Ačokča láka na jednoduché pestovanie a vysoký výnos: Čo vedieť o „paprikouhorke“?

Ačokča, u nás známejšia ako paprikouhorka, sa síce v našich záhradách vyskytuje iba zriedkavo, no má potenciál zaujať každého milovníka chutnej letnej zeleniny. V jej prospech hovorí jednoduché pestovanie a bohatá úroda plodov. Už z jednej košatej rastliny môžete zozbierať až do 100 plodov.

Galéria

Čo je ačokča a aký je jej pôvod?

Ačokča (Cyclanthera pedata) pochádza z oblasti Strednej a Južnej Ameriky. V týchto krajinách dostala meno „stratená plodina Inkov“, „bolívijská uhorka“ či „mexická uhorka“. U nás býva pre netradičný vzhľad a chuť plodov označovaná ako paprikouhorka.

Je to popínavá rastlina, ktorá patrí do čeľade Cucurbitaceae – teda tej istej zeleninovej čeľade ako tekvice a uhorky. Pri svojom raste potrebuje dostatočne vysokú oporu alebo sieť. Ako vertikálna liana dokáže v správnych podmienkach narásť do výšky niekoľkých metrov a obrásť aj altánok alebo pergolu. Produkuje veľké množstvo jedlých plodov, ktoré sú typické unikátnym tvarom aj chuťou.

Chuť ačokče a jej využitie v kuchyni

Ako chutí ačokča? Najčastejšie sa o ačokči hovorí, že spája chuť uhoriek so štruktúrou papriky, no výsledná chuť závisí od toho, aké veľké plody sú zozbierané a akým spôsobom sú spracované.

Mladé plody s veľkosťou cca do 6 – 7 cm, ktoré sa ešte dajú konzumovať v celosti a surové, chutia viac ako uhorka. Sú vhodné napríklad do sviežich letných šalátov. Staršie a väčšie plody s veľkosťou od 10 cm už majú pevnejšiu šupku a v ich vnútri sú tvrdé tmavé semená. Semená sa pred konzumáciou vyberajú. Väčšie plody sa následne varia, grilujú, pečú alebo plnia a zapekajú. Ich chuť je po tepelnej úprave porovnateľná s cuketou. Ačokča tak môže byť netradičnou, no chuťovo príjemnou náhradou za cuketu.

Pri veľkej úrode sa netreba báť ani zavárania – osvedčila sa napríklad ačokča sterilizovaná so sladko-kyslým nálevom alebo plody použité ako základ do leča.

Ako sa ačokča pestuje?

Semená ačokče sú dostupné už aj v našich záhradkárstvach. Priesady sa predpestovávajú v apríli, vysadené však môžu byť až do teplej pôdy v druhej polovici mája. Ak by ste sa obávali ranných mrazov alebo prudšieho ochladenia, je lepšie prekryť pôdu okolo priesad netkanou textíliou.

Ačokča je teplomilná a vyhovuje jej slnečná pozícia s ľahkou, humóznou pôdou a vytvorenou konštrukciou na popínanie (sieť, opora, mreža). Na zálievku má podobné nároky ako uhorky a papriky – vyhovuje jej pravidelný prísun vody a vlhkejšia pôda. Preliatie a nadbytok vody však dokáže najmä rastline pestovanej v kvetináči uškodiť. V období tvorby plodov počas leta potreba vody mierne porastie.

Prvé plody sa na rozrastených rastlinách objavujú koncom júla. Nedozrievajú všetky naraz, treba ich zbierať priebežne počas letnej sezóny – podobne ako uhorky. Staré plody sú chuťovo horké.

Dobrou správou je, že v našich podmienkach ačokča zatiaľ vykazuje veľmi dobrú odolnosť voči škodcom a chorobám, a tak už prvé skúsenosti s pestovaním ačokče môžu byť nadmieru uspokojivé.

Text: Lucia Gogová
Foto: shutterstock.com