Poradili si aj s vlhkosťou! Po premene starej záhradnej chatky si dnes užívajú komfortné celoročné bývanie

Dôsledná prestavba záhradnej chatky priniesla domácim vyšší komfort, viac priestoru aj svetla do interiéru a úžasné vizuálne prepojenie s okolitou prírodou. Vďaka novému technickému zázemiu je konečne obývateľná po celý rok.

Galéria

Príbeh tejto milej stavby sa začal, keď Bronin otec, ešte za čias socializmu, chodieval vo voľnom čase do záhradky pod lesom. Svojpomocne postavil malú chatku so šikmou strechou, aké sa stavali v tejto oblasti v blízkosti Banskej Bystrice. Prízemie malo úžitkovú plochu približne trinásť štvorcových metrov a podkrovie núkalo miesto na spanie. Čas pokročil a chatka už neposkytovala komfort, aký Broňa potrebovala pre seba a svoje deti. Pritom veľký pozemok uprostred zelene neďaleko mesta mal stále skvelý potenciál stať sa ideálnym miestom na víkendový relax.

Preto sa rozhodla chatku rekonštruovať a oslovila architektku Elišku Turanskú. Tá má bohaté skúsenosti s rekonštrukciou chalúp, pozitívny vzťah k prírodným materiálom a tiež k maximálnemu využitiu všetkého použiteľného z minulosti. Do tohto projektu sa pustili vo dvojici spolu s Katarínou Stachoňovou.

Odvážne riešenie

Vedeli, že potrebujú zväčšiť interiér, no na druhej strane museli brať do úvahy dôležitý fakt, že zastavaná plocha chatky nesmie presiahnuť dvadsaťpäť štvorcových metrov. Vynašli sa šikovným riešením – predĺžili podkrovnú časť približne o dva metre smerom dopredu. Vďaka tomu na prízemí pod touto vysunutou časťou vytvorili terasu. Skvelým nápadom bolo vniesť viac svetla do podkrovia, ale najmä vizuálne prepojiť priestor s okolitou zeleňou, čo viedlo k rozhodnutiu vybudovať zasklené priečelie.

Pri premene chaty bola najnáročnejšia technická stránka stavby, najmä z hľadiska úniku tepla a hydroizolácií. Ukázalo sa, že najjednoduchšie riešenie bolo odstrániť starý krov a nahradiť ho novým s rovnakým tvarom a sklonom strechy. To umožnilo nielen poriadne zatepliť podkrovie pomocou zdravých prírodných materiálov, ale aj nechať stavbu dýchať. V zlom technickom stave z pohľadu izolácií bola aj spodná časť, kde bolo betónové murivo v podstate len jednoducho vyliate do terénu. Keďže ho chceli zachovať, pristúpili k alternatívnej kombinácii izolovania, aby, ako sa hovorí, mala stavba „dobré topánky“.

Využili každý centimeter

Samostatnou kapitolou bolo dispozičné využitie interiéru a návrh nábytku. Viete si predstaviť dostať na trinásť a pol štvorcového metra vstupný priestor, kuchyňu, jedáleň, kúpeľňu, aspoň malú piecku a ešte aj schodisko do podkrovia? Aby toho nebolo málo, do betónovej steny bol problém zasekať nové rozvody. Eliška a Katarína to vyriešili bravúrne: rozhodli sa pre štýlové medené rúrky, plne priznané a vedené pred stenou.

Schodisko z dreva a ocele je navrhnuté tak, aby slúžilo ako odkladací priestor a vzniklo miesto aj na chladničku. Zopár kúskov nábytku sa podarilo repasovať. Dávajú chate charakter a pripomínajú staré časy. V rozšírenom podkroví sa pohodlne vyspí minimálne päť ľudí. V malej oddelenej izbičke pre deti je policová stena na mieru, ktorú deti používajú ako schodíky, aby sa dostali na sieť pod trojuholníkovým oknom s výhľadom na les. Všetok nový nábytok je vytvorený z masívneho smrekového dreva.

Rekonštrukcia trvala rok a pol, ale stála za to. Neporovnateľne zlepšená chata sa stala obľúbeným miestom, kam sa chodia deti vyjašiť a dospelí zrelaxovať.

Na ďalšej strane si môžete prečítať rozhovor s autorkou premeny a architektkou Eliškou Turanskou. Porozprávali sme sa o jej skúsenostiach s rekonštrukciou vlhnúcej chaty a chalupy.