Viete sa postarať o drevenú podlahu?

Na podlahu ako jednu z najviac namáhaných stavebných konštrukcií v dome, byte či akomkoľvek inom priestore pôsobí mnoho faktorov, ktoré predstavujú väčšie či menšie nebezpečenstvo jej poškodenia. Ak je pokrytá drevenou podlahovou krytinou, môžu to byť napríklad nečistoty, kamienky a zrniečka piesku, ktoré prinesieme zvonka na obuvi a pri chôdzi majú efekt brúsneho papiera. Takýmto i ďalším deštrukčným vplyvom dokáže ľahšie odolať kvalitná, bezchybne zrealizovaná podlaha, o ktorú sa pravidelne staráme.

Galéria

Vlysová podlaha
Často sa ľudovo nazýva aj parketová, no správny názov je vlysová. Tvoria ju drevené doštičky – vlysy, ktoré pomocou systému pero a drážka ukladáme vedľa seba v rôznych vzoroch (často sa môžeme stretnúť s tzv. klasovým vzorom). Na vlysových podlahách sa časom môže prejaviť napr. zväčšenie medzier medzi vlysmi, deformácia jednotlivých kusov, prípadne vyšliapanie či zanesenie povrchu. Takúto podlahu nemusíme hneď vyhadzovať. Škáry môžeme vyplniť kúskami dreva či tmelom alebo celú podlahu rozoberieme a znova zložíme. Je tu však problém – ako vlysy zosychajú, dochádza k miernemu zmrašťovaniu. Keď budeme navyše musieť odstrániť zopár poškodených kusov, môže sa nám stať, že nebudú stačiť na pokrytie celej podlahy. Chýbajúce vlysy môžeme doplniť novými, a to na miestach, kde nebudú na očiach (napr. pod nábytkom v kúte miestnosti). Alebo celú podlahu jednoducho položíme do inej, menšej miestnosti a do pôvodnej urobíme novú.

Skladanie vlysov si uľahčíme, ak si ich pri rozoberaní očíslujeme alebo inak označíme ich vzájomnú polohu. Vlysy lepíme k sebe tak, aby sme všetky škáry dokonale vyplnili lepiacim tmelom. Po jeho stvrdnutí ostane priehľadná, vodotesne zatmelená škára. Následne vlysy prebrúsime, prípadné nerovnosti vytmelíme a celú podlahu nalakujeme. Aby bolo výsledné dielo čo najkvalitnejšie, pozorne si prečítame pokyny výrobcu a podlahu nezaťažujeme skôr, než lak úplne vytvrdne. Ak je vlysová podlaha príliš zničená, musíme ju vymeniť celú. Po jej odstránení plochu dôkladne vyčistíme od zvyškov lepidla či iných nečistôt až po povrch betónovej mazaniny. Nerovnosti v podklade vyrovnáme napríklad samonivelizačnou stierkou, ktorá dokáže vytvoriť dokonale vodorovný podklad. Na vyrovnaný podklad potom nalepíme novú vlysovú podlahu. Aby sa vlysová (parketová) podlaha mohla v určitom rozsahu roztiahnuť (napr. po absorbovaní vlhkosti alebo vplyvom tepla), môžeme už pri jej kladení vytvárať po celom obvode pri stene dilatačnú škáru širokú asi 1 až 2 cm. Škáru zakrývame podlahovou lištou. Ak sú poškodené či uvoľnené len jednotlivé vlysy, nemusíme pre ne rozoberať celú podlahu. Chybný kus vysekáme dlátom a na jeho miesto môžeme vlepiť náhradný vlys, na ktorom vopred odstránime perá.

Mozaikové parkety
Vyrábajú sa z masívnych lamiel s hrúbkou až 8 mm. Lamely sú upravené na jednotnú veľkosť a zvyčajne sa spájajú pomocou kovových pier do štvorcov po štyroch, ktoré potom lepíme na podklad. Tieto parkety sa väčšinou povrchovo upravujú už vo výrobe, a tak ich môžeme položiť bez nutnosti ďalších povrchových náterov. Aby bol však výsledný efekt čo najlepší, nesmú byť medzi jednotlivými lamelami výškové rozdiely. Preto si musíme dať zvlášť záležať na vodorovnosti podkladovej vrstvy. Ak máme v jednej miestnosti rôzne druhy podláh (napr. v obývacej izbe pred kozubom keramickú dlažbu a v ostatnej časti miestnosti drevené parkety), nesmieme zabudnúť na prechodové lišty. Prekrývací profil v tvare T zaručí, že rozhranie bude vyzerať esteticky a že sa oň nepotkneme. Okrem toho krycia lišta umožní, aby sa drevená konštrukcia podlahy mohla čiastočne rozťahovať.

Palubovka
S týmto druhom podlahy sa stretávame najmä v starých chalupách a chatách. Ide o dlhé dosky pribíjané tesne vedľa seba o trámy podlahovej konštrukcie. Priestor medzi trámami pod palubovkou je vyplnený tzv. podsypom – napríklad škvarou. Palubovku ohrozuje vlhkosť a hniloba, častými nepriateľmi sú červotoče a hlodavce. Podlaha tiež môže byť na niektorých miestach opotrebovaná, prípadne sa pri zaťažení prehýba a je pružná. Renovácia opäť závisí od aktuálneho stavu. Ak je poškodenie lokálne a týka sa len niekoľkých dosiek, stačí poškodené dosky vybrať a nahradiť novými. Ak sa dosky príliš prehýbajú, znamená to, že podsyp nie je dostatočný. V takom prípade musíme podlahu otvoriť a podsyp navŕšiť tak, aby medzi trámami vytváral mierny oblúk, ktorý bude v strede oproti krajom vyšší približne o 0,5 až 1 cm. Podlahové dosky (ak sú zo spodnej strany v lepšom stave) môžeme potom otočiť a pribiť naopak. Ak je podlaha poškodená havarijným zatečením (vodou z inštalácií, povodňami), musíme s opravou počkať, až sa primerane vysuší nielen drevo podlahy, ale aj podsyp. Tento proces urýchlime kompletným vysťahovaním miestnosti, dlhodobým intenzívnym vetraním, prípadne použitím teplovzdušného vysušovača. Ak sa však drevená podlaha vlhkom zdeformuje, väčšinou je oprava už nemožná a poškodený úsek musíme vymeniť za nový. Pri čiastočnej alebo úplnej výmene zatĺkame klince do dosiek hlavičkami pod úroveň podlahy. Následne podlahu prebrúsime, diery po klincoch a uzloch zatmelíme a povrch nalakujeme. Ak použijeme vodou riediteľný lak, ušetríme sa vdychovania škodlivých výparov zo syntetických rozpúšťadiel. Prvý náter urobíme zriedeným lakom a po jeho zaschnutí zhotovíme druhý náter neriedeným. Dvojnásobná vrstva laku predlžuje životnosť podlahy.

Nová podlaha na starú
Zošliapanú drevenú podlahu môžeme použiť ako podklad pre novú povrchovú vrstvu. Najprv pôvodné dosky vytrháme a pribijeme opačne. Predtým však vychodené miesta podložíme, aby sa podklad neprehýbal. Na túto vrstvu môžeme položiť vlysovú pribíjanú podlahu, kobercovú krytinu či novú vrstvu palubových dosiek. Novú vrstvu však môžeme položiť na podlahu len vtedy, ak takéto zvýšenie nebude prekážať pri prahoch dverí.

Plávajúca podlaha
Tvoria ju veľkoplošné parkety uložené na pružnej izolačnej podložke. Tieto parkety, tzv. vrstevné lamely, sa najčastejšie vyrábajú z dreva, ale aj korku či bambusu. Jednotlivé typy sa líšia hrúbkou, skladbou jednotlivých vrstiev, kvalitou, izolačnými schopnosťami, dĺžkou záruky a v neposlednom rade aj cenou. Lamely sa spájajú jednoduchým zacvaknutím rôznych systémov pero a drážka, ktoré sa u jednotlivých výrobcov rôznia. Niektoré typy musíme poistiť lepidlom, iné držia len pomocou spomínaného princípu. V podlahe sa pod lamelami nachádza elastická vrstva. Tá do istej miery môže vyrovnávať povrchové nerovnosti podkladu a zároveň slúži ako izolácia proti krokovému hluku. Môžeme použiť rebrovanú lepenku, podkladové pásy zo špeciálnej peny, korok či plsť. Nezabúdajme, že izolačnými pásmi z penovej hmoty alebo penového polystyrénu musíme oddeliť aj steny v miestnosti. Ak chceme podlahu s dlhšou životnosťou, zvolíme si veľkoplošné parkety, ktoré majú na povrchu dyhu z tvrdého dreva. Tie totiž môžeme v priebehu používania aspoň raz prebrúsiť a znovu nalakovať.

Brúsenie drevenej podlahy
Drevenú podlahu musíme brúsiť postupne v niekoľkých fázach. Ak napríklad prejdeme od hrubého brúsenia priamo na jemné, môže sa stať, že nedosiahneme dostatočne hladký povrch a zostanú na ňom stopy po brúsení (drobné ryhy). Na brúsenie potrebujeme profesionálny nástroj – brúsku na parkety, ktorú si môžeme požičať v požičovni. Brúsiť začneme šikmo na smer položenia dosiek približne v 45-stupňovom uhle. Pozor, parketové brúsky značne uberajú z hrúbky materiálu, preto sa nesmieme dlhšie zastaviť na jednom mieste! Hrubým brúsením najprv odstránime špinu, starý náter a škvrny na dreve. Používame pri tom brúsny papier zrnitosti 36 alebo 40, vo výnimočných prípadoch budeme dokonca potrebovať zrnitosť 24. Nasleduje stredné brúsenie (brúsnym papierom so zrnitosťou 50 až 80), ktorým odstránime stopy po hrubom brúsení a po brúske, ktoré sa vytvárajú pri jej spúšťaní. Celý proces zakončíme jemným brúsením, na ktoré potrebujeme brúsny papier so zrnitosťou 120. Ak plánujeme obrúsenú podlahu povrchovo upraviť lakom na báze rozpúšťadla, postačí nám na dosiahnutie hladkého povrchu aj papier so zrnitosťou 100. Ak však mienime použiť laky na vodnej báze, mali by sme posledné brúsenie urobiť papierom so zrnitosťou 120 alebo jemnejším.
–>
Lakovanie
Podlahu po prebrúsení nalakujeme. Voľba laku čiastočne závisí od spôsobu používania a od stupňa záťaže podlahy. Základný lak nám pomôže ušetriť peniaze tým, že nemusíme použiť drahší vrchný lak na prvú vrstvu. Zároveň by mal minimalizovať riziko bočného zlepenia hrán. Výber vhodného základného laku závisí aj od toho, akým náradím ho budeme nanášať (valčekom, štetcom). Väčšinou ide o jednozložkové laky na vodnej báze. Prvú vrstvu laku po úplnom vyschnutí môžeme prebrúsiť. Musíme však pamätať na to, že brúsením vzniká teplo, pôsobením ktorého môže lak mäknúť a zanášať brúsnu mriežku. Tá následne nielenže nepracuje efektívne, ale môže dokonca povrch poškriabať a zanechať na ňom viditeľné stopy po brúsení. Napokon nanesieme v dostatočnom množstve kvalitný vrchný lak.

Drevo je materiál, ktorý v interiéri pôsobí solídnym dojmom. Súčasne nám sprostredkúva symbolické spojenie s prírodou, z ktorej sme pred dávnymi vekmi vyšli. Pri správnej údržbe vydrží drevená podlaha dlhé desaťročia. Pritom vôbec nemusí vyzerať staromódne a vhodne dokreslí atmosféru aj v modernej domácnosti. To však z našej strany vyžaduje pravidelnú starostlivosť a z času na čas aj radikálnejší zásah.

Text: Milan Bohunický, Michal Domonkos
Odborná spolupráca: Ing. Oto Makýš, PhD.
Foto: BONA, archív vydavateľstva
Zdroj: Časopis Urob si sám