Výhody zmiešaných záhonov

Pestujete si vlastnú zeleninu? Ak áno, baví vás to? Keď nepestujete, tak prečo? Možno odpovede na všetky otázky závisia od toho, aké máte informácie o pestovaní zeleniny a aké názory vám odovzdali rodičia, prarodičia alebo susedia cez plot. Väčšinou to býva spojené s frustráciou, drinou, burinou a množstvom času. A to je veľká škoda. Poďme to zmeniť!

Galéria

Kedysi ma babička s dedkom naučili pestovať zeleninu síce klasickou, no jednoduchou metódou, nerobili z toho vedu. V šiestich rokoch som mal vlastnú mrkvu, cukety aj burinu. A videl som ľudí, ktorí to strašne dramaticky prežívali, trávili na záhonoch celé dni – bavilo ich to, no zároveň stále na niečo nadávali. Všetko totiž muselo byť dokonalé. Niet sa čo čudovať, ak ich potomkovia, sledujúc svojich rodičov, nechceli opakovať podobný scenár. Prečo liezť s motyčkou medzi riadkami po kolenách, keď sa to dá kúpiť v obchode a nie je to ani drahé? Žiaľ, takéto plody nemajú poriadnu chuť, sú plné chémie a často precestujú pol sveta, kým sa k nám dostanú. Zostáva nám teda objednať si biodebničky od miestnych ekofarmárov alebo si vypestovať vlastnú zeleninu. Tá je najlepšia. Ale ako?

Dobrý štart je základ úspechu

Ešte pred výsevom je nutné pripraviť záhony s úrodnou pôdou. Tajomstvo pestovania zeleniny, a nielen jej, závisí od dvoch faktorov – od pôdy a kombinácie rastlín. Živá pôda zaistí rastlinám zdravie a imunitu proti chorobám, kombinácia rastlín vytvorí medzi nimi navzájom prospešné vzťahy. Vlaha a burina môžu byť problémom v prvých rokoch, keď pôda ešte stále obsahuje málo humusu, teda zadrží len malé množstvo vody. Okrem toho je skladiskom semien burín (niektoré čakali v pôde dlhé roky), ktoré vyklíčia spolu so zeleninou. Keď však vytrváme a záhony dôkladne zúrodníme a vytrhneme to, čo tam nemá byť, prehupneme sa do fázy, keď zvyšok nášho života bude pestovanie zeleniny už len zábavným dobrodružstvom. Vďaka praxi, pochopeniu princípov a stále sa zlepšujúcej pôde to bude každý rok ľahšie. Dôležité je poznať už od začiatku niekoľko trikov, ktoré som sa pred rokmi naučil od skúsených severoamerických „permakulturistov“.

      Tento rok môžete začať malým vyvýšeným záhonom, na ktorom je ľahké vytvoriť super pôdu a všetko ustriehnuť. Bolo by chybou vysievať hneď, bez skúseností veľké plantáže. Tie môžete zatiaľ hnojiť a mulčovať. foto: Jaroslav Svoboda

odborník radí

Zvyčajne vytváram polykultúry z desiatich až tridsiatich druhov rastlín. Lepšie je však začať napríklad so šiestimi druhmi, spoznať ich a postupne rozširovať ich skladbu. Vyskúšajte napríklad túto zmes: reďkovky (tri odrody), mrkva (tri odrody), petržlen, šaláty (dve odrody), kôpor, rukola a špenát.

Jaroslav Svoboda
www.ekozahrady.com

Čo je zeleninová polykultúra

Existuje monokultúra – porast jedinej plodiny na väčšej ploche. Takéto rastliny sú náchylné na invázie škodcov, hrozí jednostranné vyčerpanie pôdy, jej zaburinenie a medzi rastlinami nie sú užitočné vzťahy. Ďalej je tzv. zmiešaná kultúra. Ide o pestovanie v riadkoch – riadky vedľa seba sa skladajú z rôznych rastlín, o ktorých je známe, že sa nejako podporujú alebo odpudzujú. Túto metódu takisto odporúčam, je dobré mať knihy a vzdelávať sa o zelenine, ale dá zabrať všetko si naštudovať a správne skombinovať. Pre začiatočníka môže byť zábavná polykultúra, ktorá aj keď má svoje pevné pravidlá, vyzerá ako prekrásny zeleninový prales. Ide o pestovanie zeleniny na jedlo aj zábavu. V polykultúre vysejeme do čistej vyrovnanej pôdy na jeden záhon semená niekoľkých druhov zelenín – plošne, bez riadkov, necháme iba miesta na cestičky, aby sme nešliapali na pôdu. Semená potom hrabličkami zľahka zapravíme do pôdy. Zeleninu vyberáme tak, aby sa po celý rok na záhone striedali rôzne druhy, nikde by nemalo byť voľné miesto. Napríklad reďkovky vylezú a dozrejú ako prvé. Kým ich zberáme, už spod nich klíči rukola, mrkva a iné druhy. V riadku by po reďkovke zostalo prázdne miesto náchylné na zaburinenie a vysychanie. Takýmto spôsobom sa však okamžite zaplní novými listami dorastajúcich susediacich zelenín. Keď nie, môžeme behom roka stále dosádzať semená aj sadenice. Druhy do polykultúry vyberáme nielen podľa načasovania, ale aj s ohľadom na veľkosť záhona, aby nám celý nezarástol napríklad dyňou. Pre veľké druhy zelenín môžeme vytvoriť inú polykultúru na osobitnom záhone. O vzťahy (medzi zeleninami) sa tu príliš nestaráme, príroda to vyrieši za nás. Semená vysievame na záhon postupne. Ak ich zmiešame a rozhodíme, ťažšie dolietnu ďalej a ľahšie nám spadnú k nohám. Na okraj záhona môžeme umiestniť cibuľu alebo hrášok.

       Vo veľkých polykultúrach, kde vysádzame sadenice (rajčiaky, dyne, kukuricu, kapustu), vlahu v pôde udrží aj mulč (zvyčajne slama), ktorým zakryjeme záhon pred výsadbou. foto: Jaroslav Svoboda

dobré rady

Vysievajte niekoľko odrôd z každého druhu
To predĺži čas zberu a zaplní sa každé miesto v záhone. Napríklad mrkva skorá, stredne skorá a neskorá rôznych farieb a tvarov. Reďkovky sú červené, biele, žlté, krátke, dlhé…

Nevysievajte nahusto
Inštrukcie na balíčkoch so semenami počítajú s jednotením (pretrhávaním hustej výsadby). Ak vysievate desať druhov, vysievajte teda z každého len 10 % semien z odporúčanej dávky na danú plochu. Postačí jedno semeno na každých 5 cm2. Pri väčšej hustote sa zber a jednotenie stávajú zdĺhavými a navyše, rýchlejšie rastúce druhy môžu zahubiť tie pomalšie. Ide o častú začiatočnícku chybu.

Kontrolujte polykultúru každý deň
Po troch týždňoch dosiahne polykultúra maximálnu hustotu a rýchly rast bude pokračovať len pri pravidelnom zbere. Navyše, počas prvých rokov vypestujete veľa buriny zo semien, ktoré zostali v pôde z minulosti, a tú treba vytrhávať. Odmenou pre vás bude chutná a zdravá misa šalátu alebo príloha každý deň. Ako hovorí staré čínske príslovie, „najlepším hnojivom je záhradníkov tieň“. Nie je to vhodné na chatu alebo víkendovú záhradku v kolónii, kde nie ste každý deň. Preto záhon umiestnite blízko domu, aby ste ho mali stále na očiach a poruke. Nemusíte sa zaň hanbiť, doprajte susedom šok!

Estetika prírodného chaosu

Pestujem zeleninové polykultúry už desať rokov, no aj tak ma vždy prekvapia. Zelenina v záhone vytvára šokujúce kreácie a kombinácie. Amazonský prales v miniatúrnom vydaní. Aj keď vysejem to isté čo vlani, bude to tento rok vyzerať úplne inak. A hlavne to funguje. Stále je čo zberať. Baví ma to. Okrem zeleniny vysievam na rovnaký záhon aj niekoľko semien kvetín. Je to nielen pekné, ale aj užitočné riešenie – nechtík aj aksamietnica dezinfikujú pôdu a odpudzujú háďatká. Mimochodom, kvety nechtíka sú výborné v šalátoch aj ako jedlá ozdoba v polievke. Na záhone nechám vykvitnúť aj niekoľko vybraných reďkoviek. Jednak si tak schovávam semená (sú odolnejšie a tak získam nové odrody) a navyše, mladé struky, ktoré vznikajú z kvetov, sú rovnako chutné ako samotné reďkovky. Na severnú stranu záhona možno napichať tyčky a vysadiť popínavú fazuľu, hrach alebo hrachor. Pohnoja pôdu dusíkom.

      Okrem zeleniny sa oplatí vysiať na rovnaký záhon aj niekoľko semien kvetín, niektoré totiž dezinfikujú pôdu a odpudzujú háďatká. foto: Jaroslav Svoboda

Ochránia sa samy

Väčšinu vzťahov medzi rastlinami a živočíchmi ani nepoznáme, ale vieme o vylučovaní rôznych látok, ktorými rastliny odpudzujú alebo naopak priťahujú hmyz. Niekedy je to výrazná vôňa, inokedy to ani nespoznáme, no napriek tomu sa to deje. Zmätený a dezorientovaný hmyzí škodca je potom ľahkou korisťou predátorov (vtákov alebo dravého hmyzu). Vďaka tomu má jedna kapusta na sebe húsenicu a druhá o kúsok ďalej, rastúca medzi inými rastlinnými druhmi, nie. V prípade monokultúry sú napadnuté všetky kapusty a musia sa striekať. Hovorí sa, že zdravý ekosystém (aj záhradka) má obsahovať všetky škodce – tie však nespôsobia väčšiu škodu. To je prírodná harmónia. Škodca vlastne ne­existuje, je to len metaforický varovný prst prírody namierený na naše chyby a omyly.

Vlahu preč nepustíme

Pravidelné zavlažovanie zeleniny je povinnosť, ktorej sa môžeme zbaviť. Okrem humusovitej pôdy, čo v sebe udrží vlahu ako nasiaknutá huba a celoročne s ňou dobre hospodári, máme ešte niekoľko výhod. V polykultúre listy zelenín zakrývajú povrch pôdy celú sezónu, teda ani vietor, ani slnko ho nemôže vysušovať. V našich zeleninovopralesných kombináciách sú vedľa seba druhy s hlbokými koreňmi a vyššími listami alebo stonkami a rastliny s plytkými koreňmi a rozložitými prízemnými listami (napríklad mrkva a šalát). Hlbokokoreniace druhy vyťahujú vlahu z hĺbky, nízko olistené druhy ju držia pod sebou a prosperujú v polotieni tých vyšších. V období sucha si tak navzájom pomáhajú.

Môže však nastať situácia, keď je zálievka nutná. Napríklad pri klíčení semien, keď jar zlyhala a prišli skoré horúčavy bez dažďov, alebo v parnom suchom lete, keď chceme, aby zelenina bola krehkejšia. Každý rok je iný, stačí iba trocha citu a pozorovania.

      Ak sa rozhodnete pre polykultúru, začnite najskôr s menším množstvom druhov. foto: Jaroslav Svoboda

dobré rady

Začnite zberať skoro
Rastliny, predovšetkým listovú zeleninu, začnite zberať, keď sa začínajú na záhone tlačiť, nie keď dosiahnu maximálnu veľkosť. Prehustenie výsadby totiž zabraňuje rýchlemu a kvalitnému rastu. Navyše, mladá zelenina je skutočne veľmi lahodná. Pozor dajte najmä na reďkovky. Tie musíte často jesť, pokojne aj s listami, je to zdravé pre vás aj pre vývoj polykultúry.

Zberajte celé rastliny
Okrem niektorých dlho žijúcich rastlín a bylín, ktoré sa však dajú udržať v rozumnej veľkosti pravidelným zberaním po častiach, by ste mali ostatné rastliny v polykultúre vytrhnúť celé. Tak sa zväčší priestor na ďalšie. Buďte však opatrní a neporušte pritom korene susedných rastlín.

Kombinujte rastlinné odrody, nielen druhy
Blízko príbuzné rastliny súťažia o rovnaké živiny, takže pri polykultúre s prevahou podobných druhov zeleniny, napríklad kombinácia mnohých kapustovitých (kapusta, brokolica, karfiol a iné), neporastú dobre. Väčšia rozmanitosť rodov zmätie prípadných škodcov hľadajúcich veľké skupiny svojich obľúbených pochúťok.

Predĺžte čas zberu
Viac rôznych odrôd jedného druhu zeleniny predĺži čas zberu na celú sezónu, preto ich vyberajte podľa rozdielnych časov zrelosti. Napríklad šalát listový dozrieva skôr ako hlávkový. Kombinujte rýchlo rastúce odrody s pomaly rastúcimi. Ak po zbere vznikne voľné miesto na záhone, nahraďte plodiny ďalšími – napríklad hrach kríčkovou fazuľou, reďkovky kapustou, kôpor môže vystriedať letná bazalka.

Vyhnite sa koreňovej a svetelnej konkurencii
Rozťahujúce sa rastliny (rajčiaky a zemiaky) sa do malej polykultúry nehodia – zatienia mnoho iných. Prevaha koreňových plodín zasa bude súťažiť o miesto pod povrchom. Uvedomte si tvar a veľkosť každej rastliny v dospelosti ešte pred jej vysadením a vyhnete sa nadmernej konkurencii.

        foto: Jaroslav Svoboda

Text a foto: Jaroslav Svoboda
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.