Jesenná príprava pôdy

Len čo opadajú všetky listy zo stromov, nastáva čas rýľovania. Týka sa to najmä záhonov, z ktorých sa zobrala úroda. Na plochách veľkých záhrad môžeme začať postupne orať. Na orbu potrebujeme ťažší stroj. Jeho rýchlosť prispôsobujeme vždy k chôdzi oráča.

Galéria

Pomoc prírody
Pôdu v jeseni nikdy nehrabeme, ale naopak má zostať v hrubej brázde. Mráz potom cez zimu veľké hrudy sám roztrhá a rozdrobí. Dažďová a snehová voda pritom môže do pôdy dobre prenikať. Hlboké prevetranie pôdy tiež podporuje rozklad organickej hmoty. Najmä v ťažkej pôde je jesenné rýľovanie úplnou nevyhnutnosťou.

Pri jesennom rýľovaní sa obyčajne pôda obracia rýľom do hĺbky asi 20 až 25 cm. Nezabudnime, že čím tenší kus ornice odkrajujeme, tým kvalitnejšie je rýľovanie a tým menej sa unavíme. Pri rýľovaní musíme pozorne pozberať všetky väčšie kamienky a črepiny, korene trvácich burín a kukly pôdnych škodcov.

Pôdu okolo krov a stromov musíme kypriť opatrne, aby sme nepoškodili koreňovú sústavu rastlín. Poranené korienky môžu zahnívať, a pretože sú hlavným orgánom prijímania vody a v nej rozpustných látok, môže ich poškodenie spôsobiť aj uhynutie stromu. Preto je lepšie rýľovať pod ovocnými kríkmi a stromami rýľovacími vidlami. Veľmi ťažká a tvrdá pôda sa veľmi ťažko spracúva, najmä keď je preschnutá. V takom prípade sa musí pôda pred spracovaním niekoľkokrát dobre preliať vodou, aby sa mohli hrudy rozrušiť. Na trvalejšie nakyprenie môžeme pridať vrstvu piesku alebo perlitu.

Hnojenie pôdy
S jesenným rýľovaním sa často spája aj hnojenie. Používajú sa najmä organické hnojivá, ako je maštaľný hnoj, kompost, hnojivá rašelina, dobrá listovka, zelené hnojenie. Tieto organické látky by sme nemali dať prísť príliš hlboko do pôdy, ale stačí ich len plytko zapracovať do najvrchnejšej vrstvy ornice. V jeseni možno na hnojenie použiť aj niektoré druhy pomaly pôsobiacich priemyselných hnojív, ktoré sa zapracúvajú do pôdy.

Hnojenie má na zabezpečenie každoročnej výživy pestovaných rastlín mnoho pravidiel a technologických postupov. Nesmieme hnojiť všetky rastliny rovnako a len tak odoka. Vždy treba vypočítať presnú dávku. Vysoké dávky priemyselných hnojív sú často nebezpečnejšie ako nedostatočná výživa rastlín. Každoročné hnojenie uplatňujeme prednostne na ľahkých pôdach a pri veľkom ročnom odbere živín rastlinami. Predzásobné hnojenie môžeme používať na pôdach s vyšším obsahom ílu a pri menšom odbere živín rastlinami. Každoročné dávky potom kumulujeme do jednorazovej dávky do zásoby na 2 až 4 roky. Udržiavacie hnojenie uskutočňujeme každoročne alebo predzásobne raz za 2 až 4 roky. Fosforečnými, draselnými a horečnatými hnojivami hnojíme v jeseni, dusíkatými hnojivami na jar a počas vegetácie.
Pôdu v záhradke chránime pred prehnojením a prevápnením . Agrochemický rozbor pôdy nám umožní aplikovať hnojivá podľa potreby, čím si aj šetríme peniaze. Pri aplikácii priemyselných hnojív nikdy nehnojíme šablónovite ani odhadom, k čomu nás často navádzajú účelovo vyrábané hnojivá pre určité plodiny. Dávky hnojív totiž musíme prispôsobiť nielen nárokom rastlín, ale aj zásobám živín v pôde. Význam agrochemických rozborov však záhradkári často podceňujú. Kupovaním a aplikáciou viaczložkových hnojív zbytočne plytváme peniazmi. Platíme aj za živiny, ktorých je v pôde dostatok alebo aj nadbytok.

Prehlbovanie pôdy – rigolovanie
Aj keď je rýľovanie namáhavá práca, patrí medzi najdôležitejšie záhradné práce vôbec. Čím ťažšia je pôda, tým užitočnejšie je hlboké rýľovanie pozemku.

Rigolovanie je v podstate kyprenie pôdy na hĺbku 2 rýľov. Týmto zásahom sa výrazne zlepšuje úrodnosť a odvodnenie ťažkých ílovitých pôd, čo je prospešné, hlavne ak chceme pestovať plodinu, ktorá má dlhé vegetačné obdobie alebo zostáva na jednom stanovišti niekoľko rokov.

Pri prehlbovaní pôdy sa postupuje tak, že najskôr sa pozemok rozdelí na 2 polovice. Na jednom konci záhona sa na najskôr na hĺbku jedného rýľa vyryje asi 50 cm široká priekopa a získaná zemina sa odhodí nabok. Pôdu vo vzniknutej priehlbine prerýľujeme rýľovacími vidlami do takej hĺbky, ako dosiahnu. Na to sa prevrství zemina z ďalšieho pása. Pritom sa pôda dokonale premieša a prevzdušní.

Vylepšenie kvality pôdy
Vylepšenie štruktúry a najmä konzistencie pôdy dosiahneme bežnými agrotechnickými opatreniami (rýľovanie, hnojenie kompostom, vápnenie kyslých pôd), ale aj používaním rôznych materiálov zlepšujúcich kvalitu pôdy. Mnohé majú schopnosť prevzdušniť ílovitú pôdu alebo zhutniť piesočnatú pôdu, a tak zvýšiť ich vododržnosť.

Na zlepšenie kvality ílovitých ťažko obrábateľných pôd používame najmä karbonátový štrk, drevný popol, perlit a rôzne penoplasty.

Karbonátový štrk s rozmermi 0,5 až 1 cm používame pri vápnení kyslej ílovitej pôdy. Jeho primiešaním do povrchovej vrstvy pôdy v dávke do 10 kg na 1 m2 do hĺbky 0,2 m predlžujeme účinok vápnenia a súčasne ju dlhodobo prekyprujeme. K prevápneniu pôdy nedochádza, pretože štrk sa v pôde rozpadáva počas 5 – 8 rokov.

Drevný popol pozostáva prevažne z prachových častíc. Okrem vápnika (22 – 53 %) obsahuje aj významné množstvo fosforu (0,9 – 3 %) a najmä draslíka (6 – 11 %) v podobe uhličitanu draselného (potaš). Preto pôsobí rýchlejšie a razantnejšie na odbúranie pôdnej kyslosti ako vápenaté hnojivá.

Penový polystyrén je najčastejšie vyrábaný penoplast bielej farby, pozostávajúci z rôzne veľkých guľôčok pružnej konzistencie a inertnej povahy. Používa sa aj na prevzdušnenie pôdy v črepníkoch, debničkách a kontajneroch. Spravidla tvoria drenážnu vrstvu na dne pestovateľskej nádoby. Penový polystyrén je tiež vhodný na prekyprenie ílovitej pôdy pri vysádzaní krov alebo stromov.

V piesočnatých pôdach zvyšujeme vododržnosť aplikáciou slieňa, bentonitu, zeolitu a rybničného bahna.
Slieň výrazne neutralizuje kyslú pôdnu reakciu a zlepšuje štruktúru piesočnatej pôdy. Vysoké dávky však môžu spôsobiť chlorózu listov rastlín, ktorú zmierňujeme súčasným zapracovaním organických hnojív a uhoľného prachu.

S ílovitými a piesočnatými pôdami sa v záhrade nepracuje ľahko. Dajú sa však zlepšiť zapracovaním vhodných substrátov. Ílovitú pôdu treba zrýľovať na jeseň, aby mráz mohol kypriť hrudy. Na zlepšenie piesočnatých pôd je najdôležitejšie pridať humus, preto na hnojenie čo najviac používame organické hnojivá. Vytvorený humus v pôde pôsobí ako špongia, zabezpečuje tým zásobu potrebnej vlhkosti pre obdobie sucha.

Text: Ing. Katarína Kettmannová
Foto: archív autorky a vydavateľstva Jaga