Všetko o vlastnostiach kivi a jeho pestovaní

image 28125 25 v1

Aj keď na prvý pohľad kivi nevyzerá príťažlivo, vo vnútri skrýva ozajstný skvost. Obsahuje vysoké percento vitamínu C, vzácne bioflavonoidy, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú, betakarotén, vitamín E, ako aj množstvo minerálov a stopových prvkov. 

Tieto všetky zdravé a chutné vzácnosti nám ponúka svojimi plodmi liana aktinídia čínska (Actinidia chinensis). Jej plod so šťavnatou zelenkastou dužinou je elixír zdravia, ktorý je účinnejší aj chutnejší ako vitamínové pilulky z lekárne.

Aktinídia je mohutná, rýchlorastúca drevitá liana s opadavými listami, ktorá sa dožíva až 50 rokov. Mladé výhony za deň dokážu narásť o 5 až 20 cm. Veľké dekoratívne listy sú zospodu plstnaté, odparí sa z nich veľa vody. Preto aktinídia potrebuje sústavnú závlahu, pôda však nesmie byť zamokrená. Vhodný je i vysoký mulč a podľa potreby aj drenáž. Toto napomáha koreňovému systému, ktorý sa nachádza relatívne plytko pod povrchom pôdy, preto by mala byť táto jej vrchná vrstva aj dostatočne výživná. Na hnojenie je najvhodnejší obohatený kvalitný kompost, ktorý súčasne slúži na úpravu kyslosti pôdy, ale aj ako zimný ochranný mulč proti namrznutiu koreňov.

Viete, že…
Aktinídia je vysokoodolná proti chorobám a škodcom. Ide o ekologické ovocie – keďže sa nemusí striekať, tak neobsahuje ani pesticídy.

Liečebné využitie

Kivi je silný stimulátor imunitného systému. Účinne pôsobí proti infekčným, onkologickým i zápalovým chorobám, paradontóze, reume, znižuje horúčku, pomáha pri pečeňových problémoch, zlepšuje metabolizmus, tlmí bolesť a opuchy, pomáha pri chronickej únave. Svojou vysokou antioxidačnou aktivitou znižuje oxidačný stres, teda chráni DNA bunky pred poškodením voľnými radikálmi, ba dokonca má aj reparačné účinky na poškodenú DNA. Vysoký obsah rozpustnej vlákniny znižuje krvný cholesterol (prevencia aterosklerózy) a detoxikuje telo spolupôsobením vitamínu C, okrem toho podporuje aj peristaltiku čriev (prevencia zápchy). Ako dobrý zdroj horčíka a draslíka prospieva srdcovo-cievnemu systému. Má schopnosť „riediť krv“ ako aspirín, ale bez vedľajších účinkov. Kivi je účinné aj pri anémii pre vyšší obsah železa, ktoré sa vysokým obsahom vitamínu C a prítomnosťou medi veľmi dobre vstrebáva. Keďže kivi má veľmi nízky obsah kalórií, je veľmi vhodný aj pri redukčnej diéte.

Aby kivi bohato zarodilo

Aktinídia je dvojdomá rastlina a tomuto faktu by sme mali veriť viac ako reklamám ponúkajúcim jednodomé samoopelivé odrody. Tých je mizivé množstvo a sú v samoopeľovaní neisté, preto je vhodnejšie zakúpiť k 3 až 5 samiciam aspoň jedného samca. Samčie kvety sú jednopohlavné, samičie majú zreteľné znaky oboch pohlaví, no ich peľ je len výnimočne klíčivý, čím sa rastlina bráni samoopeleniu a tým možno i genetickej degenerácii. Samičie kvety väčšinou vyrastajú po jednom, zatiaľ čo samčie obyčajne po troch spolu. U nás aktinídie kvitnú 7 až 14 dní v máji až júni. Obyčajne o niečo skôr ako hrozno, preto ich niekedy v kvete zachytia neskoré jarné mrazíky, proti ktorým by sme ich mali chrániť.

Opelené kvety sa sfarbujú do žlta, potom hnednú a opadnú, ale zakrátko sa objavia mladé plôdiky. Kvety sa tvoria na letorastoch vyrastajúcich najmä z 2-ročného, občas i staršieho dreva, a to za 1. až 8. listom letorastu. Toto si treba uvedomiť pri reze aktinídie. Kvety musia byť dobre opelené včelami alebo čmeliakmi, lebo keď sa vytvorí málo semien, budú aj plody malé alebo zdeformované (veľkosť i kvalita plodov priamo závisí od počtu opelených semien, tých býva v jednom plode aj 200). Plody zrejú podľa odrody zvyčajne v októbri až decembri, niektoré aj skôr. Na kríku vydržia i niekoľko mesiacov po dozretí, ale strácajú chuť i vitamín C. Plody je dobré skladovať pri teplote 5 °C a 90-percentnej vlhkosti vzduchu. Aktinídie rodia až 40 rokov.

Rozmnožovanie

Kivi sa ľahko množí semenami. Keďže sú veľmi drobné, musíme ich hneď vysiať alebo stratifikovať vo vlhkom piesku, a to 2 týždne pri teplote 5 °C. Ešte vhodnejšie je vystaviť ich v rytme 16 hodín kolísaniu teplôt medzi 10 až 25 °C. Semená vyklíčia pri teplote 20 °C asi o mesiac, semenáčiky rastú rýchlo. Začínajú kvitnúť a plodiť v 3. až 5. roku, ale nie vždy preberajú dobré vlastnosti rodičov. Určitou výhodou niekedy môže byť ich väčšie prispôsobenie sa okolitej klíme. Nevýhodou je, že musíme dlho čakať na kvet, lebo len podľa neho môžeme určiť pohlavie semenáčika. Úspešné je i množenie rezkovaním pri teplote 19 °C. Rezky režeme v zime zo stredne zdrevnatených výhonov, musia byť dlhé 20 až 30 cm, máčame ich v stimulátore, sadíme do polovice dĺžky do mierne vlhkého substrátu a pod stálou teplotou ich necháme zakoreniť. Letné polovyzreté rezky zasa režeme od polovice júla do polovice augusta a sadíme ich rovnako ako zimné rezky. Letné rezkovanie býva úspešnejšie. Rezkovance slabšie rastú aj plodia.

Dvojročné semenáče s hrúbkou 8 až 12 mm očkujeme v druhej polovici augusta až v prvej dekáde septembra. Pred očkovaním podnože dobre zavlažíme a 14 dní pred očkovaním ich zrežeme vo výške 20 cm. Očká berieme z jednoročných výhonov a očkujeme čo najnižšie pri zemi. Na jar skrátime podnož asi 10 cm nad očkom a z očka vypučaný výhon vyviažeme k opore.

Principiálne sú aktinídie odolné proti chorobám a škodcom, ale kmienky mladých rastlín je dobré chrániť drôteným pletivom pred ohrýzaním mačkami a korene zasa pred poškodzovaním hryzcami.

Pestovanie v záhrade

Aktinídie ako ovíjavé liany majú enormne rýchly rast a ročné výhony často dosahujú dĺžku až 8 m. V záhradách ich teda vždy pestujeme buď na rôznych drôtenkách, na pergole, pri stene budovy alebo na plote. Ak vysádzame kivi k drôtenkám ako vinohrad, tvoríme akýsi „kivihrad“, tak volíme spon výsadby 4 až 5 × 2 až 5 m pri výške drôtenky asi 2 m. Prvý drôt je vo výške 60 až 90 cm a ďalšie každých 50 cm. Spôsob rezu i vedenia je prakticky ten istý ako pri viniči. Keďže po jarnom reze aktinídie veľmi silne slzia, rez robíme koncom zimy alebo na jeseň po opade listov, ďalšie skracovacie a presvetľovacie rezy robíme počas vegetácie. Nadbytočné a konkurenčné výhony aj v lete vystriháme a plodné výhony skrátime s ponechaním 5 až 8 listov nad posledným plodom. Pri presvetľovaní dbáme na to, aby sa konkurenčné výhony neovíjali okolo kosterných alebo plodných výhonov, lebo to sťažuje pri reze ich odstraňovanie. Staré vyrodené drevo pri zimnom reze odstránime. Takto režeme samičie rastliny. Výhony samčích rastlín po odkvete skrátime na dĺžku 1 m.

Vhodné odrody

Z aktinídie čínskej boli vypestované odrody s väčšími plodmi, napríklad ’Abbott‘ (vhodná pre chladnejšie oblasti; plod 60 g), ’Bruno‘ (plod do 55 g), ’Hayward‘ (plod od 80 do 100 g, patrí medzi najkvalitnejšie), ’Monty‘ (plod 45 až 60 g), ’Cramer‘ (zakrpatená forma ’Haywardu‘), ’Starella‘ (vznikla krížením ’Haywardu‘ s aktinídiou argutou, je odolnejšia proti vymŕzaniu), ’Ashoka‘ (holandské šľachtenie pre strednú Európu, odoláva i silnejším mrazom), ’Jenny‘ (samičie a samčie kvety vytvorené na jednej rastline sú vraj dostatočne schopné samoopeľovať). Dobrými opeľovačmi sú pre skoršie kvitnúce samičie rastliny samčie rastliny odrody ’Matua‘ a ’Tomuri‘.

Rez kivi na začiatku leta – predlžujúce výhony vyrastajúce nad drôtenkou skrátime a tak podporíme tvorbu plodonosného obrastu na jednotlivých etážach. Letným rezom skrátime aj bočné výhony na ramenách kríka za 5. listom.
V 3. roku, keď plody dorastú do veľkosti lieskovca, skrátime plodiace výhony za 7. listom nad posledným plodom. Ker udržujeme rezom neprehustený.Vo vegetačnom pokoji skrátime plodné výhony na 2 očká nad miestom, kde bol posledný plod. Staré odplodené a zahusťujúce výhony zrežeme na spiace očko. kresba: Jaroslav Pížl

Živiny

5-ročná rastlina potrebuje ročne priemerne 200 g dusíka, 100 g fosforu, 130 g draslíka a stopové prvky. Fosfor a draslík aplikujeme jednorazovo, napríklad na jeseň, ale dusík dávkujeme 3-krát: začiatkom vegetácie, tesne pred kvetom a v druhej polovici júla.

Stanovište

Malo by byť slnečné, ale nutne mierne pritienené a chránené pred vetrom a prievanom, najlepšie na južnej a juhovýchodnej strane, ale dobre rastie aj na chránenej východnej či západnej strane.

Pôda

Pôdu vyžaduje s mierne kyslou reakciou, teda s pH 5,5 až 6, nemala by byť vápenatá, lebo to vyvoláva chlorózu. Zloženie dobrého substrátu tvorí 25 % humusu, 25 % piesku, 30 % hlinitého ílu a 20 % rašeliny. Za sucha trpí liana stresom, zastavuje rast, vädne a môže uhynúť. Ak ju včas zavlažíme a nie je veľmi poškodená, znovu obnoví rast. Optimálnu vlhkosť pôdy musíme strážiť.

Mrazuvzdornosť

Mrazuvzdornosť je odrodová vlastnosť a u nás pestované odrody v dospelosti znesú zimnú teplotu až -16 °C i menej. Ihličky narašených očiek znesú -11 °C, neskošie však mrazuvzdornosť klesá, takže kvety zničí už 3-stupňový mrázik. Ak kvety zmrznú, aktinídia vyženie nové kvety, ale v menšom množstve. Mladé rastliny znesú maximálne -6 °C, preto sa musia chrániť chvojinou alebo suchým lístím prekrytým fóliou tak, aby mal k výhonom prístup vzduch, aby neplesniveli. Štepence prvé dva roky pestujeme v nádobách a okrem letnenia vonku ich zimujeme vo vnútri pri teplote 0 °C.

Aktinídia má krátke obdobie dormancie (zimného pokoja), preto je pripravená na rašenie už na prelome starého a nového roku. Keď v nej počas teplej zimy začne prúdiť miazga a drevo zmrzne, tak z pravokorenného koreňa (ak je kivi namnožené z rezkov) na jar vyrazia nové výhony danej odrody. U štepencov vyrastie podpníkový semenáč, ktorý nemusí rodiť kvalitné ovocie. Toho roku sa však ovocia nedočkáme, lebo aktinídia rodí na jednoročnom dreve vyrastajúcom však z dvojročného, niekedy i staršieho dreva. Aktinídia pučí pri 8 °C.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: archív autora, thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 6/2015

Tip: Všetok nábytok a záhradné doplnky na jednom mieste



Komentáre

  1. Mária Liptáková says:

    Dobrý den, prosím Vás viete mi vysvetlit,prečo su moje kivi dost blede, skor žlté ako zelene, a je ich velmi vela. Dakujem.

    1. Nie sú to citróny?

    2. Môže ísť o aktinídiu arguta alebo aktinídiu kolomikta – drobnoplodé kiwi s hladkou šupkou. Chutnejšie a aromatickejšie ako klasické aktinídie chinensis. Mrazuodolné až do -30°C.

  2. Mento Július says:

    Dobrý príspevok !Tiež mám Jenný dobre rodí ale jarné mrazy znižujú úrodu /2016/.Ale nedarí sa rozmnožovať Potápaním – kvety aj po 4 rokov opadávajú možno tento rok bude úroda

  3. Moju kivi mam asi 15 rokov. Rástla ako krásny dekoračný ker, (spolu s ťahavou ružou a rozpínavým trubanom), prehustená; odstrihli sa prúty,kde pretŕčali. Ak mala kvety, opadli. Dlhšie som pracovala mimo. Potom mi došlo, čo mám pri dome. Prvý raz som ju radikálne ostrihala a kivi zarodila. Malé, sladučké, ale nie veľa, asi 50ks. Ťažko, ale zohnala som sadeničku samčeka 3-4 roč. Zatiaľ nekvitol. Som zvedavá, ako to bude s mojimi kivi tento rok. L. Humenné

    1. Dobrý deň. Veľmi pekne by som Vás chcela poprosiť o info. Potrebovala by som k mojej kiwi aj sadenicu samčeka. Viete mi poradiť, kde by som ju zohnala?
      Ďakujem.

      1. Mám samčie rastliny.
        radšej telefonicky 0905368785

  4. eva šomegová says:

    Ako rozoznám samčie a samičie kiwi

  5. Peter Zajicek says:

    Tento rok nam kiwi krasne zakvitlo v Alzbetinom Dvore. V zapati pomaly rastuce gulocky takmer vsetky odpadali. Vie mi niekto pomoct v com moze byt problem? peter z AD

  6. Jozef Tkáč says:

    Dobrý deň.Čo mám robiť z prútami ktoré mi vyrástli od koreňov pri zemi ? Ďakujem

Pridať komentár

Emailová adresa nebude zverejnená, poskytnutá iným osobám ani na ňu nebudeme nič posielať. Je však nutná na prevádzku diskusií. Pozrite si naše podmienky spracovania osobných údajov. Ak sa vám nechce zakaždým zadávať prezývku a email, využite možnosť bezplatnej registrácie.