kvôli menším množstvám výroby betónu. Hrúbky takýchto suterénnych murív sú vždy určené projektom – závisia od veľkosti a zaťaženia stavby. 

Obr.: Zaujímavé je murivo z keramicko-betónových tvárnic Liapor. Neomietnutá „liaporová“ stena s hrúbkou 365 mm má tepelný odpor 3,7 m².K/W. Táto hodnota je porovnateľná s pórobetónom. Tvárnice majú rozmery 247 x 365 x 240 mm.

Nevýhodou je ich nízky tepelno-technický odpor – musíme ich zatepliť hrubšou vrstvou tepelnej izolácie. Výhodou, naopak, je tepelná akumulácia, ktorá sa prejaví pri dobrom zateplení nielen v zime sálaním tepla, ale i v lete pocitom príjemného chladu. V odbornej verejnosti existuje skupina prívržencov betónových konštrukcií, ktorí tvrdia, že betónová stavba s dokonalou hrúbkou tepelnej izolácie (vyše 20 cm) spĺňa tie najprísnejšie kritériá z hľadiska tepelnej akumulácie, teplotného útlmu, tepelnej pohody i dokonalej pevnosti. Aj niektoré pasívne domy sa navrhujú z vrstvených betónových konštrukcií. Prácnosť zhotovenia je oveľa väčšia ako pri tehlových konštrukciách, ale výsledné ukazovatele kvality užívania sú výborné. Pri vhodne zvolenej tepelnej izolácii môžeme tiež zabezpečiť požiadavku nehorľavosti.

Samostatnou kapitolou v oblasti stavebných materiálov sú železobetónové panely Canaba, z ktorých sa tak isto zhotovujú rodinné domy „na kľúč“ vo veľmi krátkom termíne. Po omietnutí fasády sú na pohľad nerozoznateľné od klasických murovaných budov.

Obr.: Drevocementové tvárnice s polystyrénovou výplňou s rozmermi 500 × 300 × 250 mm sú z tepelno-izolačného hľadiska porovnateľné s tehlovými termo­blokmi hrubými 440 mm.

Ak vytvárame celý objekt z betónu, môžeme využiť aj ucelený systém strateného debnenia z drevocementových tvárnic (Durisol), resp. zo štiepkocementových dosiek (Velox), ktorého jednotlivé časti sú z plošných dielcov. Zalievanie je tak rýchlejšie, po väčších etapách. Vonkajšie plochy debnenia sú vytvorené z tepelnej izolácie (štiepkocement a polystyrén v potrebnej hrúbke). Systém štiepkocementových dosiek je znova rozpracovaný do najmenších detailov a vytvárame ním obvodové i nosné steny, priečky i stropy.

Jedinou nevýhodou je, že stavbu nemôžeme realizovať svojpomocou – sú to celé realizačné tímy, ktoré celú hrubú stavbu postavia za pár týždňov (závisí to od objemu prác). Steny sú hladké, rovné, pripravené na omietanie stierkou. 

Obr.: Drevocementové dosky (heraklit, krupinit) sú v kombinácii s polystyrénom vynikajúcim tepelnoizolačným materiálom na stavbu obvodových stien. Ich prednosťou je predovšetkým vysoký tepelný odpor (do 5 m2.K/W), ktorý závisí od hrúbky polystyrénovej vrstvy. Z panelov možno zmontovať dom aj svojpomocne.

Posledným spôsobom je vytváranie stavieb z polystyrénových tvárnic vyplnených železobetónom, ktorý pripomína stavbu pasívnych domov. Stavbu si môžeme zhotoviť svojpomocne z jednotlivých dielcov. Predpodkladom je znalosť jednotlivých detailov a prítomnosť odborného dohľadu, ako to má byť pri všetkých svojpomocných stavbách. Pred omietnutím tieto stavby pôsobia dojmom papierových alebo ľahkých polystyrénových domčekov. Po zvážení všetkých plusov takýchto stavieb majú tieto nové systémy realizácie rodinných domov aj u nás veľkú perspektívu. Ak sme sa rozhodli pre jeden z materiálov, pred kúpou si vypracujeme rozpis na konkrétny dom a vyžiadame cenovú ponuku od rôznych predajcov. Ceny na trhu sú natoľko  rozdielne, že kolíšu v rozmedzí až 25 %. Pri kalkuláciách je vhodné zakomponovať do ceny základného murovacieho materiálu i cenu spojovacej malty. 

Obr. vľavo hore: Stavba domu zo strateného polystyrénového debnenia. Tepelný odpor povrchovo neupravenej steny dosahuje 3,5 m².K/W.