Problém plesní v zateplenej chate či bytovke

problem plesni v zateplenej chate ci bytovke

Éra zateplenia po domoch a bytoch prichádza aj na chaty a chalupy. Je príjemné, ak zateplená chata nepremrzne ani v zime. Udrží sa v nej teplota nad nulou, aj keď vonku je treskúca zima. Zateplenie však niekde môže znamenať aj – plesne.

Výhody zateplenia

Je jednoduchšie po príchode rozkurovať chatu z +4 °C ako z –10 °C. V zateplenej chate sa už oplatí ponechať zapnutý jeden elektrický ohrievač a udrží sa tu teplota asi +7 °C. Náklady sú pritom skoro minimálne, asi 7 € za mesiac. Poplatok za elektromer platíme stále, či odber prúdu je, alebo nie je. Rozdiel v doplatku za zapnutý ohrievač sa potom nejaví až taký veľký. Množstvo energie a hlavne času potrebného na vykúrenie na príjemnú teplotu je však neporovnateľné. Nevzniká tzv. chalupárske teplo. Je to teplo, ktoré máme až na tretí deň, keď už obyčajne odchádzame. Teda zateplenie možno jednoznačne odporúčať. Ale…

Je tu pleseň

Vzduch v zateplenej chate sa takmer nehýbe. Škáry, ktorými sa prirodzene vetrala chata, sme dobre utesnili. Ak sme týždeň-dva neprišli na chatu, vetranie je minimálne. Stúpne vlhkosť vzduchu a živná pôda pre plesne je hotová. Neraz po príchode do chaty nájdeme zelenkavé povlaky na stenách, v skriniach, na šatstve.

Vetranie sa obvykle v utesnených priestoroch nedá obnoviť, ako sme boli zvyknutí. Ak by sme vetrali po starom, tak sme zatepľovali nadarmo. Treba prispôsobiť spôsob i štýl bývania novým podmienkam. Jednou z možností je vetrať mikrovetraním (vetracou štrbinou – to je funkcia, ktorú majú nové okná. Tu zasa vzniká riziko, že pri silnejších mrazoch vymrzne aj vnútro chaty. Dokonalejšie, ale drahšie je vetranie pomocou rekuperačných systémov, ktoré využívajú teplo z odvádzaného vydýchaného vzduchu.

Problémy v byte

Plesne sa môžu vyskytovať nielen na chate, ale aj v byte. Stane sa to aj v zime po návrate z dovolenky do utesneného a zatepleného bytu alebo domu.

Zvlášť vypuklý môže byť tento problém v energeticky úsporných domoch a domoch postavených prírodným spôsobom, napríklad v hlinených alebo slamených domoch.

Pôvodná vstavaná polica vo výklenku. Namiesto dvierok slúži textilný záves. Aj napriek tomu dolný kút začal plesnivieť. Vstavanú skriňu od bočných stien oddeľuje doska, ale dno skrine nie je vetrateľné, pretože prekáža sokel. Raj plesní, hmyzu, prachu a myší.
Pleseň sme po demontáži skrine odstránili mechanicky, špachtľou, drôtenou kefou a chemicky – chlórovým prípravkom. Pri odstránení je potrebné oškriabať farbu až po omietku, aby ochranný prostriedok nasiakol do steny a neostal len v maľovke. Môžeme aj vyvŕtať dierky do muriva a chemický prípravok aplikovať pomocou injekčných striekačiek.
Do pôvodných políc sme vyrezali vetracie otvory. Polica je položená nanovo na akýchsi „ušiach“.Bočná lišta nesúca police v novej skrini sa minimálne dotýka bočnej steny. Vzduch medzi lištou a stenou prúdi.
Na bočné nosné lišty je pripevnená dištančná podložka. Zabezpečuje vetraciu medzeru dištančnej lišty.Na vyhotovenie dištančnej podložky použijeme 1/2 plastovej zátky, skrutku a rozpernú príchytku (hmoždinku). Nábytkárska podložka skrutky zabráni trhaniu nitiek z bielizne.

Úprava nábytku

V utesnenom priestore však vzduch prúdi pomalšie. Potrebuje preto viac miesta, aby mohol cirkulovať. V niektorých prípadoch pomôže prestavať a prerobiť nábytok. Nepriedušné podstavce skríň nahradíme nohami a zozadu na skrine montujeme dištančné príložky. Medzi skriňou a stenou vznikne medzera, takže vzduch prúdi aj za skriňou. Na príložky možno použiť kúsky dreva alebo moderné plastové zátky z vína – sú plastové a odolávajú plesniam. (Aj pri víne sa používajú na to, aby nesplesnivelo.) Horšie sú na tom vstavané police alebo veľké vstavané skrine. Treba ich vybaviť aspoň vetracími mriežkami, no tie nie sú dostatočne účinné. Tu sú potrebné už väčšie úpravy alebo úplne nová koncepcia nábytku.

Dištančné lišty prechádzajú po výške celej police (pohľad zospodu). Recyklovaným materiálom sú lamely zo starých výplní zdravotných postelí.Toto je vyradený košík  na tovar na policiach v obchode. Ako nožička slúži plastová zátka so zárezmi, vsunutá do konštrukcie.
Aby sa bielizeň nedotýkala bočných stien, využili sme omietkovú sieť.
Na zadnej strane vešiakovej časti je pletená sieť zo stuhy. Fantázii sa medze nekladú.Vznikla vstavaná skriňa novej koncepcie – ľahká a vetraná
Na výrobu garnižovej tyčky boli použité rúrky nájdené na recyklačnom dvore. Na ich spojenie sme použili kúsky závitovej tyče a zlepenie pomocou epoxidu s kovovým práškom nahradilo zvar.

–>
Protiplesňový nábytok

„Protiplesňové“ skrine či police nemajú bočné ani zadné steny, ale ani dno pri zemi. Samotné police sú perforované. Vzduch prúdi aj pomedzi veci, ktoré sú na nich uložené. Na drobnú bielizeň použijeme košíky. V budúcnosti možno očakávať nové generácie vstavaného nábytku i doplnkov.

Staré dobré vápno

Asi sa vrátime k babičkiným metódam. Do vlhkých kútov sa umiestňovali otvorené nádobky s nehaseným vápnom. Nehasené vápno dobre pohlcuje vlhkosť. Nasávaním vlhkosti sa pomaly vyhasí. Vyhasené či vlhkosťou nasaté vápno môžeme zrecyklovať v kompostovisku. Pridaním trochy vyhaseného vápna kompost nezapácha a neplesnivie, hoci sa rozkladá. Žiaľ, nehasené vápno sa už v obchodnej sieti distribuuje zriedkavo.

  
Na vysúšanie stien je vhodná sanačná omietka, ktorá je vzdušnáPred nanesením omietky na stenu treba dobre vyškriabať zasolenú maltu zo škár.
  
Najprv sa nanesie základná vrstva omietky.Na základnú vrstvu sa nanáša jedna alebo dve vrchné vrstvy.

Text: Ing. arch. Vladimír Institoris
Foto: autor, Baumit, Cemix, KEMA stavebné materiály, archív JAGA
Zodpovedný redaktor: Stanislav Botur
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Komentáre

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.