Ako dopestovať kvalitnú zeleninu na neúrodnej pôde? Na slame!

20.07.2017
20.07.2017 (9) (0)
Ako dopestovať kvalitnú zeleninu na neúrodnej pôde? Na slame!

Pestovanie mnohých druhov zeleniny na komposte či kompostovanom hnoji nie je žiadna novinka. Aj toto sa dá ešte zlepšiť a zjednodušiť a navyše sa dá pritom dobre využiť aj taký prebytočný produkt poľnohospodárstva, akým je slama.

Dobre vieme, že pre výnosné a kvalitné pestovanie zeleniny je veľmi dôležitý kompost, ktorým pred výsevom či výsadbou zeleniny obohacujeme pestovateľský pozemok. Lenže takýto postup je vlastne dvojfázový, teda najprv musíme pripraviť kompost a až potom v ním obohatenej pôde pestujeme zeleninu. Dá sa to však zlúčiť do jednej spoločnej fázy s využitím slamy ako pestovateľského prostredia, ktoré nám ponúka ešte ďalšie nemalé výhody.

U záhradkárov sa tento spôsob pestovania využíva najmä preto, že mnohým pestovania chtivým ľuďom sa nepodarilo získať záhradu s tou najlepšou pôdou a do jej zlepšenia by museli mnoho investovať. A tak sa utiekajú k spôsobu pestovania, ktoré vyžaduje len minimálne náklady a malú prácnosť na prípravu pestovateľského substrátu. Takto môžeme pestovať zeleninu aj priamo na betóne, čo je výhodné napríklad pre komunitné, najmä mestské záhrady. Pomocou pestovania zeleniny na slamených balíkoch sa nám aj tu podarí už za pár týždňov s minimálnou námahou založiť prosperujúcu zeleninovú záhradku.

Premeňme slamu na chutnú zeleninu

U poľnohospodárov je pre nás slama k dispozícii vo forme slamených balíkov, z ktorých sú na naše pestovateľské účely vhodné predovšetkým tie hranaté. Dôležité je, aby ich viazacie pásky boli pevné, najlepšie z plastu, nepodliehajúce biologickému rozkladu. Sú totiž zábezpekou, že slamený balík udržia v jeho tvare až do konca vegetácie, lebo práve táto jeho tvarová pevnosť vlastne nahrádza kontajner, do ktorého je slama natlačená. Pestovanie na slamených balíkoch možno považovať za pestovanie na vysokých záhonoch.

Zelenina vypestovaná na slame - 03_shutterstock_376039633

Osobitnú skupinu tvoria kvety pestované na slamených balíkoch. Okrem nízkych druhov tu môžeme pestovať okrasné cibuľoviny a hľuznaté kvety, napríklad kosatce, gladioly, georgíny, krókusy, kaly, ľalie a iné.

Na balíku slamy musíme rozlíšiť jeho hladkú stranu s nahladko uloženými steblami slamy, kde sa nachádza viazacia páska, a stranu so zrezanými steblami slamy, tzv. ostrú stranu, pretože to má funkčnú dôležitosť a podľa toho ukladáme balíky na zem. Pri rozmiestňovaní balíkov musí vždy ich ostrá zrezaná strana smerovať nahor, aby sme pri zavlažovaní dostali čo najviac vody aj hnojív do vnútra stebiel slamy. Hladšie bočné steny lepšie držia tvar balíka.

Rozmiestňovanie balíkov slamy

Veľkou výhodou je, že slamené balíky môžeme klásť na rôzne druhy podkladu. Podkladom teda môže byť:

• kvalitná záhradná pôda, čo je veľmi vhodné, lebo korene hlbšie koreniacich rastlín môžu do nej prerásť a čerpať živiny aj z nej,

• vyslovene zdevastovaná a nekvalitná pôda,

• zaburinená pôda, podmienkou však je, aby medziradie alebo cestičky medzi radmi balíkov boli mulčované materiálom, ktorý zabráni burine rásť,

• betónový alebo asfaltový podklad,

• pôda zamorená rôznymi odpadmi, tu je vhodné oddeliť od nej balíky izolačnou fóliou, aby korene pestovaných rastlín neprerástli do zamoreného prostredia,

• pôda kolonizovaná krtkami, tu je zasa vhodné pod balíky položiť hustejšie drôtené pletivo.

Ak robíme z balíkov položených do radu jeden za druhým záhon, mali by byť orientované v smere sever – juh, aby boli čo najviac oslnené. Taktiež by mali byť uložené v smere dolu po svahu, čo zasa zabezpečí ich lepšiu stabilitu (pokiaľ možno na miernom svahu, aby odtekala prebytočná voda) a na plnom slnku. Do radov vedľa seba umiestňujeme maximálne dva balíky preto, aby sme mohli z oboch strán na nich pestovanú zeleninu pohodlne ošetrovať. Šírku medziradí volíme aspoň 120 cm, teda tak, aby sme sa medzi balíkmi mohli pohybovať s fúrikom. Aby sme mali čo najmenej roboty s burinou, medziradie mulčujeme materiálom, ktorý potláča rast buriny.

Bezburinové medziradie je dôležité napríklad pre rast ťahavých zelenín (tekvice). Ak chceme pestovať ťahavú fazuľu, uhorky, vysoké rajčiny alebo kvety, vytvoríme nad balíkmi stojany, na ktoré natiahneme pletivo. Pri zostavovaní slamenej záhradky položíme navrch balíkov priesakové hadice alebo kvapkovú závlahu.

Zelenina vypestovaná na slame - 02_shutterstock_439905844

Vysádzanie a vysievanie

Kedy je vhodný čas?

Lopatkou urobíme zhora do zúrodneného slameného balíka otvor do hĺbky asi 15 cm a teplomerom alebo rukou zistíme, či teplota nepresahuje 40 °C. Na ruke to pocítime ako hraničnú horúčavu. Pri teplote okolo 40 °C počkáme ešte 1 až 2 dni a môžeme vysádzať zeleninu. Vysievaným semiačkam však takáto teplota neškodí, ba budú ešte rýchlejšie klíčiť a rastlinky rásť.

Priesady

Priesady vysádzame balíčkované s neporušeným koreňovým balom. Pred výsadbou by sme mali mať na vrchu balíkov už položenú priesakovú zavlažovaciu hadicu. Zeleninu vysádzame okolo nej. Vysádzame tak, že lopatku vtlačíme zhora do slameného balíka a kývavým pohybom urobíme v slame otvor, ktorý sčasti vyplníme zrelým preosiatym kompostom alebo zakúpeným záhradným substrátom (nie záhradnou pôdou – môže byť infikovaná). Priesady zasunieme do otvoru, zahrnieme substrátom a dobre zalejeme.

Vysievanie

Pred vysievaním zeleniny nasypeme na hornú plochu balíka asi 5- až 6-centimetrovú vrstvu záhradného substrátu alebo preosiateho kompostu a doň vysievame semiačka. Plochu trochu utlačíme a opatrne zavlažíme zahmlievaním, aby sme semiačka nevyplavili. Jednoduchšie je, ak máme výsevné pásiky so semiačkami.

Tieto výsevné pásiky si môžeme pripraviť aj sami tak, že vhodné pásiky papiera natrieme lepidlom pripraveným zmiešaním hladkej múky s vodou na kašičku a do tohto lepidla na papieri pokladieme vo vhodných rozstupoch semiačka a prekryjeme druhým papierovým pásikom, pritlačíme a necháme uschnúť, skladujeme v suchu.

Zelenina vypestovaná na slame - 04_shutterstock_620672783

Zúrodňovanie slamených záhonov

Slama je vlastne odumretý rastlinný produkt. Preto ak chceme na „mŕtvej“ slame pestovať zeleninu, musíme ju oživiť organizmami. Môžeme ich do nej pridať, naočkovať ju nimi, prípadne ich oživiť, pretože určitým zdrojom je aj samotná slama, na ktorej sa vyskytujú zárodky týchto organizmov. Oživujúce podmienky vytvoríme zvlhčením a zohriatím prostredia. Dôležitou živinou na množenie mikroorganizmov je dusík a aj určité množstvo fosforu a minerálov. Dusík by sme mali pridať predovšetkým vo forme amoniakálnych hnojív s rýchlym účinkom, ako je síran amónny, močovina alebo organické dusíkaté hnojivá. Podstatný je pomer uhlíka a dusíka v slame. Pôvodný pomer C : N je 125 : 1, čo je veľmi málo dusíka na podporu mikroorganizmov, takže rozklad prebieha veľmi pomaly. Naopak, ak bude dusíka veľa, mikroorganizmy ho premenia na plynný čpavok, ktorý bez úžitku unikne do ovzdušia (slama bude mastná a začne hniť, priláka muchy a červy). Pre mikroorganizmy a pre najlepšiu tvorbu živín je vhodný pomer C : N 20 až 40 : 1.

Dobrá rada

Na slamené balíky nevysádzame trvalé zeleniny, ako sú špargľa, rebarbora, artyčoka či zimný cesnak.

Aktivátory zúrodňovania

Aktivátormi zúrodňovania môžu byť čisto chemické, biologické alebo zmiešané látky. Spoločným a najdôležitejším aktivátorom je voda, ktorá primerane prevlhčí slamu a vytvorí základný predpoklad na rozvoj zúrodňujúcich mikroorganizmov. Najlepšia voda je dažďová, odstáta (s teplotou ovzdušia); studená voda spomaľuje biologické deje v slame.

Zvlhčovacím aj biologickým aktivátorom sú rôzne zákvasy a výluhy, ktoré spolu s vodou dodávajú slame množstvo mikroorganizmov a výživných látok.

Ako chemické aktivátory najčastejšie využívame komplexné trávnaté hnojivo bohaté na dusík, ktoré však v žiadnom prípade nesmie obsahovať herbicídy. Z chemických hnojív sú najvhodnejšie tzv. bezbalastné, ktoré nezasoľujú substrát (sú to vlastne čisté chemikálie, ktoré rastliny či organizmy skonzumujú bezo zvyšku). Výhodou chemických aktivátorov je, že nevnášajú do substrátu žiadne patogénne mikroorganizmy.

Zelenina vypestovaná na slame - 05_shutterstock_354929153

Chemický spôsob zúrodňovania

Tento spôsob používa chemické hnojivo na trávniky, ktoré je bohaté na dusík. Dôležité je navrch každého balíka slamy rovnomerne rozprestrieť dávku tohto hnojiva. Najlepšie sa nám to podarí, ak použijeme napríklad väčší pevnejší plastový pohár s priliehajúcim viečkom, do ktorého urobíme viac dierok. Pomocou tohto pohára potom rovnomerne „pocukrujeme“ vrch každého balíka.

Ďalšou našou úlohou je dostať hnojivo do celej hmoty slameného balíka. Toto zaistí vodná sprcha. Používame odstátu dažďovú vodu. Zavlažovanie balíkov realizujeme pomocou koncového rozprašovača vody na závlahovej hadici. Balíky rovnomerne zalievame strednou intenzitou, aby sa hnojivo stačilo rozpustiť a spláchnuť dovnútra. Skončíme, keď začne zospodu balíka vytekať voda. Najviac vody prijme slama v prvý deň závlahy.

Dávkovanie hnojiva a vody:
• 1. – 3. – 5. deň zúrodňovania každý balík posypeme 1/2 pohára (120 g) trávového hnojiva, balík zavlažujeme, až kým nezačne z neho vytekať voda,
• 2. – 4. – 6. deň každý balík len zavlažíme, hnojivo nepridávame,
• pri dostatočnej teplote môžeme 4. až 5. deň cítiť sladkú vôňu vychádzajúcu zo „zobudeného“ balíka,
 7. – 8. – 9. deň zúrodňovania posypeme balíky vždy 1/4 pohára (60 g) trávového hnojiva a balíky zavlažíme odstátou vodou,
• v 10. deň každý balík posypeme 1 pohárom (240 g) komplexného hnojiva NPK v pomere prvkov 10 : 10 : 10 a zavlažíme ich,
 12. deň už môžeme vysievať zeleninu, ak vnútri balíka nie je príliš vysoká teplota,
• v žiadnom prípade sa nesnažme zeleninu vysádzať skôr, kým nie je proces kompostovania slamy aspoň rozbehnutý, čo pri ideálnej teplote trvá minimálne tých 12 dní.

Zelenina vypestovaná na slame - 07_shutterstock_570117265

Biologický spôsob zúrodňovania

Pri tomto spôsobe zúrodňovania slamených balíkov používame na aktiváciu mikroorganizmov na slame organický zdroj dusíka. Na to je vhodný dobre skompostovaný slepačí trus, ktorý zmiešame v pomere 1 : 1 so zakúpeným práškovým organickým hnojivom. Touto zmesou potom aktivujeme slamené balíky podľa schémy:
• 1. – 3. – 5. deň zúrodňovania rozsypeme na každý balík 3 poháre hnojivej zmesi a dobre ich navlhčíme vodou (až kým nevyteká zo spodku balíkov),
• 2. – 4. – 6. deň balíky len zavlažujeme a hnojenie vynecháme,
• 7. – 8. – 9. deň zúrodňovania každý balík posypeme zmesovým hnojivom (1,5 pohára) a balíky podľa potreby zavlažíme,
• 10. deň posypeme balíky 3 pohármi zmesi kostnej alebo rybacej múčky (obsahujú fosfor) spolu s drevným popolom a všetko zasa zavlažíme,
• s výsadbou zeleniny počkáme aspoň 5 dní.

Zelenina vypestovaná na slame - 01_shutterstock_453928846

Keď už nepestujeme priamo na slame, môžeme slamu využiť ako mulč, napríklad pri pestovaní tekvíc. Bude chrániť pôdu pred vysušovaním a vlaha sa na takomto záhone udrží dlhšie. 

Poznámky k zúrodňovaniu slamy

• Počas aktivácie slama zväčšuje svoj objem, preto sa v balíkoch môžu vytvoriť trhliny, ktorými voda rýchlo stečie dospodu balíka. Zabránime tomu tak, že trhliny vyplníme slamou alebo dobre rozloženým kompostom.
• Niekedy na bokoch balíkov vyrastú malé huby, to je znak toho, že aktivácia slamy prebieha dobre.
• Ak sa asi v polovici procesu zúrodňovania slamy pozrieme do balíka, zistíme, že sa „varí“, teda vydáva rozkladné teplo, a že steblá slamy sú akoby poprášené čiernym korením (sú na nich čierne bodky), čo naznačuje, že sa už rozmnožili potrebné kompostovacie baktérie.

Čo a ako vysádzať

Na jednom balíku slamy môžeme počas vegetácie za sebou dopestovať tri, niekedy i viac druhov zelenín. Možnými kombináciami sú napríklad:
• šalát – karfiol – pekinská kapusta: koncom marca vysadíme priesady šalátu do sponu 20 × 25 cm; v polovici mája za každou druhou hlávkou šalátu (teda v spone 50 × 40 cm) vysadíme priesadu karfiolu; koncom mája pozbierame šalát a v polovici augusta karfiol; následne vysadíme pekinskú kapustu;
• cibuľa – karotka - kaleráb: začiatkom marca vysadíme cibuľku sadzačku a na vzdialenosť riadku 20 cm od nej vysejeme riadok karotky, a tak striedavo pokračujeme; v polovici augusta pozbierame cibuľu a karotku a do sponu 20 × 30 cm vysadíme priesady kalerábu;
 šalát – cibuľa – reďkovka (vodnica): v marci vysadíme priesady šalátu, v apríli za každý šalát vysadíme sadzačku cibule; v máji pozbierame šalát a cibuľu; v polovici augusta vysejeme reďkovku alebo vodnicu.
Aby zelenina dobre prosperovala na balíkoch, nesmie byť vysadená husto. Prehľad výsadbových vzdialeností zelenín v cm a počty kusov rastlín na jednom balíku (cm/ks):
• tekvicová zelenina – cukina 45/3, letné tekvice 45/3, zimné tekvice 60/2, melón cukrový aj vodný 45/3, uhorky 45/4;
 plodová zelenina – paprika 30/4, čili paprika 35/4, baklažán 60/3, rajčiny 60/2 až 3;
• kapustová zelenina – brokolica 30/5, kučeravý kel 30/5, hlávkový kel 45/4, kaleráb 15/12, karfiol 45/4, pekinská kapusta 25/8, ružičkový kel 40/4, hlávková kapusta 45/4;
• strukoviny – fazuľa ťahavá 30/16, fazuľa kríčková 10/30, hrach 10/44;
 cibuľová zelenina – kuchynská cibuľa 10/48, šalotka 5/60, pór 15/30, jarný cesnak 8/55;
 listová zelenina – mangold 15/12, potočnica 5/60, rukola 5/60, hlávkový šalát 25/8, listový šalát 10/30, špenát 10/30, endívia 45/4;
 koreňová zelenina – mrkva 5/48, vňaťový petržlen 5/60, petržlen 6/50, zeler 25/8;
• zemiaky – 25/3;
• jahody – 30/8.

Zelenina vypestovaná na slame - 08_archiv_Pizl

Slamený záhon v skleníku s rajčinami.

Starostlivosť

Tá je presne taká istá ako starostlivosť o klasickú pôdnu záhradu len s malými špecifikami.

Medzi tie najzákladnejšie potreby rastlín patrí zavlažovanie a občasné prihnojenie. Keď to zabezpečíme, tak nám nehrozí žiadne okopávanie ani pletie buriny.

Zavlažovanie si môžeme zautomatizovať pomocou priesakových hadíc alebo kvapkovej závlahy a s nastaviteľným časovačom závlah. Táto závlaha podmokom uchráni rastliny pred zbytočným zvlhčovaním ich listov, ktoré pomáha rozvoju najmä hubových chorôb. Takéto závlahy možno využiť aj na tekuté prihnojovanie rastlín.


Prihnojovanie roztokmi robíme celú vegetáciu, zvyčajne raz za 2 až 4 týždne podľa náročnosti zelenín. Krátkovegetačnú nitrofilnú zeleninu (schopnú akumulovať veľké množstvo pre nás zdravotne rizikových dusičnanov) neprihnojujeme dusíkom, patria sem hlavne šaláty, reďkovka, špenát, mangold, červená repa, mrkva, kaleráb, skoré zemiaky.

Príprava rastlinných hnojivých zákvasov

Vňať žihľavy alebo kostihoja je bohatá na dusíkaté látky a tiež stopové prvky, tieto sa najčastejšie používajú na prípravu hnojivých zákvasov. Zákvasy robíme v nekovových sudoch. Na 1 kg čerstvej nasekanej vňate (alebo 150 g sušenej) nalejeme 10 l najlepšie dažďovej vody a zakryté v odľahlom kúte záhrady (kvas pení a smrdí) necháme 2 až 4 týždne kvasiť. Potom zákvas zriedený 10- až 20-násobným množstvom vody použijeme ako hnojivú zálievku ku koreňom zelenín.

Zelenina vypestovaná na slame - 09_archiv_Pizl

Vysádzanie rajčín do slamy s navŕšeným substrátom.

Ochrana zelenín

Jednou z najväčších výhod pestovania na slame je, že predpoklad napadnutia rastlín chorobami a škodcami zo substrátu je skoro nulový. Ak sa aj vyskytnú nejaké choroby, tak mnoho ich dokážeme eliminovať ručným zásahom – odstránením poškodenej časti rastliny. Na tento podstatne nižší infekčný tlak chorôb úplne stačí použiť komerčné bioochranné prostriedky alebo rastlinné výluhy.

Občas sa vyskytne problém s inváziou slimákov, najmä vo vlhšom období. Existujú však viaceré pasce na slimáky (nádoby s pivom, nakrájané zemiaky, šalát, pomarančová kôra, ich zber skoro ráno) alebo aj kačice indické bežce, ktoré ich likvidujú.

Výhody slamenej záhradky

• Čerstvá slama je pomerne čistý materiál bez väčšej prítomnosti zárodkov zeleninových chorôb (na rozdiel od pôdy), teda aj zelenina bude menej napádaná.
• Na vyvýšených balíkoch má zelenina dostatok vzduchu aj slnka.
• Slamený substrát je veľmi vzdušný, čo prispieva k vyššej aktivite koreňovej sústavy zeleniny.
• Slama obyčajne nebýva zaburinená.
• Slamené balíky sú ako vyvýšený záhon, teda ošetrovanie slameného záhona je pre nás pohodlnejšie a šetrí chrbát.
• Záhon nemusíme plieť, ba ani okopávať.
• Zavlažovanie priesakovými hadicami alebo kvapkovou závlahou môžeme časovačmi zautomatizovať, takže nám stačí automatiku len nastaviť a tá zavlažuje za nás.
• Výhodou je aj dobrá drenáž, keď náhodou automatiku zle nastavíme alebo nám do toho ešte aj naprší, prebytočná voda môže ľahko odtiecť zo slameného záhona.
• Sme absolútne nezávislí od kvality pôdy.
• Na slamený záhon môžeme vysadiť aj zeleninu citlivejšiu na chlad.
• Zelenina na takomto preteplenom záhone je vitálnejšia, zdravšia a bohatšie rodí.
• Zelenina dozrieva až o 14 dní skôr ako na voľnom záhone.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: autor, isifa/Shutterstock
Zdroj: časopis Urob si sám 7/2017

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.

Praktické rady, tipy a návody každých 7 dní.
 

Prečítajte si
Reklama