/ Chalupa /

Správne skladovanie palivového dreva

meranie vlhkosti dreva
Zdroj: isifa/shutterstock

Palivo by nemalo mať vyššiu vlhkosť ako 20 %, ideálne je 10 až 15 %. Drevené brikety toľko vlhkosti nemajú, pretože sa väčšina vylúči počas lisovania. Naopak, palivové drevo z lesa má vysokú vlhkosť a je potrebné ho nechať asi dva roky vysušiť.

Tvrdšie drevo je na spaľovanie lepšie, pretože má vyššiu výhrevnosť a nie je ho potrebné tak často prikladať. Palivo do krbových kachlí a vložiek si zaobstaráte aj z Hornbachu. Pri nákupe väčšieho množstva odporúčame myslieť vopred na miesto uskladnenia.

Čím vyšší obsah vody je v dreve, tým viac energie musíte spáliť otáčaním dreva, aby sa z neho odparila vlhkosť, a preto dlhšie trvá, kým sa prejaví efekt vykurovania v miestnosti. Horenie vlhkého dreva navyše vytvára dym a výrazne znečisťuje sklo v krbe.

Čím je palivové drevo suchšie, tým lepšie horí. Ak máte obmedzené možnosti skladovania, mali by ste svoju pozornosť pri výbere palivového dreva upriamiť na dub a buk.

Čas schnutia dreva

Tvrdé drevo neštiepané: 3 roky

Tvrdé drevo štiepané: 2 roky

Štiepka z mäkkého dreva:1 rok

Výhrevné hodnoty palív

Smrekové/borovicové drevo (15 % vlhkosť): 4,32 kWh/kg

Bukové drevo (15 % vlhkosť): 4,15 kWh/kg

Drevené pelety: 4,77 kWh/kg

Drevené brikety: 4,89 kWh/kg

Brikety z hnedého uhlia: 5,53 kWh/kg

Zemný plyn: 8,82 kWh/kg

Vykurovací olej: 10,08 kWh/kg

Text: Jana Malik
Foto: Isifa/shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám

Komentáre

  1. Autorka článku má zrejeme v danej problematike viacero nejasností. V úvode píše, že tvrdšie drevo má vyššiu výhrevnosť a hneď na to uvádza hodnoty výhrevností, kde je uvedené, že mäkké drevo má vyššiu výhrevnosť.

    Poďme si to vysvetliť…
    Drevo ako také, listnaté/ihličnaté, tvrdé/mäkké má približne ROVNAKÚ výhrevnosť (uvažujeme rovnakú vlhkosť). Tie malé rozdiely v desatinných číslach v krbe nespoznáte. V oblasti palivového dreva si mnoho ľudí pletie pojem VÝHREVNOSŤ a HUSTOTA. Aj keď má drevo približne rovnakú výhrevnosť má rozdielnu hustotu. Tvrdé drevo môže mať aj dvojnásobnú hustotu (dub,hrab, agát vs. smrek, jedľa, osika) To je hlavný dôvod, prečo pri vykurovaní spálite dvakrát viac mäkkého dreva. 1kg mäkkého dreva má približne rovnakú výhrevnosť ako 1 kg tvrdého dreva, má však kvôli nízkej hustote takmer dvojnásobný objem, preto ho potrebujete mať v drevárni dvakrát viac!

    1. Keď platí, čo píšete dobre, ale nech nepíše v článku, že tvrdé má väčšiu výhrevnosť, ako mäkké a o kúsok ďalej opačne.

    2. Suma sumárum, článok má nulovú hodnotu.

  2. tolko blbosti pokope
    Tvrdšie drevo je na spaľovanie lepšie, pretože má vyššiu výhrevnosť
    a vyhrevnost plynu no hroza

    1. Tvrdšie drevo je na spaľovanie lepšie, pretože ho za sezónu spotrebujete menej, pretože 10m3 tvrdého dreva má oveľa vyššiu energetickú hustotu ako 10m3 mäkkého dreva. Toto platí z fyzikálnej definície hustoty (kg.m3) a keďže tvrdé drevo je ťažšie, má vyššiu hustotu. Výhrevnosť majú všetky európske dreviny cca rovnakú. Výhrevnosť je definovaná množstvom energie v jednotke objemu (J/kg)

      Výhrevnosť plynu autorka uviedla cca dobre, neviem z akej literatúry čerpala. No SSP uvádza: Energetická hodnota 1 m3 zemného plynu má výhrevnost 34 MJ/m3, čo odpovedá 9,5 kWh/m3. Pokiaľ by sme si chceli prepočítať na 1kg, tak pri hustote zemného plynu cca 0,7 kg/m3 má plyn výhrevnosť 6,7 MJ/kg. Treba si vždy uvedomiť, v akých jednotkách sa daná veličina uvádza… Aj tlak môžme uviesť v Pa, Bar, kg/m2, N/m2 atď… pričom stále ide o rovnakú veličinu.

  3. 6,7 kWh/m3 (opravujem sa)

  4. Anton Lisý says:

    Drevo po dovezení je spravidla nie suché.Starý horár mi poradil. Keďže mám dreváreň s murovanými stenami, vetranú pod strechou, drevo podla jeho rady uložím do klietok vonku, bez prikrývania, lebo pod igelitom, alebo inou prikrývkou drevo čiastočne strúchnatie- aj dvoch radoch- toto mi potvrdil i kamarát, drevo tesne spod prikrývky malo slabú výhrevnosť. Po dvoch rokoch drevo v horúcom lete popílim a uložím do drevárne. Takto skladujem drevo už odkedy mám chalupu – vyše 30 rokov.

  5. Z banálneho uskladnenia dreva sa tu robí vedecká práca. Vo všeobecnosti platí,že mokré drevo treba kálačkou rozštiepať na dva,podľa hrúbky i viac dielov.Uložiť do siah na dobre vetranom a slnečnom mieste.Od zeme by malo byť vypodložené aspoň 10-15 cm a pod strieškou.Ak nie je po ruke strieška nič sa nedeje,pretože drevo pri samovoľnom sušení sa od dažďa uschne veľmi rýchlo. Ako drevo s najväčšou výhrevnosťou je stanovené dubové.Najvyššiu teplotu je schopné vyvinúť drevo borové, avšak doba horenia a udržania vysokej teploty je pomerne krátka.Na to aby drevo dosiahlo pri spaľovaní nejaké parametre, musí byť suché.Za suché sa považuje drevo s 13- 18 % vlhkosťou.Aby dosiahlo vlhkosť cca 25%,malo by byť spracované a uskladnené aspoň dva roky.Každé dobre vysušené drevo horí veľmi dobre a podľa druhu tvrdé-mäkké sa mení iba dĺžka horenia.A podľa toho je daná aj jeho výhrevnosť.

    1. p. Miroslav: A znovu sme na začiatku… Opakujem sa, výhrevnosť je špecifická fyzikálna veličina, ktorá definuje, koľko energie je obsiahnuté v jednotke hmotnosti (príp. objemu). Vzhľadom na všeobecné druhy palivového dreva, má každé drevo približne rovnakú výhrevnosť [MJ/kg] a výhrevnosť nijako nesúvisí s dĺžkou horenia!
      Príklad: naložte do pece 10kg dubového dreva a 10 kg smrekového dreva —> dostanete cca rovnaké množstvo tepla (pretože výhrevnosť je cca rovnaká), avšak dubové drevo bude dlhšie horieť, ostanú kvalitné uhlíky, pretože dubové drevo má vyššiu hustotu (cca 750kg/m3) ako smrekové (cca 450kg/m3) a proces horenia prebieha pomaly – energia sa uvoľňuje pomaly, kdežto pri smrekovom dreve dostanete krátkodobo vysoký výkon, teda rovnaké množstvo energie sa uvoľní za kratší čas.

      1. Pán Jano,nemýľte si výhrevnosť s výkonom.
        Výhrevnosť je odovzdané množstvo tepla v °C počas dĺžky horenia.
        Výkon je množstvo vykonanej práce za určitý čas,čiže platí vzorec P= W : t, kde P = výkon, W = práca v jouloch a t = čas v sekundách.
        V jednoduchosti dubové drevo = 400°C v jadre,udržateľná teplota cca 2 hod.= 400x 2=800°C,
        borové drevo = 600°C v jadre,udržateľná teplota cca 1 hod.=600×1 = 600°C. Čiže neplatí ako píšete,že pri naložení 10 kg dubového a smrekového dreva dostaneme rovnaké množstvo tepla.A neplatí ani záver poslednej vety.

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.