Ako si poradiť s hrubou stavbou trvalo udržateľného rodinného domu a aké výhody takýto dom prináša

Na výstavbu trvalo udržateľného domu je potrebné dodržať viaceré podmienky a použiť nielen vhodné stavebné materiály, ale aj zvoliť vhodný spôsob výstavby. Na to, aké výhody trvalo udržateľný rodinný dom prináša, sme sa pozreli spoločne s odborníkmi.

Galéria

Pojem trvalá udržateľnosť sa v posledných desaťročiach postupne udomácnila v našom každodennom slovníku. Je to široký pojem, ktorý je možné chápať v rôznych súvislostiach. Jedna z definícií opisuje trvalo udržateľný rozvoj ako taký, ktorý uspokojuje súčasné potreby bez toho, aby ohrozoval schopnosť budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby. Ak sa na udržateľný rozvoj chceme pozerať komplexne, mali by sme vnímať všetky jeho aspekty: environmentálny, ekonomický a sociálny.

Aj keď v súvislosti s výstavbou a bývaním sa budeme asi viac zaujímať o aspekt environmentálny a ekonomický, nemali by sme vynechať ani aspekt sociálny a čo je hlavné, mali by sme začať pri projektovaní. „Dom, ktorý bude vyhovovať predpokladom trvalo udržateľnej výstavby, musí byť navrhnutý veľmi komplexne tak, aby spĺňal zároveň niekoľko podmienok. Ide najmä o tepelnotechnické štandardy, čiže minimálnu potrebu energie a využívanie obnoviteľných zdrojov energie (domy v energetickej triede A0). Zároveň by mal užívateľom poskytovať komfortné prostredie na bývanie. V neposlednom rade by nemal narúšať prostredie, v ktorom bude stáť,“ vysvetľuje Ing. Gabriel Szöllösi, produktový manažér spoločnosti Wienerberger pre značku Porotherm.

Predpokladom trvalo udržateľnej výstavby by mal byť aj výber stavebných materiálov, technologických postupov, konštrukčných riešení a technických zariadení vedúcich nielen k minimalizácii spotreby energie, ale aj k zdravému vnútornému prostrediu.

Pálené tehly

V trvalo udržateľnom stavebníctve zohráva mimoriadne dôležitú úlohu ekologická stopa stavebných materiálov, inými slovami životný cyklus stavebných materiálov, z ktorých plánujete postaviť dom. Životný cyklus stavebných materiálov zahŕňa ťažbu a prepravu surovín na miesto výroby, samotnú výrobu, dopravu na stavbu, zabudovanie a údržbu a na konci životného cyklu demoláciu a recykláciu.

„Ekologické materiály sú vyrobené, dopravované a zabudované pri čo najnižšej spotrebe energie. Zásadným parametrom z hľadiska trvalej udržateľnosti je životnosť stavby. Čím má stavba dlhšiu životnosť, tým nižší je dopad výroby a zabudovania stavebných materiálov na životné prostredie. Parametre charakterizujúce jednotlivé fázy životného cyklu stavebných materiálov sú uvedené v environmentálnom vyhlásení o produkte (skratka EPD). Naša spoločnosť patrí k tým výrobcom na slovenskom stavebnom trhu, ktorí majú pre svoje výrobky (tehly Porotherm) spracované a overené EPD,“ približuje Szöllösi.

Požiadavkám na trvalo udržateľnú výstavbu v plnej miere vyhovujú pálené stavebné materiály (tehly aj škridly). Základnou surovinou na ich výrobu je totiž prírodný materiál – hlina. Jej ťažba prebieha lokálne v mieste výroby, takže odpadáva energia potrebná na jej prepravu na veľké vzdialenosti. Vyrábajú sa v dosahu trhu, preto prepravné vzdialenosti nie sú príliš veľké.

„Najväčšou prednosťou tehál je optimálna a vyvážená kombinácia jednotlivých stavebno-fyzikálnych parametrov, čo z nej robí všestranný stavebný materiál. Tehly majú výborné tepelnoizolačné či zvukovoizolačné vlastnosti, vyznačujú sa vysokou pevnosťou, požiarnou odolnosťou aj prirodzenou priepustnosťou vodných pár. Tehlové domy sa vyznačujú vysokou kvalitou vnútorného prostredia, a to vďaka vlastnostiam tehlového muriva ako tepelná akumulácia a regulácia vlhkosti,“ opisuje Szöllösi a pokračuje: „Životnosť tehlových stavieb, a teda aj životný cyklus pálených tehál, sa uvažuje približne na 100 rokov. Tehlové domy s jednovrstvovou obvodovou stenou vyžadujú počas svojej životnosti minimálne náklady na údržbu. Vďaka vývoju v oblasti zlepšovania tepelnoizolačných parametrov ponúka systém Porotherm riešenia aj pre jednovrstvové obvodové steny bez zateplenia. Sú to moderné tehly Porotherm EKO+ a Porotherm T Profi plnené minerálnou vlnou. Kvalitnú trvalo udržateľnú hrubú stavbu získate, ak použijete komplexný systém tehál s využitím doplnkových tehál, keramických stropov a prekladov.“

Ekologický aspekt tehly potvrdzuje aj Ing. Oliver Kapci, technický poradca spoločnosti HELUZ. Podľa jeho slov hrubá stavba trvalo udržateľného rodinného domu musí spĺňať minimálne základné podmienky pre trvalú udržateľnosť ako takú. V zásade by sa na jej realizáciu mal použiť ekologický, teda prírodný materiál, ktorým tehla určite je. Na jej výrobu sú potrebné len štyri prírodné živly, teda zem, voda, oheň a vzduch. Vďaka tomu je tehla dokonale recyklovateľný materiál, čo je veľmi dôležitá podmienka pre trvalú udržateľnosť.

Vhodný materiál musí mať zároveň minimálny nepriaznivý vplyv na životné prostredie. „Aj napriek tomu, že sa tehla vypaľuje, patrí k materiálom s nízkou uhlíkovou stopou, ktorá odráža celkové nároky v priebehu už spomínaného celého životného cyklu. Vďaka vlastnému intenzívnemu vývoju vyrábame tehly s vysokými tepelnoizolačnými parametrami pre nizkoenergetické a pasívne domy. A práve nízka spotreba energie počas užívania stavby zaisťuje nízku záťaž pre životné prostredie,“ vymenúva ďalšie aspekty Kapci.

Pri trvalo udržateľných stavbách by sa mal zároveň klásť dôraz na zdravý životný štýl. „Tehly ako prírodný materiál bez pridaných chemických prísad pri výrobe zaručujú to, že počas užívania sa do interiéru neuvoľňujú nežiaduce škodlivé látky. Vďaka našim tehlám s vysokými tepelnoizolačnými vlastnosťami odpadá potreba rodinné domy dodatočne zatepľovať. Takisto sa zvyšuje mechanická odolnosť stavby, a tým aj jej životnosť,“ hodnotí ďalej Kapci.

Pórobetónové tvárnice

Kritériám udržateľnosti stavby okrem pálených tehál vyhovujú aj pórobetónové tvárnice. „Pórobetónové tvárnice sa vyrábajú výhradne z prírodných surovín, ako je piesok, vápno, cement a voda, teda zo surovín, ktoré tvoria veľkú časť zemskej kôry, vďaka čomu sú prakticky nevyčerpateľné. Ich ťažba prebieha navyše spôsobom šetrným k životnému prostrediu. Pórobetón tak vďaka priaznivej surovinovej bilancii šetrí suroviny a energie,“ hovorí Ing. Martin Mihál, vedúci oddelenia technickej podpory Xella CZ/SK.

Pórobetón nielenže neobsahuje žiadne škodlivé chemické látky, ale dom z tohto materiálu dýcha, udržuje stálu teplotu a vlhkosť interiéru a chráni zdravie. Vďaka svojej pórovitej homogénnej štruktúre majú pórobetónové tvárnice vo všetkých smeroch rovnaké vlastnosti, a to aj keď ich opracujete, zabraňujú tak vzniku tzv. tepelných mostov, teda kritických miest pri murovaní v miestach základov, rohov, parapetov, dverí a okien.

Vďaka svojej štruktúre funguje tiež ako ochranná membrána domu. Drobné póry zaisťujú, že pórobetónové tvárnice prirodzene dýchajú a nedochádza v nich ku kondenzácii vodných pár. Póry tiež odvádzajú prebytočnú vlhkosť z interiéru alebo ju uvoľňujú späť v prípade, že je v dome nezdravo presušený vzduch – tvárnice fungujú ako funkčné oblečenie, ktoré reguluje telesnú teplotu a odvádza pot.

Podľa slov Martina Mihála je z hľadiska udržateľnosti zásadné minimalizovať ekologickú stopu pri výrobe, prispieť k dekarbonizácii budov a k zachovaniu zdrojov. To možno predovšetkým prostredníctvom produktov, ktoré znižujú energetickú náročnosť na prevádzku budov a ktoré sú dobre recyklovateľné. Dôležité je aj zaistenie zodpovedného využívania energie a podpora čistej energie, znižovanie emisií CO₂ naprieč prevádzkami a tiež znižovanie využívania prírodných zdrojov rozvojom recyklácie materiálov a obchodných modelov obehového hospodárstva.

„V reporte ESG sme prijali záväzok znížiť emisie produktov do roku 2030 o 30 % (oproti roku 2019 v kg CO₂/m³) a zároveň zredukovať do konca roka 2025 vývoz zvyškov z výroby pórobetónu na nulu. V našej spoločnosti však do pojmu udržateľnosť počítame aj spoločenskú zodpovednosť, zodpovedné konanie a dodržiavanie zákonov. Okrem iného to znamená zdravé, bezpečné a rozmanité pracovné prostredie, spravodlivé mzdy a príležitosti na rast a rozvoj ľudí,“ rozvádza tému udržateľných stavieb Mihál.

Vápennopieskové tehly

Venovať viac pozornosti príprave projektu a stavbe samotnej odporúča podobne ako Gabriel Szöllösi aj Rastislav Bosák, produktový manažér KM BETA, spol. s r. o. Podľa jeho slov by sa na príprave stavby mal od začiatku podieľať architekt, projektant, energetický špecialista aj samotný výrobca materiálu. Pri rešpektovaní všetkých súvislosti a použití vhodných systémov sa potom otvára cesta k udržateľnej stavbe v pasívnom, prípadne rovno v nulovom štandarde, a to aj bez viditeľného zvýšenia investičných nákladov. Takto realizovaný dom má zároveň omnoho nižšie prevádzkové náklady, čo je ideálny scenár pre každého investora.

„Nemyslím si, že je niekde ešte priestor na improvizáciu. Je potrebné mať dobrý architektonicko-stavebný koncept budovy, zvoliť účinné technológie aj materiály a využiť obnoviteľné zdroje,“ zdôrazňuje Bosák. „Oplatí sa mať vyššie ambície – stanoviť si ako cieľový stav rovno pasívny dom. Prípadné náklady navyše sa pohybujú v jednotkách percent, čo znamená takmer okamžitú návratnosť behom jednej či dvoch sezón,“ dodáva.

Architekt musí posúdiť situáciu priamo na mieste, pracovať s orientáciou stavby k svetovým stranám, optimalizovať tvar domu a vyriešiť dispozíciu. A aký je ideálny stav? „Určite sa treba vyhnúť mrazivým kotlinám alebo naopak, veterným návršiam. Najvhodnejší je mierne svahovitý pozemok orientovaný južným alebo juhovýchodným smerom. Z hľadiska dispozície patria obytné miestnosti na slnečnú stranu, kde investor profituje z pasívnych energetických ziskov. Technické a obslužné časti domu sa môžu pokojne umiestniť na sever. Tvar by sa mal riadiť pravidlom optimálneho A/V pomeru. Ten udáva vzťah medzi ochladzovanou plochou obálky domu a jeho vnútorným obstavaným objemom. Pre pasívne domy sa ako ideálny javí obdĺžnikový pôdorys, najlepšie dvojpodlažný, s dlhšou stranou orientovanou na juh,“ zhrňuje všetko podstatné Bosák.

Prioritou ďalšej fázy by mali byť tepelnoizolačné schopnosti a tesnosť obálky domu. „Čím väčšiu pozornosť tomuto kroku venujete, tým menej musíte následne investovať do technológií,“ dopĺňa Bosák a pokračuje „Pokiaľ ide o steny, výhodné je použiť vápennopieskový murovací systém Sendwix, ktorý má veľkú hmotnosť, akumuluje teplo a v lete zase udrží chlad. Okrem toho ponúka optimálne akustické parametre. Pre investora, nech už individuálneho alebo z radu developerov, je potom rozhodujúcim argumentom aj jeho vysoká pevnosť. Za nosnú sa pri tomto materiáli považuje stena s hrúbkou už 150 mm.“

Čo to znamená v praxi? Na dom v nízkoenergetickom štandarde postačí napríklad kombinácia 150 mm vápennopieskových tehál a k tomu 240 milimetrov tepelnej izolácie na báze minerálnej vlny. Celkom teda 390 mm. Na dosiahnutie čiastkového parametra pre pasívny dom potom stačí tepelná izolácia hrubšia o 60 milimetrov. Vonkajšia stena má v tomto prípade 450 mm. „Na rovnakom pôdoryse sa tak získa väčší vnútorný priestor,“ podotýka Rastislav Bosák.

Poslednou kapitolou sú technológie – zdroj tepla a riadené vetranie. „Keď premýšľam v koncepte trvalo udržateľnej stavby, logicky počítam s obnoviteľnými zdrojmi energie. V praxi to znamená zapojenie fotovoltiky, tepelného čerpadla, prípadné využitie biomasy,“ dopĺňa Bosák. Samozrejmosťou je tiež rekuperácia – riadené vetranie so spätným ziskom tepla.

Súčasťou hrubej stavby je aj strecha

Okrem vhodne zvoleného murovacieho materiálu je pri stavbe domu veľmi dôležitá správna realizácia strechy, cez ktorú môže unikať až 15 % tepla. S prihliadnutím na trvalo udržateľnú výstavbu je vhodnou voľbou keramická škridla, a to najmä z hľadiska svojej dlhej životnosti. Pálené škridly sú odolné proti rôznym poveternostným vplyvom (vietor, sneh, voda, UV žiarenie a pod.), zároveň sa vyznačujú mechanickou odolnosťou. Okrem toho je keramická škridla stálofarebná a pomáha udržiavať priaznivú vnútornú klímu. „Keramická krytina Tondach získala environmentálnu značku ‚natureplus‘. Tá potvrdzuje, že je vhodná aj pre trvalo udržateľnú výstavbu. Odporúčam však investíciu do komplexného strešného systému od jedného výrobcu. Dôležité je aj doplnkové príslušenstvo, a to najmä na zabezpečenie rizikových miest, akými sú prestupy pre kanalizáciu, anténu, solárne a fotovoltické panely,“ upozorňuje Michal Dobrovodský, produktový manažér pre značku Tondach.

Jednou z ciest znižovania energetickej náročnosti domov a podpory trvalej udržateľnosti sú strešné krytiny v svetlejších odtieňoch. Efektívne odrážajú slnečné lúče, čo vedie k zníženiu energetických nárokov domu, príjemnejšej vnútornej klíme, ale aj k nižšej spotrebe energie. Vyššia odrazivosť UV žiarenia má tiež priaznivý vplyv na predĺženie životnosti strešnej krytiny. „V našom portfóliu je aj hydroizolačná fólia pre ploché a mierne šikmé strechy.“

Vyrába sa z PVB fólie (ide o odpadový materiál, ktorý sa získava oddelením od použitého bezpečnostného skla). Výrobou tejto fólie tak možno opätovne využiť veľké množstvo odpadového materiálu. Fólia má bielu farbu, ktorá zabezpečuje vysoký odraz slnečných lúčov a minimalizovanie prehrievania strešnej konštrukcie,“ hovorí Dobrovodský a pokračuje: „Pripravujeme tiež nové riešenie fotovoltiky na strechy. Pôjde o fotovoltické moduly Wevolt, ktoré umožňujú výrobu elektriny zo slnka bez potreby inštalácie klasických solárnych panelov. Fotovoltické moduly sa integrujú medzi bežnú strešnú krytinu a sú namontované v rovnakej výškovej úrovni. Moduly sú na nerozoznanie od klasickej škridly a odpadá pri nich inštalácia nosnej konštrukcie. Solárne moduly nenarúšajú strešný plášť a celkovú estetiku strechy. Sú ľahšie ako škridly, ktoré v mieste inštalácie nahrádzajú, a teda ani nezaťažujú nosnú konštrukciu strechy,“ opisuje výhody Dobrovodský.

Na konci životného cyklu je možné keramické stavebné materiály (tehly a škridly) bez problémov recyklovať a takto získaný materiál opätovne použiť. Pri recyklovaných pálených keramických materiálov nehrozí riziko vyplavovania škodlivín do pôdy a podzemných vôd.

Medzi materiály vhodné na trvalo udržateľnú výstavbu patrí podľa slov Ing. Branislava Audyho, produktového manažéra BMI Slovensko, aj betón. Betón má v stavebníctve široké využitie, od vysokopevnostných nosných konštrukcií cez základy, steny stavieb a strešné materiály až po jeho nekonečné možnosti v oblasti dizajnových riešení či dokonca interiérových prvkov alebo vo forme pohľadového betónu v jeho prirodzenej farbe. Jeho základné zložky – ako cement (vápenec), piesok a voda – sú dostupné všade na svete, nie je ich preto potrebné prepravovať na veľké vzdialenosti.

„Hoci je výroba cementu náročná, vzhľadom na to, že v hotovom betóne ho nie je viac ako 15 až 20 %, je výsledná energetická a emisná stopa betónu zhruba polovičná voči keramickým materiálom. Týka sa to aj výroby prostého nearmovaného betónu, z ktorého sa vyrábajú strešné škridly. Škridly je možné farbiť prídavnými pigmentmi väčšinou na báze oxidov železa,“ vysvetľuje Audy.

Dôležitá z hľadiska udržateľnosti je životnosť použitých stavebných materiálov. „Životnosť betónových škridiel je 80 až 100 rokov. Ešte aj dnes možno nájsť strechy s betónovými krytinami staršími ako 80 rokov napríklad na Považí, ktoré je známe viac ako 100-ročnou tradíciou výroby cementu. Túto životnosť dosahujú aj vďaka vysokej pevnosti. Dnes vyrábané krytiny majú odolnosť v tlaku bežne 300 až 400 kg. Tá sa ešte časom zvyšuje, čo je prirodzená vlastnosť betónu,“ opisuje environmentálne aspekty betónových škridiel Audy.

Keď betónové škridly doslúžia, je možné ich použiť po rozdrvení ako inertný zásypový materiál na stavbe, alebo ich primiešať do kameniva a použiť pri výrobe nového betónu. „Za environmentálny aspekt považujem aj taký detail, ako je opakované použitie vratných europaliet. Každú paletu možno použiť desaťkrát, vďaka čomu nie je potrebné vyrúbať drevo na výrobu ďalších deviatich,“ uzatvára Branislav Audy.

Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca Ing. Gabriel Szöllösi, produktový manažér spoločnosti Wienerberger pre značku Porotherm, Ing. Oliver Kapci, technický poradca spoločnosti HELUZ, Ing. Martin Mihál, vedúci oddelenia technickej podpory Xella CZ/SK, Rastislav Bosák, produktový manažér KM BETA, spol. s r. o., Michal Dobrovodský, produktový manažér značky Tondach a Branislav Audy, produktový manažér BMI Slovensko
Foto: Wienerberger, KM Beta, Xella, Bramac
Zdroj: Časopis Urob si sám