Stévia – sladká tráva, ktorá lieči

Cukor je zákerná droga. Jeho zabijacké pôsobenie je pozvoľné, nebadané a veľmi chutné. Výsledkom sú zápalové ochorenia, ktoré sú spolu s obezitou predstupňom civilizačných chorôb. Rozumnejší únik z neodolateľnej chuti na sladké je jesť sladkú prírodu – napríklad stéviu.

Galéria

Juhoamerickí Indiáni nazývali stéviu caa-yup, sladká tráva. Pre vedu ju objavil v roku 1887 paraguajský prírodovedec Dr. Bertoni, ale až v roku 1931 z nej francúzski chemici izolovali bielu kryštalickú látku stéviosid. Nuž a dnes z nej Japonci vyrábajú až 3 000 ton sladidla ročne, ktoré u nich nahrádza všetky umelé sladidlá (tie sú zakázané). Od roku 1992 sa pestuje aj u nás.

Steviosid z juhoamerickej rastliny Stevia rebaudiana je 100- až 300-krát sladší ako sacharóza. Je dobrou náhradou za všetky formy cukru i umelých sladidiel. Používa sa v potravinárskom priemysle, v prípravkoch ústnej hygieny a podobne. V domácnostiach stévia nachádza využitie vo forme čerstvých alebo sušených drvených lístkov, prípadne vo forme tekutého či kryštalického koncentrátu, ktorý môže mať horkastú príchuť.

Ako si dopestovať sladkú trávu?

Stévia je v podstate teplomilná rastlina, ktorá je v tropických podmienkach vždyzelenou trvalkou, v chladnejších podmienkach len letničkou. Tvorí bohato rozvetvené kríky a kvitne obojpohlavnými bielymi kvietkami. Jej semená sú veľmi drobné, hnedé s letáčikom, takže ich vietor ľahko roznesie. Majú len krátkodobú klíčivosť, preto je istejšie stéviu množiť vegetatívne pomocou odrezkov. Sladké látky sa nachádzajú len v nadzemných častiach rastliny v množstve 1 až 2 % steviosidu. Jeho koncentrácia však silne závisí od klimatických podmienok stanoviska a je vždy najvyššia pred kvitnutím, preto sa práve vtedy rastliny kosia.

Množenie výsevom

Ak skúsime množiť stéviu zo semena, pripravíme si preosiaty, dobre priepustný a teplom dezinfikovaný substrát. Na jeho mierne utlačený a vyrovnaný povrch rozsypeme semiačka a prikryjeme ich nepatrnou vrstvou zeminy – najlepšie je ich „pocukrovať“ cez sitko. Opatrne zavlažíme podmokom, teda čiastočným ponorením kvetináča do vlažnej vody. Klíčenie semien vyžaduje teplotu 20 až 25 °C a trvá 10 až 14 dní. Keď majú rastlinky štyri až päť párov pravých lístkov (zvyčajne po 40 až 50 dňoch), môžeme ich vysadiť na záhon, ak  je teplota ovzdušia dostatočne vysoká a stála.

Stévia v kocke Výška: 30 až 188 cm Pôda: piesočnato-hlinitá alebo černozem s pH 4,5 až 5; vhodné je pestovať ju na pôdach s vysokou spodnou vodou Svetelné podmienky: náročnejšia na svetlo Zavlažovanie: plytký koreňový systém (pod povrchom pôdy), preto treba pravidelne zavlažovať, najlepšie podmokom, a povrch pôdy chrániť pred prísuškom, napríklad mulčovaním Citlivosť: veľmi citlivá na mráz, rast zastavuje už pri 12 °C, pri teplote nad 40 °C hynie (preto pozor na prehriatie rastlín pestovaných v skleníku) Ochrana proti škodcom: rastlina sa chráni sama – sladkými látkami (steviosid, dulkosid a rebaudiosid) Zber: najlepšiu chuť majú mladé lístky, ktoré sa zberajú pred kvitnutím

Vegetatívne množenie

Na vegetatívne množenie si na začiatku leta narežeme z materských rastlín stonkové odrezky dlhé 30 až 50 mm s terminálnym púčikom a párom listov. Spodný koniec odrezkov ošetríme koreňovým stimulátorom rastu a šikmo ich zasadíme do priepustného substrátu v krytej množiarni. Zakorenenie trvá približne jeden až dva týždne.

Staršie trsy rastlín môžeme množiť aj delením – každá časť musí mať dostatok korienkov.–>

Zdravšie maškrtenie so stéviou

Ovocný čaj sladíme tak, že čajovú zmes s jedným až dvoma lístkami stévie zalejeme horúcou vodou a necháme 15 minút vylúhovať. Pravý čínsky čaj sladíme po dvoch až troch minútach lúhovania čajových lístkov pridaním lístkov stévie. Podobne sladíme aj kávu. Keďže stévia nemá stabilný obsah sladidla, je dobré si jej sladivosť vopred odskúšať.

Ak chceme stéviou osladiť zákusky, musíme počítať s tým, že jej dávka objemovo nenahradí pôvodnú dávku cukru. Treba vedieť, že stévia nekaramelizuje, nevzniká farebne výrazná kôrka a neprikrmuje kvasnice ako cukor (čo je základom úspechu pri kysnutom ceste). Preto do cesta sladeného stéviou musíme pridať prášok do pečiva.

Zhruba platí, že ¼ lyžičky rozdrvenej sušenej stévie sa sladkosťou rovná jednej plnej lyžičke cukru. Foto: thinkstock.com

Osviežujúce nápoje sladíme tak, že si zo stévie urobíme najprv sladký nálev (niekoľko lístkov zalejeme horúcou, nie vriacou vodou a necháme ich 10 až 15 minút lúhovať) a ním sladíme nápoje. Citronádu si pripravíme tak, že do pol litra studenej vody nastrúhame kôru z polovice citróna, prilejeme 270 ml čerstvej citrónovej šťavy, osladíme podľa chuti nálevom zo stévie, pridáme kocky ľadu a ozdobíme plátkami citróna a lístkami mäty.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.