Konštrukcia dreveného ihriska

 

Prvoradá je spokojnosť detí a ich radosť z pohybu. Aby mali chuť sa na ihrisko vracať, aby tam vždy našli svoj kútik, hojdačku, preliezačku či tunel, je potrebné vytvoriť zaujímavé, estetické i originálne riešenia. Ihrisko by malo byť miesto, kde sa môžu tvorivo a zároveň bezpečne hrať. Ihriská môžu byť umiestnené v parkoch, školách, vo verejných mestských priestoroch, v reštauráciách. Postupne však nachádzajú svoje miesto aj v našich záhradách. Detské ihriská by mali byť z kvalitného dreva, dobre opracované a ľahko opraviteľné. Prvky detských ihrísk majú byť certifikované a vyhovovať európskym normám. 
 

 

Pri verejnom ihrisku musia byť splnené všetky kritériá, ktoré uvádzajú európske normy pre stavbu detských ihrísk. Normy stanovujú všeobecné požiadavky, ktoré ochraňujú dieťa pred nebezpečenstvom pri používaní ihriska. Počíta sa s tým, že deti do troch rokov sú na ihrisku pod dozorom. Pri tvorbe verejného ihriska je vhodnejšie, keď jeho stavbu realizuje firma, ktorej výrobky spĺňajú dané normy. Výrobca by mal zároveň zabezpečiť následnú celoročnú údržbu ihriska.
 

Európske normy zabezpečujú predovšetkým bezpečnosť detí, a preto by sme ich mali dodržiavať aj pri tvorbe súkromného ihriska. Ihrisko určené na súkromné účely možno postaviť aj svojpomocne. Ak chce­me ušetriť, jednotlivé dielce si môžeme zakúpiť a ihrisko vybudovať sami. V tomto prípade firma dodá všetky komponenty potrebné na výstavbu ihriska a návod na montáž. Pri montáži by sme mali postupovať presne podľa uvedeného návodu. 

 

Detské ihrisko zvyčajne tvorí zostava, ktorú vytvoríme z dvoch alebo viacerých základných prvkov na hranie. Prvky vyberáme a kombinujeme podľa konkrétnych požiadaviek na dané ihrisko. K prvkom na hranie zaraďujeme pieskovisko, hojdačku, šmykľavku, preliezačku, kolotoč, rebrík, rampu, lano, schody, domčeky a tunely. Na oživenie hracieho priestoru môžeme vymyslieť originálny prvok, ktorý zaujme práve naše dieťa.

Fantázii sa medze nekladú. Najdôležitejšia je bezpečnosť detí, stabilita konštrukcie a trvácnosť ihriska.

 

Materiály, ktoré použijeme pri výrobe ihriska, musia byť dokonale opracované. Pri náteroch musíme dbať na možné toxické riziká. Zvláštnu starostlivosť venujeme výberu materiálov, ktoré budú vystavené extrémnym klimatickým a poveternostným podmienkam. Pri odstraňovaní materiálov by nemali vzniknúť žiadne toxické riziká pre životné prostredie. Aby sme predchádzali vzniku požiarov, nepoužívame materiály, ktorých povrch prudko horí. 

 

Pri výbere druhu dreva musíme dbať na jeho prirodzenú trvanlivosť. K našim najtrvanlivejším drevinám patrí agát, dub alebo gaštan. Nosné a stabilizačné prvky zostáv môžeme vyrobiť z agátového dreva. Agátové drevo patrí medzi dreviny, ktoré sa vyznačujú vysokou trvanlivosťou a odolnosťou vo vzťahu k poveternostným vplyvom či pôsobeniu drevokazných činiteľov. Agát pri zosychaní nevytvára ostré, dlhé triesky, ktoré by mohli spôsobiť zranenie (napr. ako smrek). Na doplňujúce konštrukčné diely (plošiny, striešky atď.) môžeme použiť aj dubové drevo, ktorého vynikajúce konštrukčné vlastnosti sú všeobecne známe. V prípade použitia dreva s nižšou prirodzenou trvanlivosťou (napr. ihličnaté dreviny) musíme venovať zvýšenú pozornosť konštrukčnej a chemickej ochrane materiálu. Ak drevo obsahuje ihlicové triesky alebo jedovaté látky, je nevhodné na zhotovenie detského ihriska. 
 

 

Nesmieme zabúdať na ochranu dreva. Vlhkosť, dážď, sneh, ľad, námraza, slnečné žiarenie, prach, drevokazné huby a hmyz či mechanické poškodenie pri používaní znehodnocujú drevo. Najdôležitejšia je konštrukčná ochrana, ktorá by mala zabezpečiť, aby prvky neboli v kontakte s vodou. Zvýšená vlhkosť stavebného dreva totiž vytvára ideálne podmienky na pôsobenie drevokazných činiteľov. Stavebné dielce z dreva musia byť preto vyhotovené tak, aby z nich mohla dažďová voda odtiecť alebo odkvapkať a aby na nich nestála. 
 

Drevené dielce, ktoré sú vystavené extrémnym klimatickým podmienkam (alebo majú menšiu prirodzenú trvanlivosť), musíme ošetriť aj chemicky. Drevo môžeme natrieť syntetickými alebo prírodnými olejovými farbami. Povrchová úprava drevených častí by sa mala skladať z troch až štyroch vrstiev. Časti, ktoré budú v kontakte so zeminou (pod úrovňou zeme), penetrujeme prípravkami na báze asfaltov alebo ich impregnujeme tlakovo.

Pri použití trvanlivého materiálu, vhodne ošetreného ochrannými prostriedkami, môže byť životnosť ihriska aj niekoľko desaťročí. Netreba zabúdať ani na následnú starostlivosť o hotové výrobky.  

 

Pri výrobe detských ihrísk nesmieme použiť nebezpečné látky (azbest, olovo, formaldehyd, kamenouhoľný decht atď.) v takom rozsahu, aby sme ohrozili zdravie dieťaťa. Použité kovové komponenty (spojovací materiál, reťaze, plechy) by mali mať protikoróznu úpravu (napr. žiarovým zinkovaním) alebo by sa mali použiť priamo antikorové materiály. Kovové časti by sme mali chrániť pred poveternostnými vplyvmi.

 

 

Rozmery a náročnosť zariadenia musia zodpovedať predpokladanej vekovej skupine. Zariadenia konštruujeme tak, aby riziko pri hre bolo dieťaťu zrejmé a predvídateľné. Uzavreté priestory (vrátane tunelov) musia byť konštruované tak, aby sa v nich nemohla zhromažďovať voda. Ihrisko môžeme zhotoviť z guľatiny alebo ohobľovaných dosiek, fošní a hranolov. Dbáme pritom na pevnosť spojov. Pri spojoch používame dištančné podložky, ktoré umožňujú odtekanie vody a prevetrávanie medzier. Pri výrobe ihrísk využívame klasické tesárske spoje.

 

Ihriská by sme mali zostrojiť tak, aby dospelí mohli v prípade potreby pomôcť deťom v rámci zariadenia. Uzavreté zariadenia (tunely, domy na hranie) musia mať dva nezávislé prístupové otvory na rôznych stranách zariadenia. Nesmú byť uzamykateľné a musia byť prístupné bez dodatočných pomocných prostriedkov (rebrík), ktoré nie sú pevne spojené so zariadením. Nijaký rozmer prístupového otvoru nesmie byť menší ako 500 mm. Otvory musia umožniť opustiť zariadenie a podlahu dosiahnuť rozličnými cestami. Priestor ihriska ani priestor okolo neho nesmú mať prekážky, s ktorými dieťa nepočíta a ktoré by mu mohli spôsobiť pri zrážke zranenie.

 

Pri výrobe dreveného ihriska musíme dbať na to, aby na jeho povrchu neboli triesky, drsný povrch, vyčnievajúce klince, konce drôtených lán alebo hroty. Vyčnievajúce závity svorníkov by sme mali zakryť napr. klobúčikom. Matice a hlavy skrutiek, ktoré vyčnievajú menej ako 8 mm, musia byť bez ostrín. Kúty a hrany musíme zaobliť (minimálne 3 mm). Vnútri každej dostupnej časti zariadenia nesmú byť nijaké tvrdé a ostrohranné časti. 

 

Na konštrukcii ihriska sa môže vyskytnúť miesto, z ktorého dieťa môže spadnúť. Výška voľného pádu však nesmie prekročiť 3 m (pri trávnatom povrchu 1 m). Materiál, z ktorého je vytvorený povrch nárazovej plochy, musí tlmiť prípadné nárazy. Pri výbere materiálu na podlahu ihriska si môžeme vybrať medzi trávnatým povrchom, drvinou z kôry, drevenými štiepkami, pieskom, štrkom alebo podložkou z recyklovanej gumy. Drvina z kôry a drevná štiepka zvyknú po určitom čase zhniť. Preto je z dlhodobejšieho hľadiska vhodné používať piesok, štrk a trávnaté plochy. Veľkosti zŕn by sa mali pohybovať pri piesku od 0,2 do 2 mm a pri štrku od 2 do 8 mm. Vybraný materiál sa umiestňuje na povrch v minimálnej hrúbke 300 mm.

 

Aby boli drevené prvky stabilné, mali by sa ukotviť do betónových základov. Tie však musíme umiestniť najmenej 200 mm pod úroveň miesta hry, prípadne ich musíme zakryť časťami zariadení (napr. hlavný základ kolotoča). 
 

Pri zakladaní stavebných dielov v betóne vzniká nebezpečenstvo korózie (kovové prvky) alebo rozpadu (drevené prvky). Drevené prvky preto ukotvujeme do betónového základu pomocou oceľových pätiek. 

 

 

Text a foto: Elena Bobeková