Drevený obklad a náročnosť drevín na opracovanie

dreveny obklad a narocnost drevin na opracovanie

Ak si obklad zhotovujeme sami, budeme si jeho druh pravdepodobne voliť aj podľa náročnosti jednotlivých drevín na opracovanie. Smrek a borovica sa opracovávajú ľahko, navyše smrekové palubovky rôznych hrúbok, šírok a dĺžok kúpime v každom stavebnom supermarkete. Dub, agát a jaseň sa opracovávajú najťažšie, nástroje sa rýchlo otupujú, čo sťažuje prácu. Ak však túžime po dokonale hladkom povrchu, vyberme si radšej listnaté drevo, mäkké ihličnaté dreviny sa nám totiž nepodarí opracovať tak, aby boli dokonale hladké.

Obloženie stropu a zvislých plôch
Aj smer obkladu stropu môže priestor predlžovať (pozdĺžne uloženie) alebo rozširovať (priečne uloženie). Na obloženie stropu (alebo ľubovoľného podhľadu) by sme mali zvoliť svetlé dreviny s nevýraznou textúrou. Odporúčame javor, smrek, jaseň, borovicu, brezu. Obložením sa výška stropu zmenší asi o 4 cm. Preto by sme mali obkladať stropy obytných miestností s výškou aspoň 255 cm, nižšie stropy budú po obložení pôsobiť stiesnene a navyše ani nebudú spĺňať normu. 

Ak chceme tmavým obkladom stropu zmeniť proporcie vysokej miestnosti, veľmi nám to nepomôže. Je pravda, že sa opticky miestnosť trochu zníži, ale v skutočnosti bude asi skôr pôsobiť ako tmavé mraky pred búrkou. Vhodnejšie je problém vyriešiť vybudovaním zaveseného zníženého podhľadu, ktorý môže mať svetlejšiu farbu.  

Na zvislé plochy, na ktoré nedopadá priveľa svetla, najradšej použijeme už spomenuté svetlé dreviny. Osvetlené plochy obkladov môžu byť aj tmavšie, vhodnou drevinou bude dub, čerešňa, mahagón, tík alebo palisander.  

Drevený obklad môžeme položiť horizontálne alebo vertikálne, podľa toho, či chceme miestnosť pohľadovo rozšíriť (horizontálne položenie), alebo zvýšiť (vertikálne položenie). Obklad môžeme pokladať aj diagonálne – pôsobí zaujímavo a dynamicky. Takéto pokladanie je však pomerne náročné na presnosť zhotovenia. 

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste



Obkladové dielce
Drevený obklad sa skladá z jednotlivých dielcov, ktoré upevňujeme vedľa seba na podkladovú konštrukciu z drevených lát. Predtým si však musíme odpovedať na otázku, aké rozmery obkladových dielcov budú pre nás optimálne. 

Šírka

Musí nás zaujímať predovšetkým optimálna dĺžka a šírka dielca. Zväčša sa volia diely s konštantnou šírkou, najčastejšie 8,10,12 alebo 14 cm. Užšie dosky vyzerajú príliš „šetrne“, širšie zasa môžu podliehať priveľkým tvarovým deformáciám. Ak potrebujeme diely väčšej šírky, nemali by sme použiť masívne drevo, ale dyhu. Ak máme k dispozícii dosky viacerých šírok, môžeme ich skombinovať tak, aby sa „pravidelne nepravidelne“ striedali – dostaneme tak naozaj originálny a živo pôsobiaci obklad steny.

Na uchytenie horizontálneho obkladu potrebujeme latovanie vertikálne. Zvislé latky podporujú prúdenie vzduchu.Obloženie steny po diagonále si vyžaduje vodorovné latovanie. Krátke latky slúžia na upevnenie soklovej lišty.Pri zvislom ukladaní profilov urobíme na stenu vodorovné latovanie. Krátke latky slúžia na pripevnenie spodnej lišty.

Dĺžka
Druhou charakteristikou bude dĺžka dielca. Zachovať dĺžku každého dielu obkladu od steny po stenu je najkrajšie. Pri dĺžkach nad 3 metre sa nám to však môže podariť nanajvýš z dreva ihličnanov. Pri dubovom, jaseňovom, agátovom či brezovom obklade sa nám pravdepodobne nepodarí nájsť dosky požadovanej dĺžky bez chýb, a preto je rozumné zvoliť si druhý spôsob – utvorenie obkladu v konštantných dĺžkach s vystriedanými spojmi. Tento spôsob je vhodný aj pri obkladaní dyhovými dielcami. Ak si diely skracujeme sami, možno vytvoriť aj obklad s rôznymi, t. j. nekonštantnými dĺžkami jednotlivých dielcov. Tento spôsob je najhospodárnejší, pretože nám ostane najmenej odrezkov a odpadu.

Dobrá rada
Pri obkladaní drevom by sme sa mali vyvarovať striedania kontrastných farieb drevín. Na drevenom obklade sa najviac cení prirodzenosť, ktorú mu dodáva jemná a nepravidelná štruktúra dreva.

Dobrá rada
Čelný styk dosiek vnútri plochy riešime tak, že ešte pred povrchovou úpravou hranu zaoblíme do polomeru asi 1 mm. Robíme to preto, lebo pri nepresnosti spojovacieho profilu sa nedá dosiahnuť absolútne lícovanie hornej plochy. Výškové rozdiely v styku čiel by pôsobili omnoho horšie ako zvýraznenie škáry zaoblením, najmä na strope, kde sú tieto rozdiely zvlášť viditeľné vzhľadom na vrhaný tieň.

Ing. arch. Jana Macinská
Foto: autorka, archív JAGA
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

Pridaj komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.