Toto ste o špenáte nevedeli! Aká je pravda o obsahu železa a jeho horkej chuti?

Aj u vás má špenát svoje čestné miesto na tanieri iba jedenkrát v roku – na veľkonočné sviatky? Ak táto chrumkavá listová zelenina niekoho nepresvedčila, zrejme za to môže jej dusená podoba zo školskej jedálne. Je to však škoda. Špenát je nenáročný na pestovanie, výživný a v kuchyni sa dá pripraviť rôznymi spôsobmi. Tieto zaujímavostí o špenáte sa oplatí poznať!

Špenát nie je kráľom železa

V minulosti bol špenát prezentovaný ako listová zelenina s veľmi vysokým obsahom železa. V roku 1870 publikoval nemecký chemik Erich von Wolf prácu, podľa ktorej mal špenát desaťnásobne viac železa ako iné druhy listovej zeleniny. Trvalo 67 rokov, kým sa toto bombastické zistenie vyvrátilo a ešte dlhé roky sa udržalo v knihách. V skutočnosti došlo k nechcenému posunu desatinnej čiarky. Po zistení chyby sa z 35 mg železa stalo reálnych 3,5 mg železa na 100 g špenátu. A to je hodnota, ktorá je charakteristická pre väčšinu zástupcov tmavej listovej zeleniny…

Najlepšie chuťové vlastnosti má čerstvý špenát

Špenát pri dlhom skladovaní stráca zo svojej chrumkavosti, chuti a výživových hodnôt. Najlepšie je konzumovať čerstvý špenát, alebo špenát, ktorý bol rýchlo zamrazený po odtrhnutí. Ak sa aj stane, že pár lístkov zvädne, namočte ich do studenej vody s octom. Po chvíli budú ako nové.

Deti vnímajú špenát ako horkejší

Ak deti odmietajú špenát, majú na to svoj dôvod. Ich chuťové receptory sú citlivejšie a špenát vnímajú výrazne horkejšie ako dospelí ľudia. Netreba ich nasilu nútiť. Odpor voči horkému je prirodzený a je prevenciou pred konzumáciou jedovatých potravín. Ani vy sa nenúťte do konzumácie horkého špenátu kupovaného v obchode. Najlepšie časy už bude mať za sebou.

Špenát je vhodný na pestovanie v kvetináčoch

Hoci je špenát jednou z prvých jarných pestovaných plodín na záhradách, nemusíte zúfať ani v prípade, ak záhradu nemáte. Bohatú úrodu a krásne čerstvé zelené špenátové listy si totiž dokážete dopestovať aj v kvetináčoch na balkóne alebo terase.

Po vybehnutí do kvetu špenátové listy zhorknú

Semená špenátu je vhodné zasadiť do pôdy už v marci. Semená totiž klíčia už pri teplote okolo 4 °C a nezľaknú sa ani dlhšieho pobytu v chladnej a vlhkej pôde. Po 5 – 6 týždňoch býva pestovateľská snaha korunovaná prvým úspešným zberom. Ak je špenát vysadený neskoro na jar, nemusíte byť s úrodou spokojní. Obdobia sucha, dlhé dni a teploty vyššie ako 25 °C majú za následok rast menších a tvrdších listov a skoré vybiehanie do kvetu, po ktorom zostáva špenát veľmi horký.

Špenát sa kamaráti s jahodami

Ľudia, ktorí odvážne skúšajú v kuchyni nové kombinácie, poznajú aj svieži špenátový šalát s jahodami, feta syrom a ostrou zálievkou. Okrem toho, že špenát vytvára s jahodami zaujímavú chuťovú kompozíciu, vyhovujú si spoločne aj pri výsadbe na záhrade. Prečo je tomu tak? Nezacláňajú si, majú podobný vzrast a koexistuje sa im vedľa seba lepšie predovšetkým pre podobné potreby zavlažovania a hnojenia v jarnom období.

Špenát je vhodný na mrazenie

Špenát sa dá pripraviť na rôzne spôsoby – napríklad dusiť, blanšírovať alebo zapekať s cestovinami, zemiakmi a inou zeleninou. Pri väčšej úrode, ktorú nedokážete okamžite spotrebovať, špenát zamrazte. Najčastejšie sa mrazia špenátové listy v celosti, posekané na drobné kúsky alebo pomixované do jemného pyré, ktorým môžete naplniť rôzne malé formičky. Mrazením sa špenát neznehodnotí. Zachová si chuť a veľký podiel živín.

Historické zaujímavosti

Špenát sa vo svete konzumuje už stáročia

Špenát pôvodne pochádza z oblasti starovekej Perzie, dnešného Iránu a okolitých krajín. Do Číny sa dostal v 7. storočí, do Európy o niečo neskôr – v 12. storočí.

Špenát slúžil ako farbivo

V období stredoveku bol zo špenátu extrahovaný zelený pigment, ktorý sa používal na umelecké diela.

Špenátové víno ako záchrana

Krvácajúcim francúzskym vojakom sa počas prvej svetovej vojny podávalo červené víno zmiešané so špenátovou šťavou. Verili, že ich krv tak bude hustejšia a zmierni sa nadmerné krvácanie. Dnes je známe, že špenát je dobrým zdrojom vitamínu K, ktorý sa podieľa na zlepšení zrážanlivosti krvi.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com
Zdroj: historydaily.org