Špeciálne strešné krytiny
Štiepanú bridlicu, drevené štiepané šindle alebo trstinu môžeme vidieť najmä na starších pamiatkovo chránených budovách. Strechy s trstinovou krytinou sú časté na južnom Slovensku, novostavby pokryté dreveným štiepaným šindľom občas nachádzame v rázovitých slovenských dedinách.
Galéria
Drevený strešný šindeľ
Na výrobu drevených šindľov sa využíva napríklad jedľa, červený smrek, dub a iné, ale aj dovážané dreviny (napríklad céder).
Technológia výroby môže byť rôzna, napríklad rezanie alebo štiepanie. Poznáme rôzne tvary šindľov: klinovito štiepané alebo rezané, s prednou hranou štiepanou a zadnou rezanou, šindle s rovnakou hrúbkou, ozdobné a ďalšie. Vyrábajú sa v rôznych dĺžkach približne od 120 do 800 mm a v šírkach od 50 do 230 mm.
Najkvalitnejší šindeľ je ten, ktorý sa vyrába tradičným spôsobom, a to štiepaním a ručným opracovaním (strojovo – frézovaním sa urobí len drážka). Celá strecha má potom plastickejší tvar. Každý šindeľ je vlastne originál, a preto si tieto krytiny vyžadujú vyššie náklady.
Životnosť šindľovej krytiny závisí najmä od jej ošetrovania. Musíme počítať s potrebou údržby a niekedy aj s výmenou jednotlivých kusov či častí. Na ošetrenie šindľovej strechy existuje niekoľko spôsobov. Zastarané a neekologické je natieranie motorovými olejmi. Môžeme ju napúšťať rôznymi chemickými prostriedkami, no najlepšie sú ekologické impregnačné látky. Všetky uvedené spôsoby ochrany pôsobia však len krátkodobo. Najlepšie riešenie predstavuje vákuovo-tlaková impregnácia, pri ktorej látka prenikne do celého povrchu materiálu. Nové impregnačné materiály sa vyrábajú napríklad na báze medi a nemali by obsahovať žiadne ťažké kovy. Údržba kvalitne impregnovaného dreveného šindľa je potom nenáročná. Materiál je chránený pred škodcami, ako sú červotoč či drevokazné huby, a impregnácia zároveň zabraňuje presakovaniu šindľa. Pri kúpe by sme si mali vybrať len šindle, ktoré sú certifikované. Pri krytinách z drevených šindľov sa udáva bezpečný sklon podľa toho, či ide o jednoduchú, alebo dvojitú krytinu – pri jednoduchej 40° a pri dvojitej 35°.
Krytina z prírodných bridlíc
Je to jeden z najstarších druhov tvrdých krytín a jediná používaná nehorľavá krytina nerastného pôvodu. Hovorí sa jej večná krytina. Je ťažká, vyžaduje dostatočne únosný, silný krov, no vyznačuje sa trvanlivosťou a má pekný až vznešený vzhľad. Najčastejšie sa používa na pamiatkovo chránených objektoch. Medzi jej nevýhody patrí vyššia cena. Táto krytina by sa nemala klásť na strechu svojpomocne, pretože si vyžaduje špeciálne zručnosti a náradie.
Vyrába sa ručne z prírodnej bridlice, ktorá je hrubá 4 až 8 mm. Bridlica sa štiepa na dosky rozličných tvarov a veľkostí. Bridlicové krytiny môžu byť jednoduché zo šablón (tzv. francúzsky spôsob ukladania) alebo zo štvorcov (tzv. nemecký spôsob ukladania), alebo iné. Dvojitá bridlicová krytina sa vyhotovuje z dosák štvorcového tvaru alebo zo šablón. Šablóny sú tvarované dosky, ktoré môžu byť štvorcové, kosoštvorcové a osemuholníkové, a to s odseknutými alebo neodseknutými rohmi. Existujú aj šupinové dosky, ktorým sa hovorí netriedené, a takisto dosky ozdobné. Bezpečný sklon striech pri tomto druhu jednoduchej krytiny sa udáva 30° a pri dvojitej 25°.
–>
Krytina z tŕstia a slamy
Vytvára určitý retro štýl. Pri jej výbere by sme mali dbať najmä na kvalitu materiálu, aby nebol poškodený. Kvalitná slama je triedená, nepolámaná, očistená od listov. Stena stebiel by mala byť do hrúbky 3 mm, jej priemer by mal byť do 9 mm. Môžeme využívať rôzne dĺžky stebiel. Vhodná je ražná alebo pšeničná slama.
Bezpečný sklon trstinovej (slamenej) krytiny je od 45°. Ak tento materiál používame v lokalite so silným vetrom, sklon strechy by mal byť minimálne 50°. Ak poznáme špecifické vlastnosti tejto krytiny a dodržíme správne zásady jej aplikovania (najmä na pamiatkovo chránených objektoch), môžeme dosiahnuť dostatočnú životnosť, stálosť i bezpečnosť.
Komentáre