Starostlivosť o živé ploty a základné pravidlá ich rezu
Možností, ako si ohraničiť pozemok či oddeliť ho od susedov, ulice, alebo len rozdeliť záhradný priestor, je viacero. Najprirodzenejším riešením sú živé ploty.
Živé ploty nemusia mať len podobu, akú najčastejšie vídame. Rozhodnúť sa môžete aj pre netradičnejší vzhľad – pre netypicky tvarovaný živý plot alebo, naopak, voľne rastúci.
Záleží na tom, aký charakter má vaša záhrada, kde sa nachádza a koľko času jej môžete venovať. Vo všeobecnosti platí, že najkrajší živý plot narastie na slnečnom mieste, najhoršie je miesto v tieni.
Na rez používame kvalitné, čisté a ostré náradie, ideálny je plotostrih, ktorý ušetrí veľa času a energie.
Tvarovaný alebo voľne rastúci?
Tvarovaný živý plot sa viac uplatní v moderných a formálne pôsobiacich záhradách, čiastočne aj v záhradách vidieckych. Nie je možné si ho vytvoriť z každej dreviny, je však mnoho tých, z ktorých to ide. Tento typ živého plota je náročnejší na starostlivosť, bez nej by nepôsobil upravene a ani by neplnil požadovaný účel. Najdôležitejší je pravidelný rez, prípadne doplnkové zavlažovanie a prihnojovanie.
Tvarované živé ploty zaberú menej miesta ako voľne rastúce živé ploty. Z tohto dôvodu sa hodia aj do menších záhrad, dvorov a predzáhradiek.
Svojpomocne si môžeme vytvoriť rôzne veľké tvarované živé ploty, vyššie, dokonca aj nižšie. Podľa toho, akú výšku živého plota chceme docieliť, volíme konkrétne druhy drevín. Tvarovaný živý plot si najrýchlejšie vytvoríme z opadavých listnáčov. Ak nám prekáža opadávanie v zime, môžeme zvoliť vždyzelené listnáče (vavrínovec, cezmína), ktoré sa však vyznačujú nízkou mierou premenlivosti. Po čase môže tento živý plot pôsobiť nezaujímavo a ťažkopádne.
Tvarované živé ploty zaberú menej miesta v porovnaní s voľne rastúcimi.
Prírodnejšie riešenie
Voľne rastúce živé ploty sa, naopak, hodia viac do väčších záhrad, zaberú podstatne viac miesta. Zakladajú sa z okrasných krov kvitnúcich na jar alebo v lete, prípadne vybraných úžitkových drevín (arónia, muchovník). Súčasťou zvolenej skladby drevín môžu byť kry s farebnými listami, dokonca s nápadnými plodmi.
Pre voľne rastúci živý plot je vhodné vymedziť priestor široký aspoň 2 m, prípadne aj viac. Väčšina krov sa totiž časom rozrastie, a to hlavne do šírky. Netreba sa však toho báť, výsledok vás presvedčí. Škála použiteľných drevín pre tento typ živého plota je skutočne široká. Zvoliť si možno zlatovku, vajgéliu, orgován, pajazmín, dulovec, kalinu, trojpuk, tavoľu, tavoľníky, okrasnú ríbezľu, škumpu, botanické ruže, nátržník a ďalšie druhy.
Tento typ živého plota pôsobí veľmi prirodzene, je ideálny do vidieckeho prostredia a záhrad založených v ekologickom duchu. Je viac než pravdepodobné, že sa spleť konárov časom stane aj miestom hniezdenia vtákov, tie tu nájdu aj potravu. Starostlivosť o takéto živé ploty je jednoduchá a nezaberie veľa času.
Základné pravidlá údržby živého plota
» Najdôležitejší je rez, pravidelnejší v prípade tvarovaných živých plotov a priebežný pri voľne rastúcich. Podľa požiadaviek konkrétnych druhov sa vykonáva dva- až trikrát ročne. Vďaka pravidelnému rezu živý plot hustne a nadobúda želanú podobu. Rezať, hoci nie každoročne, musíme aj voľne rastúce živé ploty. Potrebný je výchovný, udržiavací alebo časom zmladzovací rez.
» Samozrejmosťou je zavlažovanie (v suchších oblastiach), na to nesmieme zabúdať pri novovysadených živých plotoch ani mladších jedincoch. Pri ostatných drevinách stačí doplniť vlahu v čase najväčších horúčav a letného sucha. Vyplatí sa tiež viac zavlažovať po reze. Udržať vlahu v pôde pomôže aj nastielanie okolia kríkov hrubšou vrstvou jemne drveného kôrového mulču.
» Okolie živých plotov nie je veľmi vhodné okopávať.
» Často zanedbávané, ale potrebné je prihnojovanie, môžeme použiť kvalitné viaczložkové hnojivo pre okrasné dreviny, napríklad s postupným uvoľňovaním živín.
» Nevyhnutná je aj ochrana proti chorobám a škodcom – kry treba priebežne prezerať a prípadné problémy riešiť hneď.
» V prípade mnohých živých plotov je potrebné aj pletie buriny, prípadne odstraňovanie náletových semenáčov drevín. Potrebná je aj ochrana proti posypovým soliam – ak máme živý plot vysadený pri cestách alebo chodníkoch na uliciach.
Pravidlá rezu živého plota
Pri tvarovaných živých plotoch je absolútnou nevyhnutnosťou správny rez. Jednotlivé dreviny používané v živých plotoch však môžu mať odlišné požiadavky na termín rezu. Je teda potrebné vedieť, kedy rezať.
Väčšinou sa tvarované živé ploty z opadavých listnáčov režú skoro na jar a potom začiatkom leta, keď ich už opustia aj hniezdiace vtáky. V tomto čase sú aj výhonky vyzreté. Podľa potreby potom možno rez zopakovať ešte aj koncom leta. Obvykle ale stačí dvakrát ročne.
Na rez používame kvalitné, čisté a ostré náradie, ideálny je, samozrejme plotostrih, ktorý ušetrí veľa času a energie. Pri reze je dobré natiahnuť si pod živý plot fóliu, vďaka tomu sa nám bude rastlinný odpad spratávať jednoduchšie. Ak máme vyšší živý plot, treba si zaobstarať aj kvalitný rebrík. Nezabudnime ani na natiahnutý špagát, vďaka čomu bude výsledok precíznejší.
Veľmi dôležité je udržanie správneho tvaru živého plota po vytvarovaní, často sa na to zabúda. Živý plot bohato olistený po celej ploche získame len vtedy, ak ho budeme mať v dolnej časti o niečo širší ako v hornej. Týmto krokom umožníme svetlu dostať sa aj do najnižších časti živého plota. Optimálny tvar živého plota je preto lichobežník, rovnako však môže mať hornú časť zaoblenú.
Náš tip
Spolu s výsadbou živého plota si premyslite možnosti jeho budúcej údržby, aj vzhľadom na susedov a ulicu tak, aby ste k nemu mali prístup zo strán aj zhora.
Pozitíva zelených hraníc
Na rozdiel od betónového alebo pletivového plota má ten živý veľa pozitív. Bohato olistený a zdravý živý plot pomáha zachytávať prach, tlmí hluk a vietor, pomáha zvyšovať vlhkosť vzduchu a prispieva k príjemnej mikroklíme. Je skvelou voľbou, ak si chceme zabezpečiť v záhrade viac príjemného súkromia alebo rozdeliť priestor na viaceré časti. Môže byť tiež útočiskom pre niektoré užitočné živočíchy.
Pomocou živého plota rýchlo zamaskujeme aj nevzhľadné miesta, napr. kompostovisko, staré kôlne, smetiak či iné problematické kúty. V neposlednom rade je pekný živý plot estetickou súčasťou záhradného priestoru. Na dokonalý živý plot si ale aj napriek kvalitnej starostlivosti budete musieť pár rokov počkať. Určite sa to však vyplatí.
dobré rady
Zaujímavý je oblúkovitý profil, hodí sa na tvarovanie vtáčieho zobu, ale vyžaduje veľkú precíznosť. Takisto sa musí smerom nadol zužovať. Obdĺžnikový profil vyhovuje drevinám, ktoré nevyžadujú až tak veľa svetla. Ide napríklad o tis alebo buk.
Voľne rastúce živé ploty striháme začiatkom leta (druhy kvitnúce na jar) aspoň raz za 2 až 3 roky. Pri potrebe radikálneho zmladenia volíme skorý jarný termín alebo jeseň. Priebežne treba odstraňovať staršie, poškodené a križujúce sa konáre.
Odporúčam vždy používať len kvalitné a ostré náradie, po ktorom nezostávajú nepekne rozstrapkané listy. Problematickejšie je tvarovanie živých plotov zo vždyzelených drevín. Vavrínovec a rovnako všetky veľkolisté vždyzelené dreviny nie najlepšie reagujú na zásah plotostrihom, skôr sa vyžaduje použitie nožníc. Ploty zo vždyzelených drevín treba strihať dvakrát ročne – pred letom a na konci leta.
Opadavé dreviny vhodné na založenie tvarovaných živých plotov
Javor poľný (Acer campestre)
Výška: až do 3 m
Počet rastlín na meter dĺžky: 2 – 3 ks
Ročný prírastok: 30 – 40 cm
Hrab obyčajný (Carpinus betulus)
Výška: až do 5 m
Počet rastlín na meter dĺžky: 2 – 3 ks
Ročný prírastok: 25 – 30 cm
Buk lesný (Fagus sylvatica)
Výška: do 3 m
Počet rastlín na meter dĺžky: 3 ks
Ročný prírastok: 40 – 45 cm
Vtáčí zob (Ligustrum ovalifolium)
Výška: do 2 m
Počet rastlín na meter dĺžky: 3 – 4 ks
Ročný prírastok: 25 – 30 cm
Dráč (Berberis thunbergii ‘Atropurpurea’)
Výška: 1,5 m
Počet rastlín na meter dĺžky: 4 – 5 ks
Ročný prírastok: 15 cm
Myrobalán (Prunus cerasifera ‘Atropurpurea’)
Výška: 1,5 – 2 m
Počet rastlín na meter dĺžky: 3 ks
Ročný prírastok: 20 – 25 cm
Galéria
Text: Daniel Košťál
Foto: Isifa/Shutterstock, iStock.com
Zdroj: časopis Urob si sám 7/2019
Komentáre