Pozemok bez kanalizácie: Akým spôsobom odviesť splašky a odpadovú vodu?

Na Slovensku sa stále nájde ešte množstvo obcí, kde nemajú zrealizovanú obecnú kanalizáciu. Ak si kúpite pozemok v takejto oblasti, budete musieť riešiť, akým spôsobom odviesť splašky a odpadovú vodu. Existujú viaceré možnosti.

Najbežnejším spôsobom odvodu splaškových vôd je napojenie splaškového a odpadového potrubia z domu na žumpu. Bežne sú dostupné betónové alebo plastové žumpy. Pri ich kúpe určite stavte na certifikovaný variant, pretože pri kolaudácii budete musieť tento certifikát predložiť. Ďalším z bežne používaných riešení je čistiareň odpadových vôd. Pri rozhodovaní medzi žumpou a čistiarňou odpadových vôd by ste sa nemali pýtať, ktoré riešenie je lepšie, ale ktoré je vhodné na váš pozemok. Nie na každý pozemok totiž možno čistiareň odpadových vôd umiestniť.

Menej tradičnou možnosťou je koreňová čistiareň, ktorá je plnohodnotnou náhradou čistiarne odpadových vôd. Okrem toho, že sa postará o splašky a odpadovú vodu, predstavuje jednoduchý a prirodzený spôsob hospodárenia s vodou. Zároveň sa podieľa na zachovaní biodiverzity. Na rovnakom princípe ako koreňové čistiarne odpadových vôd funguje aj ekočistička. Rozdiel spočíva v použití dvoch typov filtrov – s horizontálnym alebo s vertikálnym prúdením vody, alebo s ich kombináciou. Je vhodná pre rodinné domy, chaty, rekreačné zariadenia ale aj celé obce.

V prípade bytu, chaty či víkendovej chatky je jednoduchým riešením bez potreby prívodu vody, kanalizácie a bez použitia akejkoľvek chémie ekologická separačná suchá toaleta. Ide o typ tzv. suchej toalety, v ktorej sa exkrementy buď priamo kompostujú, iba zhromažďujú, alebo sa vysušujú a kompostovanie prebieha inde. Takto vzniknutý kompost môžete použiť na hnojenie záhrady. A aj keď to možno znie neuveriteľne, kompostovanie ľudských exkrementov predstavuje najhygienickejší, najlacnejší a najužitočnejší variant ich likvidácie.

Nech už sa rozhodnete pre akýkoľvek spôsob odvodu splaškov a odpadovej vody z pozemku, mali by ste mať v tejto veci jasno už v projektovej príprave a predtým, ako podáte žiadosť o stavebné povolenie. Ak sa rozhodnete najskôr pre žumpu a potom pre čistiareň odpadových vôd, budete musieť požiadať o zmenu v projekte a nevyhnete sa ani novej projektovej dokumentácii. Čo, samozrejme, nie je zadarmo. Nie je totiž jedno, čo ste mali uvedené v projekte, keď ste žiadali o stavebné povolenie, a čo budete potom reálne kolaudovať. O trativode, prosím, vôbec neuvažujte, ak nechcete patriť do skupiny ľudí, ktorým je jedno, čo kam vypustia a či znečistia vodné toky, pôdu a podzemné vody. Okrem toho vám takéto riešenie nikto neodsúhlasí ani nezlegalizuje.

Žumpa

V obciach, ktoré kanalizačné potrubie nemajú vybudované, a na pozemkoch, pri ktorých sa nenachádza vodný tok, je jedným z možných riešení odvodu splaškových a odpadových vôd zabudovanie žumpy. Žumpa sa z hľadiska stavebného zákona považuje za drobnú stavbu, ktorá si nevyžaduje rozhodnutie o umiestení stavby. To znamená, že na jej osadenie vám postačuje len písomné ohlásenie na stavebnom úrade, ktorého súčasťou by mal byť jednoduchý situačný výkres.

Samozrejme, ak žumpu budete realizovať spoločne s rodinným domom, mala by byť jej špecifikácia uvedená v projektovej dokumentácii a jej poloha vyznačená v situačnom pláne, ktorý predkladáte spoločne s projektom, keď žiadate stavebné povolenie. Pred osadením žumpy na pozemok je potrebné pripraviť výkop s predpísanými rozmermi, tie konzultujte s výrobcom žumpy. Podklad vo väčšine prípadov nie je potrebné špeciálne upravovať, prípadne môžete naviezť vrstvu štrku v hrúbke približne 100 mm. Je nevyhnutné zabezpečiť prístup pre nákladné mechanizmy na zhotovenie výkopu a osadenie žumpy.

Väčšina predajcov ponúka dovoz žumpy priamo na miesto stavby a jej osadenie pomocou hydraulického ramena, ktoré sa nachádza priamo na vozidle. Pri preberaní žumpy je veľmi dôležité, aby vám dodávateľ odovzdal certifikát, ktorý je dokladom o tom, že žumpa spĺňa predpísané vlastnosti. Certifikát budete musieť totiž priložiť k žiadosti o kolaudáciu stavby. Ak nebudete mať k certifikát k dispozícii, musíte zabezpečiť dodatočne tlakovú skúšku žumpy, ktorá predstavuje, samozrejme, ďalšie finančné výdavky. Keďže odborníkov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, nie je na Slovensku až tak veľa, musíte navyše rátať aj s prepravnými nákladmi oprávnenej osoby, ktorá takúto skúšku môže vykonať.

Kapacita žumpy by mala zohľadňovať počet osôb v domácnosti. Štvorčlenná domácnosť spotrebuje v priemere približne 5 m³ vody za týždeň. Zároveň je potrebné prihliadať na veľkosť plochy, ktorú máte na pozemku pre žumpu k dispozícii (žumpa s veľkosťou 10 m³ má rozmery 3 000 × 2 400 × 1 800 mm) a na kapacitu nádrže vozidla na vývoz žumpy (bežne 9 m³). Veľkosť výkopu pritom musí byť o 500 mm väčšia, ako sú rozmery žumpy.

Pár praktických tipov

Umiestnenie na pozemku by malo byť čo najbližšie k verejnej komunikácii, a to  vzhľadom na potrebu „vyvážať“ ju. Dĺžka potrubia fekálneho vozidla je totiž obmedzená (približne 40 m). Prípadne je vhodné na žumpu napojiť potrubie, ktoré bude vyvedené k okraju pozemku a vybavené špeciálnou koncovkou vhodnou na pripojenie fekálneho potrubia. Zároveň by mala byť poloha žumpy taká, aby v mieste jej uloženia (ideálne) nedochádzalo k prejazdu alebo státiu vozidiel. Ak nakoniec v obci vybudujú kanalizáciu, môžete žumpu využívať na zachytávanie dažďovej vody zo strechy domu a zachytenú vodu použiť na zalievanie záhrady.

Čistiareň odpadových vôd

Produktom čistenia vody v domovej ČOV je vyčistená voda a aktivovaný kal. Vyčistenú vodu môžete využívať a prebytočnú vodu odvádzať do potoka, ak nie je potok v blízkosti pozemku, môžete vyčistenú vodu odvádzať do zeme, samozrejme, len ak to geologické podmienky umožňujú. V porovnaní so žumpou, v ktorej sa odpadové vody z domácnosti iba skladujú a pravidelne sa musia odčerpať a odviezť fekálnym vozom, možno vodu na výstupe z ČOV zachytávať do zbernej nádoby a použiť na zalievanie všetkých zelených plôch v záhrade, okrem plôch, na ktorých sa pestuje konzumná zelenina. Ak vyčistenú vodu nevyužijete, môže sa vsakovacími objektmi vypustiť do zemného podložia. Spôsob odvádzania vyčistenej vody z ČOV a jej využívanie sa realizuje na základe projektu ČOV. Na osadenie čistiarne odpadových vôd v blízkosti stavby nie je predpísaná žiadna minimálna vzdialenosť. Na pozemku so studňou na pitnú vodu sa ČOV osádza v minimálnej vzdialenosti 10 m od studne.

Skôr ako sa bude ČOV na pozemku realizovať, musí budúci majiteľ požiadať odbor starostlivosti o životné prostredie príslušného okresného úradu o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu. Okresný úrad vydá rozhodnutie, kde zohľadňuje ochranu vodných pomerov a za akých podmienok je možné uskutočniť a užívať ČOV. Žiadosť musí obsahovať územné rozhodnutie stavby, projektovú dokumentáciu k ČOV vyhotovenú projektantom s príslušným oprávnením na projektovanie inžinierskych stavieb, prípadne projektovanie vodných stavieb, a ak sa vyčistená voda vypúšťa cez vsakovaciu studňu, ta aj správu z hydrologického prieskumu, pri vypúšťaní do povrchového toku stanovisko od príslušného správcu toku a certifikáty všetkých materiálov, ktoré sa použijú. Ku žiadosti o kolaudačné rozhodnutiu je zvyčajné potrebné predložiť potrebný zápis o skúške vodotesnosti nádrže ČOV, protokol o odovzdaní a prevzatí, certifikát ČOV a použitých materiálov, zápis o zaškolení do prevádzkovania a prevádzkový poriadok ČOV.

Výber veľkosti ČOV závisí od množstva odpadovej vody, ktoré je potrebné každý deň vyčistiť. Ak údaje o spotrebovanom množstve nie sú známe, vychádza sa z prepočtu o tzv. ekvivalentnom obyvateľovi. Pre domácnosť so šiestimi obyvateľmi je množstvo vyprodukovanej odpadovej vody 900 l za deň.

Pár praktických tipov

Čistiareň odpadových vôd je živý organizmus, o ktorý sa treba starať. Pri výbere sa rozhodnite skôr pre variant, kde proces čistenia odpadových vôd riadi počítač. Zároveň myslite dopredu na to, že ČOV by mala dokázať zvládnuť aj náporové a nepravidelné prítok vody automaticky. Pri prevádzke ČOV je v domácnosti možné používať všetky bežné čistiace prostriedky. Pozor treba dávať len na koncentrované dezinfekcie na báze chlóru, ktoré by mohli vo veľkom množstve spôsobiť úhyn baktérií čistiacich odpadovú vodu v ČOV. Mikroorganizmy, ktoré sa starajú o čistenie, produkujú kal. Ten je potrebné pravidelne odobrať bežným kalovým čerpadlom.

Koreňová čistiareň odpadových vôd

Použitím jednej z najnovších inovácií – prevzdušňovaného koreňového poľa – sa do veľkej miery vyriešil problém plošnej náročnosti systému. Dodatok kyslíka privádzaného do systému môže zvýšiť efektivitu čistenia až desaťnásobne a znižuje potrebnú plochu až šesťnásobne. Prevzdušňovanie koreňového poľa zabezpečuje vysokú kapacitu a plynulosť fungovania čistenia vôd a poskytuje väčšiu flexibilitu čistenia pri nepravidelnom zaťažení. Koreňové čistiarne sú vhodné do akéhokoľvek prostredia. Môžu sa použiť na čistenie odpadových vôd z rekreačnej chaty, rodinného domu, penziónu, ale aj z celej obce alebo priemyselných areálov. Ich použitie pri čistení odpadových vôd je naozaj široké a platí, že to, čo dokáže vyčistiť povedzme aktivačná čistiareň, zvládne bez problémov aj koreňová čistiareň. Koreňové čistiarne sú tak plnohodnotnou alternatívou klasických ČOV. Vďaka svojej jednoduchosti a minimálnemu servisu sú pre prevádzkovateľov veľkou výhodou.

Umiestnenie koreňovej čistiarne závisí od spôsobu vypúšťania vyčistenej vody, teda či sa bude vypúšťať do vsakovacieho objektu alebo potoka. Od susedných nehnuteľnosti by takéto čistiarne mali byť minimálne 3 m a vzdialenosť od studne sa určuje v závislosti od hydrogeológie pozemku. Platí však logická zásada, že stavbou by ste nemali ohrozovať alebo obmedzovať vlastníka susedného pozemku a zároveň musí umiestnenie koreňovej čistiarne vyhovovať investorovi. Ku koreňovej čistiarni je potrebné doložiť podobné povolenia ako ku každému inému typu čistiarne odpadových vôd. Keďže ide o vodnú stavbu, je potrebné spracovať projektovú dokumentáciu, požiadať príslušné orgány o vyjadrenia a podať žiadosť na odbor životného prostredia.

Veľkosť koreňovej čistiarne závisí od množstva pripojených obyvateľov a spotreby odpadovej vody. Pri čistiarni bez elektrickej energie je potrebné počítať s min. 4 m² na jedného človeka v domácnosti (alebo s 20 m² na rodinný dom pre 5 až 6 obyvateľov) a s kvalitnou sedimentačnou nádržou aj dostatočnou kapacitou. Pri koreňovej čistiarni, ktorá používa elektrickú energiu, sú potrebné len 3 m² na 6 členov domácnosti. Pritom spotreba elektrickej energie sa pohybuje približne na úrovni 50 €/rok.

Rastliny vhodné na vysádzanie do prevzdušňovacieho poľa

Pár praktických tipov

V domácnosti s koreňovou čistiarňou môžete používať s mierou aj bežne dostupné čistiace a dezinfekčné prostriedky s obsahom chlóru. V oblasti koreňovej čističky sa bežne udomácňujú vážky a motýlice, predátory živiace sa drobným hmyzom, ako sú komáre alebo muchy, a pôsobia tak ako prirodzený repelent. Relatívne dlhý čas zdržania odpadových vôd v nádrži spôsobuje to, že nedochádza k produkcii kalu, pretože nadbytočný kal konzumujú baktérie. Prirodzené prostredie okolo koreňov rastlín a kombinácia aeróbnych a anaeróbnych procesov prispievajú k rozmanitosti baktérií v koreňovom poli. Tie dokážu odbúrať aj ťažko rozložiteľné látky, napríklad lieky alebo antikoncepciu.

Ako to funguje?

Odpadová voda je privádzaná do septika, kde sa pevné časti usadzujú a zároveň sa oddeľujú od vrstvy plávajúcich častí. Zo septika je voda privedená do systému prevzdušňovacieho koreňového poľa naplneného filtračným médiom, v ktorom sú zakorenené rastliny. Baktérie sa rozšíria a rastú Na povrchu porézneho materiálu a na koreňoch rastlín sa rozširujú a rastú baktérie vo forme biofilmu. Živia sa znečisťujúcimi látkami z odpadovej vody, ktorá preteká cez biofilm. Rastliny vytvárajú pre baktérie prirodzené prostredie, baktériám sa tu darí a netreba ich dopĺňať umelo. Proces čistenia vody urýchľuje a zefektívňuje kyslík privádzaný rozvodným potrubím, ktoré sa nachádza na dne nádrže.

Separačná ekotoaleta

Ide totiž o toaletu, ktorá na splachovanie exkrementov do odpadového priestoru nevyužíva vodu. V tejto suchej toalete sa exkrementy buď priamo kompostujú, alebo iba zhromažďujú, alebo sa vysušujú a kompostovanie prebieha niekde inde. Podľa spôsobu spracovania rozlišujeme:

• kompostovacie ekotoalety, ktoré exkrementy zhromažďujú a priamo kompostujú;
• separačné ekotoalety, ktoré moč zhromažďujú oddelene od exkrementov (fekálií);
• vákuové ekotoalety, pri ktorých vákuový systém odvedie odpad priamo do zbernej nádrže;
• spaľovacie ekotoalety, ktoré všetky exkrementy spália a ostane malá hŕstka popola bez baktérií.

Najväčšou prekážkou rozšírenia suchých toaliet je tzv. „fecofóbia“, t. j. ľudia majú panický strach z nebezpečných patogénnych baktérií, ktoré sú šírené fekáliami, navyše táto téma patrí medzi „spoločensky nevhodné“. Napriek tomu, že je dokázané, že rôzne baktérie a zárodky chorôb prežívajú vo vodnom prostredí (kanalizácie, stoky, rieky, čistiarne), nie sú však schopné prežiť v komposte.

Separačná toaleta automaticky oddeľuje výkaly a moč. Na tento účel sú určené dva zásobníky. Vonkajší, ktorý je určený na akumuláciu moču, a vnútorný na zhromažďovanie výkalov s toaletným papierom. Pevné výkaly sa tak redukujú o 95 %. Moč sa odvádza mimo WC alebo kúpeľne, buď do odpadu, zachytávacieho systému, alebo ejektora tanku. Výkaly oddeľuje bariéra. Skôr ako sa toaletu použijete, je potrebné do kompostovacieho zásobníka položiť plastové vrecko. Keď je vrecko naplnené do dvoch tretín, mali by ste zásobník vybrať a odložiť na 6 mesiacov, aby mohol prebehnúť proces kompostovania. Pri normálnej prevádzke vyprodukuje štvorčlenná rodina približne 7 l odpadu za týždeň, z čoho vyplýva potreba vymeniť zásobník po štyroch až ôsmich týždňoch užívania.

Toaleta sa dodáva s dvomi zásobníkmi, jeden tak môže byť v toalete a v druhom môže na záhrade prebiehať kompostovanie. Ejektor tank sa umiestňuje mimo domu alebo pod podlahu miestnosti s toaletou. Pri normálnej prevádzke vyprodukuje štvorčlenná rodina okolo 35 l moču za týždeň. Moč je sterilný a pri zriedení vodou v pomere 1 : 8 veľmi hodnotný ako hnojivo. Toto riedenie vykonáva automaticky ejektor, inštalovaný na zásobníku moču. Hnojivá hodnota 35 l moču sa rovná 3 kg hnojiva. Preto je veľmi dôležité hnojiť čo najväčšiu možnú plochu. Tým sa zaistí, aby hnojivo zostalo k dispozícii rastlinám a nemohlo prípadne presiaknuť do spodných vôd či povrchových tokov.

Aby mohli rastliny živiny absorbovať, je dôležité hnojiť iba pri teplote zeminy vyššej ako 6 °C. Naplnený zásobník moču stačí pripojiť na záhradnú hadicu a poliať trávnik. Súčasťou toalety je vetrák, ktorý preháňa cez toaletu vzduch a vďaka tomu ostáva vnútorný priestor úplne bez zápachu. Zároveň privádza ku kompostovanému odpadu kyslík a z kompostovaného odpadu odvádza časť vlhkosti.

Pri výbere modelu zvážte, koľko osôb a ako často (trvalo, iba cez víkend a pod.) bude toaletu používať. Taktiež to, či sa dá umiestniť zásobník na nižšie poschodie. Všetky modely sa môžu používať v nevyhrievaných miestnostiach a v zime nezamrznú. Na zimu je však potrebné zaistiť dostatočnú kapacitu zásobníka na akumuláciu moču. Súčasťou sú aj krycie klapky nad zásobníkom, ktoré sa automaticky otvárajú pri dosadnutí na toaletu.

Čo s muškami?

Ak je kompostovacia hmota veľmi vlhká a dostatočne sa nepresušuje, môžu sa v okolí toalety vyskytovať malé mušky smútivky, octomilky a pod. Najskôr sa uistite, či máte dostatočný objem vhodného substrátu. Odporúča sa použitie originálneho substrátu (napr. Special Mull). Čerstvé piliny z dreva listnatých stromov môžu totiž mušky priťahovať. Na povrch kompostu nasypte vrstvu substrátu a všetok lietajúci hmyz zlikvidujte insekticídnym sprejom s obsahom pyretrínu.

Galéria

Text: Andrea Dingová
Odborná spolupráca: Štefan Mičo, EKOPROGRES, v. d., Adam Krakovský, ECOPLANET SLOVAKIA, s. r. o., Ing. Vladimír Kováč, PC PARTNER
Foto: archív firiem, isifa/Shutterstock
Zdroj: Časopis Urob si sám