Starožitný nábytok v súčasnosti
Milovaný alebo nepochopený – taký je starožitný nábytok v súčasnosti. Mnohí ani netušia, čo majú doma po prababičke, ktorá dedila po svojej prababičke. Pod tlakom modernej architektúry a minimalistického interiéru si ani nespomenú na bielizník alebo pracovný stôl, ktorý stojí niekde zaprášený na povale či v pivnici. Je to škoda, pretože protiklad starého a nového vytvára zvláštnu súhru sentimentu a nových myšlienok.
Galéria
Starý priestor miluje moderné trendy interiérov
Veľký byt v historickom centre s krásnou štukatérskou výzdobou stien a stropov, v izbách staré keramické kachle, dubové dvere, vysoké stropy, to je krásna predstava. Nech vás ani nenapadne to všetko odstrániť a zlikvidovať len preto, že milujete minimalizmus a túžite iba po tých veľkých priestoroch! Hľadáte originalitu? Nájdete ju v pôvodnom priestore, ktorý je istotne jedinečný, len sa tak na neho treba pozrieť a nájsť krásu, ktorá v ňom určite je. Poskytne vám základ pre interiér rozhodne originálnejší, ako sú prerábané a novopostavené byty, čo sa opäť začínajú podobať ako vajce vajcu. Nepotrebujete predsa dokonale opravenú stenu s najhladšou stierkou na svete. Skúste sa na ňu pozrieť ako na rukopis niekdajších majstrov a povýšiť ho na umelecký artefakt! V spojení s moderným umením a súčasným trendovým zariadením, hoci aj v minimalistickom či industriálnom až extravagantnom poňatí, získate skutočnú originalitu a jedinečnosť. Kontrast mäkkých tvarov s bohatou výzdobou a chladného kovu alebo farebného plastu vnáša do interiéru zvláštne napätie konfrontácie minulosti so súčasnosťou.
| Do priestoru s patinou a pôvodným duchom sa netreba báť umiestniť moderný nábytok. Práve naopak, radšej siahnite po dizajnovo čistých a jednoduchých kúskoch, ktoré v zdobenom prostredí vyniknú, ako sa nasilu snažiť prispôsobiť napodobeninami dobového nábytku. Aj tu existujú kvalitné repliky, no nábytok tohto typu je náročný na celkové zladenie celého interiéru a ľahko sa vám môže stať, že skĺznete k okázalému gýču. |
Nový priestor ctí minulosť iba v jej primeranej dávke
Svet je akýsi menší ako pred sto rokmi a možno aj preto je v móde jednoduchosť a účelnosť. To, čo predstavovalo bežné zariadenie domu v minulosti, sa dnes už do nových bytov a domov nezmestí . Treba si uvedomiť, že mohutné zlaté rámy zrkadiel a obrazov, prezdobené a ťažké príborníky a jedálenské stoly, mramorové piliere a podobné prvky z minulosti boli určené do obrovských sál a salónov, nie do bytov a malometrážnych domov na predmestí. Súčasné, často nevkusné prezdobovanie interiérov starožitnosťami, ako prezentácia finančného úspechu, ničí predstavy o integrácii starožitností do moderného interiéru. Ak uvažujete o zariadení domácnosti starožitným nábytkom, presvedčte sa, že k nemu máte skutočný vzťah nadchýna vás jeho krása. Treba si uvedomiť, že so starožitnosťou vchádza do interiéru kúsok histórie a nevšednej atmosféry, nie je to len módny doplnok či dobrá investícia. Ak teda patríte k tým, čo potrebujú mať vo svojom blízkom okolí niečo, čo má o sebe čo povedať, tak radšej nech je to len jeden príbeh, aby ste ho skutočne dobre poznali. iba tak vynikne krása a múdrosť historického kusa nábytku v kontraste so súčasným interiérom. Vytvorte z neho šperk, ktorý sa bude ligotať ako pravý diamant, nie ako lacná bižutéria.
Opýtali sme sa odborníka pána Dr. Krajňaka zo starožitníctva eAntik:
1. Čo sa považuje za starožitnosť?
Často sa na mňa ako na starožitníka i znalca obracajú ľudia s typickou otázkou: Je toto starožitnosť?. Za starožitnosti by sa mali považovať veci staršie ako 100 rokov. Veci mladšie patria do starinárstva, teda do bazárového tovaru. Táto teória však neplatí doslovne, a dokonca ani oficiálne inštitúcie sa tohto časového zaradenia striktne nedržia. Napríklad pri nábytku považuje colný zákon za hranicu datovania starožitností rok 1920. Starožitnosti v pravom slova zmysle, ktoré aj starožitníci oficiálne uznávajú, by mali historicky spadať aspoň do obdobia pred 2. svetovou vojnou. Platí tu jednoduché pravidlo: čím je vec staršia, tým je aj historicky vzácnejšia. Ak nájdete na povale čosi, o čom si myslíte, že by to mohla byť historická vzácnosť, v každom prípade si to overte. Nejde iba o to, že by to mohlo mať veľkú cenu, ale môže to byť aj unikát, ktorý má vysokú umeleckú alebo historickú hodnotu. Bezplatnú odbornú poradenskú službu vám poskytnú na www.eantik.sk alebo v najbližšom starožitníctve.
2. Stojí za záchranu písací stôl po dedovi? Má zmysel ho reštaurovať, ak je napadnutý červotočom a značne poškodený (samozrejme, pri pohľade laika). Alebo je vhodnejší na smetisko?
Netreba sa zľaknúť jeho zlého stavu. Ak má v sebe veľké čaro, ktoré je nenapodobiteľné, zaslúži si, aby ste mu venovali niekoľko hodín renovácie. Vychádzajme zo starej pravdy – že všetko sa dá opraviť. Treba iba mať, chcieť a vedieť. A ako sa zbaviť červotoča? Nepomôže povrchové natretie červostopom, ani injektáž do dierok. Za tie roky má červotoč množstvo chodbičiek v celom drevenom korpuse a spomenutá prevencia je účinná iba pri novom napadnutom dreve. Za dvadsať rokov práce som dospel iba k dvom stopercentným postupom, ktoré nad červotočom zvíťazia. Najideálnejšie je úplné vyluhovanie nábytku v kadi s roztokom luhu, samozrejme, nábytok treba celkom ponoriť. Keď už nevidíme na hladine žiadne bublinky, svedčí to o tom, že chemikália vošla do všetkých chodbičiek v dreve a ukončila v ňom všetok nechcený život. Táto metóda sa roky využíva v Nemecku a nikdy som sa pri vylúhovaného nábytku nestretol s tým, žeby ho nanovo napadol červotoč. Výhodou lúhovania je aj skutočnosť, že starý náter sa rozpustí vplyvom luhu natoľko, že po ostriekaní vodou ostáva drevo čisté bez škvŕn a v typickom matnom odtieni. Stačí ho iba nechať voľne vysušiť, zatmeliť dierky po červotočovi tmelom v drevovom odtieni, prípadne urobiť stolárske opravy. Zhruba po dvoch dňoch treba lúhovaný nábytok natrieť čistým octom, aby sa vyparila z povrchu dreva prípadná vykryštalizovaná sóda (luh je totiž hydroxid sodný) a nábytok môžeme povrchovo upravovať voskovaním alebo lakovaním.
3. Ako rozlíšiť originál od repliky, či dokonca falzifikátu?
Replika je vernou napodobeninou originálu a ako taká sa aj ponúka i predáva. Falzifikát je oproti replike napodobenina originálu vyrobená so zámerom kohosi oklamať, že ide o historický kus. Zákazníkov často pomýli aj dovážaný „starý“ štýlový holandský nábytok, ktorý mnohí predajcovia deklarujú ako starožitnosti. Nemajú však žiadnu historickú hodnotu a v západných krajinách sa v súčasnosti považujú za gýč. Pri nábytku rozlíšime originál od kópie pomerne ľahko. Stačí pozrieť čapovanie (čapy nie sú strojové, teda nie sú rovnaké), dyhy sú lepené glejom, nie chemoprénom, povrch je upravený politúrou, nie lakom ( lieh i voda ju rozleptáva) a staré drevo má originálnu povrchovú patinu s typickým „starým“ zápachom napríklad v zásuvkách, hoci prešlo rukami reštaurátora. Aj rohy a styčné plochy má originál ošúchané, vyblednuté, dyha môže byť popraskaná. Toto všetko pri novom nábytku chýba, keďže výrobcovia väčšinou imitujú iba štýl slohu, nie patinu času.
4. Čo by ste poradili tým, ktorí sa chcú pustiť sami do opravy nábytku po dedovi?
Skôr než sa pustíte do samotnej opravy starožitného nábytku, treba si pozháňať fotografické vyobrazenie artefaktu, aby ste vedeli, ako v skutočnosti vyzeral. Aj táto služba sa poskytuje v rámci poradenstva na webovej stránke eantiku bezplatne spolu s konečným znaleckým ocenením výsledku vašej práce. Veľmi dobrým pomocníkom pre jednotlivé reštaurátorské postupy sú knihy, ktoré sú už aj na našom trhu a podľa ktorých dokáže na slušnej úrovni reštaurovať každý schopnejší domáci majster.
Kamila Ďuríková
Foto: archív firiem a vydavateľstva JAGA
Zdroj: časopis Môj dom
Komentáre