Zo starej drevenice po starých rodičoch malebná chalúpka na oravskej polosamote

Čarovná drevenica po starých rodičoch priam nabrala druhý dych. Ten jej vdýchli manželia Martina a Milan Zavoďanovci citlivou rekonštrukciou. Samotné zariadenie a dizajn poteší každého návštevníka. Okolitá príroda zas dodáva dreveničke prívlastok rozprávková.

Galéria

Leží na mieste, kde dobrú noc dávajú líšky. Rána po prebudení neboli nikdy krajšie ako práve tu. Drevenica na oravskej polosamote v obci Novoť leží štyri kilometre od poľských hraníc. V zime je ešte malebnejšia, keď sa ponorí do hrubej vrstvy snehovej prikrývky, a v lete všadeprítomná zeleň pekne ladí s jej outfitom – biela farba, drevo, z jednej strany výrazné zelené okenice a k tomu veľa doplnkov nielen vnútri, ale aj v exteriéri.

Drevenicu celú rozobrali a postavili nanovo. Trvalo im to päť rokov.

Dnes síce vyzerá ako vystrihnutá z rozprávky, ale pred pár rokmi to bolo úplne inak. Schátraný dom zdedila majiteľka Martina po svojich starých rodičoch. Na drevenicu mala krásne spomienky, veď tu ako dieťa trávila veľa času. Spoločne s manželom sa preto rozhodli urobiť zo starej stavby miesto, kde si môže opäť oživiť spomienky a vrátiť sa do detstva. „Sme štvrtou generáciou, ktorá sa snaží o radosť z bytia v tejto drevenej chalúpke,“ prezrádza na úvod sympatická Martina.

Kompletná rekonštrukcia bola náročná, trvala päť rokov, ale o to lepší výsledok priniesla. „Bol to nápad, ktorý sa rodil v hlave už dlhé roky, len bola obava ho vôbec nahlas vysloviť. Prizvali sme si dvoch odborníkov, pričom jeden bol za záchranu drevenice. Druhý pán nevidel nič, čo by bolo hodné obnovy, a odporúčal celú chalupu zrovnať so zemou a postaviť z nového dreva. Drevenica nemala žiadne základy, pôdorys bol oddelený schodíkmi v jednotlivých miestnostiach podľa stupňovitosti svahu. Preto bolo nutné celú drevenicu rozobrať a postaviť nanovo,“ opisuje majiteľka začiatky, ktoré ich však neodradili.

Náročná rekonštrukcia ich neodradila

Martinino vnímavé oko sa vyhralo s každým kútom v dome, a tak je drevenica bohatá nielen na pekné spomienky, ale aj na farby a doplnky. A tých je tu naozaj dosť. Drevenica ponúka veľkorysý priestor. Z predsiene lemovanej schodiskom sa cez kuchyňu vojde do spoločnej obývacej miestnosti s veľkým rohovým gaučom. Určite najväčšiu pozornosť však púta veľká biela pec, ktorá sa sem dokonalo hodí, svojím tvarom a členením vytvára neopísateľnú atmosféru a je dominantou celého prízemia.

Jednotlivé výčnelky ponúkajú priestor rôznym drobnostiam a dekoráciám, ktoré navodzujú ešte väčší pocit útulnosti – mlynček na kávu, bábika, hračky, fotorámiky či keramika spolu ladia a navzájom sa rešpektujú, rovnako ako vidiecke závesy na oknách, vankúše a prikrývky v prírodných tónoch. Bez týchto všetkých vecí by zrejme priestor pôsobil smutnejšie.

V schátranom dome videli potenciál.

Pýtate sa, ktoré rekonštrukčné práce boli najnáročnejšie? Každá rekonštrukcia zhltne nielen veľa času, ale aj financií. Čím staršia stavba je, tým náročnejšie môže byť jej „zotavenie sa“ aj z remeselnej stránky. „Z môjho pohľadu bolo najnáročnejšie plnenie škár drevenými stružlinami, ktoré sme kupovali v Poľsku u jedného pána. Bol jedným z posledných, kto tieto stružliny ešte vždy vyrába na veľmi starom stroji. Tento stroj zdedil po svojich predkoch,“ odpovedá Martina a dodáva, že z pohľadu jej manžela Milana to pravdepodobne boli dolaďovacie remeselnícke práce. „Veľký problém bolo podkrovie, či už dotiahnuť vodu, zarovnať podlahy na pôvodných trámoch, alebo dotiahnuť detaily, aby to ako celok vyzeralo dobre,“ pokračuje Martina.

Na niečo zavolali odborníkov, zvyšok si urobili sami. „Opätovné zloženie drevenice a strechu robili odborníci, všetky ostatné práce sme si robili svojpomocne. Boli to stovky hodín práce, ktoré nebolo vôbec vidieť, ale v konečnom dôsledku tvorili vyšperkovanie drevenice,“ dodáva s úsmevom majiteľka.

Ako to už býva zvykom, ani Zavoďanovci sa nevyhli istým odbočeniam od projektu. „Pán Kudjak, ktorý nám staval pôvodnú časť drevenice a stojí za prvotným zrodom, nám robil aj stavebný projekt. Slúžil však len pri začiatočných prácach, keďže počas prác sme zistili, že realita je, žiaľ, iná,“ priznáva Martina.

Detaily a farby

Svetlá kuchyňa, ktorá zaujme červenou chladničkou, je vyrobená na mieru. Aj niektoré časti nábytku dostali druhú šancu. Jedálenský stôl a lavice v rohu zas kúpili v bazári. „Manžel ich prebrúsil, ja som mala na starosti čalúnenie a miestny stolár ich nastriekal farbou,“ vymenúva Martina. Práve kuchyňa je na doplnky najbohatšia a zároveň odhaľuje majiteľkin vkus, ktorý prezrádza náklonnosť k starým veciam.

Martina prinavrátila život mnohým odloženým veciam po starých rodičoch.

Zariaďovanie drevenice malo svoj čas a Martina hovorí, že to bolo podľa pocitu. „Už v začiatkoch prerábky som rodičovskú dovolenku využila reštaurovaním všetkých starých vecí, ktoré boli na chalupe pôvodné. Nedržala som sa žiadnych módnych trendov, ale citovej väzby. Milujem veci, ktoré majú príbeh, spojitosť s osobou, udalosťou,“ priznáva ďalej. Majitelia sa rozhodli umiestniť kúpeľňu do podkrovia.

Zaujímavým prvkom je vaňa, do ktorej sa vchádza po malých schodíkoch. Vhodne zvolená zlatá farba sa k dominantnej bielej hodí. Retro batériou majiteľka stavila na istotu, iná by tu pôsobila pravdepodobne veľmi rušivo. Dlhý drevený stolík na odkladanie vecí si našiel miesto pod šikmou strechou, zreparovaný kolovrátok zas v rohu pri umývadle.

Romantického ducha v sebe nesú i tri spálne na poschodí. Z nich je krásny výhľad na vrcholky hôr. Majitelia siahli po masívnych drevených posteliach, ktoré sa hodia k odhaleným dreveným klieštinám rovnakej farby. Nemôžu chýbať bielo-červené závesy na oknách, pričom podobný dizajn má aj pohodlné kreslo pod oknom.

Obľúbené miesto mladej rodiny

Najobľúbenejším kútom mladej rodiny je pec s posiedkou pre deti. „Tu radi oddychujeme aj my dospelí,“ hovorí Martina, pričom vymenúva i ďalšie miesta. „A takisto hojdacia sieť v zadnej izbe. Moja a manželova obľúbená časť je modrá lavička vonku pred chalupou,“ pokračuje.

Zvonku nie je drevenica o nič chudobnejšia na farby a svojský štýl. Modrá lavička z jednej strany láka, aby si tu majitelia na chvíľku sadli a vychutnali výhľad. Z druhej strany pod zelenými okenicami zas na krátke zastavenie sa od povinností okolo drevenice slúži červená lavička. V záhrade plnej kvetov a stromov je i jazierko v tvare loďky.

Mladá rodina sem chodí načerpať nové sily, aj preto sa rozhodli umiestniť na terasu vonkajšiu vírivku. Vrchný kryt zabezpečuje, aby do nej nenapadli nečistoty, keď sa nepoužíva. A keďže je vyhrievaná, dá sa využiť celoročne. S výhľadom z terasy je to kúsok vlastného raja uprostred oravskej prírody, ktorý si môže rodina s tromi deťmi dopriať po náročných dňoch.

„Som vďačná za to, že mi bolo dopriate pretaviť túto časť zeme, kde moji predkovia tak ťažko žili, na miesto, kde môžeme my a aj naši milí hostia prežiť úplne obyčajné chvíle, ktoré sú v súčasnosti také neobyčajné,“ uzatvára Martina príbeh Starej izby.

Pripravila: Martina Baumann z Amazing Places
Foto: Amazing Places
Zdroj: Časopis Urob si sám