Okrasné dreviny vhodné na strihanie a tvarovanie (II. časť)

Ideálny druh pre tvarovaný živý plot musí mať vhodné vlastnosti pre spôsob tvarovania, ale musia mu aj vyhovovať podmienky danej lokality, kde sa bude vysádzať. Ak potrebujeme stále krytie vegetačnej steny (dôležitá je jej výška a dĺžka krytia počas roka), vyberáme vhodné druhy zo vždyzelených ihličnatých i listnatých skupín. Keď sa chceme potešiť aj kvetmi tvarovaného pásu, siahneme po listnatých kríkoch.

Galéria

Tuja západná
Tuja západná (Thuja occidentalis) je z ihličnatých drevín jednou z najvhodnejších pre tvarované živé ploty. Možno ju použiť aj na tvarovanie jedincov do vybraných tvarov.

Má často viac kmeňov, pomerne tenké vetvičky a husté olistenie z drobných šupiniek, takže pri tvarovaní strihom vytvára hustú zelenú stenu (do výšky 2 až 4 m). Po niekoľkých rokoch vytvorí nepriestupnú clonu, zabezpečujúcu ochranu pred prachom, exhalátmi, prúdením i nevítanými pohľadmi. Je výnimočne mrazuvzdorná a odolná aj proti silnému vetru. Na pôdu je nenáročná, jedinou podmienkou je primeraná vlhkosť pôdy (nemá byť príliš suchá).

Najvhodnejšími kultivarmi pre tvarované živé ploty sú ,Smaragd‘ s jemnými a po celý rok sviežozelenými listami a ,Sunkist‘ so zlatožltými listami a hustým rastom. Do zelených stien sa vysádzajú 1,5 až 2 ks na m (pri veľkosti výpestku 20 až 30 cm), optimálna výška steny je v rozmedzí 1,5 až 2,5 m, ročne počítame s prírastkom 20 cm. Ploty je potrebné strihať pravidelne v predjarí alebo neskoro na jeseň. Jednorazové hlboké zrezanie rastlinám nevyhovuje.

Cypruštek Lawsonov
Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana) má rovnaké habituálne vlastnosti ako tuja, je to vhodný druh pre steny s výškou 2 až 4 m. Vetvičky sú drobné a šupinkovité listy jemnejšie, preto sa strihá lepšie než iné ihličnaté, stopy po rezoch na zvislej ploche sú temer neviditeľné. Rastie vzpriamene, nie tak bujne ako tuja, vyhovujú mu svetlé i tienistejšie stanovištia a každá bežná záhradná pôda, ktorá ale nesmie byť príliš suchá. Tento druh sa vyznačuje množstvom vhodných odrôd do vegetačných stien i v rôznymi farebnými odtieňmi. Poskytuje výber kultivarov s modrastým a sivomodrým olistením (‚Alumii´, ‚Columnaris‘, ‚Ellwoodii‘), odrody so žltým nádychom a do žltozelena (‚Alumigold’, ‚Golden Wonder‘, ‚Stewartii‘) aj kultivary zelené s bielym lemom špičiek výhonkov (‚White Spot‘).

Do zelených stien sa vysádzajú 1,5 až 2 ks na m (pri veľkosti výpestku 40 cm), optimálna výška steny je v rozpätí 1 až 3 m, ročne počítame s prírastkom 20 cm.

Cyprušteky sa, rovnako ako tuje, nesmú nechať prerásť apotom zrezať hlboko, lebo na povrchu hornej časti steny (alebo tvaru) zostanú pomerne hrubé (vodorovne zrezané) vetvy, ktoré nechcú dobre obrastať. Vhodnejší je pravidelný udržiavací rez tvarujúci stenu.  
–>
Tis obyčajný
Tis obyčajný (Taxus baccata) je ihličnatou drevinou dožívajúcou sa až 1 000 rokov veku. Tis, rovnako ako vždyzelený krušpán, pomaly rastie a potrebuje na vytvorenie steny dostatok času. Zelenú stenu vytvorí v rozpätí od jedného metra do výšky 4 m. Rastie i v hlbokom tieni a v blízkosti veľkých stromov. Príliš kyslú pôdu neznáša, vyžaduje skôr neutrálnu pôdnu reakciu aj s obsahom vápnika. Celá rastlina, okrem červeného mieška obaľujúceho semeno, je prudko jedovatá.

Do zelených stien sa vysádzajú 2 až 3 ks na m (pri veľkosti výpestku 30 až 40 cm), optimálna výška steny je v rozmedzí 1 až 2 m, ročne počítame s prírastkom 15 cm.

Tisy možno výborne tvarovať, lebo dobre znášajú aj silné zrezanie a vyženú aj zospodu. Dobre regenerujú aj pri poškodení. Najvhodnejšími kultivarmi pre tvarované živé ploty sú odrody ‚Hicksii‘, vzpriamene rastúca, so sviežozelenými výhonkami a ‚Semperaurea‘ hustejšieho krovitého rastu so žltkastými výhonkami.

Vavrínovec lekársky
Vavrínovec lekársky (Laurocerasus officinalis) patrí k najkrajším veľkolistým vždyzeleným drevinám. Má celistvookrajové, lesklé listy a biele kvety v štíhlych hustých strapcoch. Rastlina je jedovatá. Hodí sa do zelených stien s výškou 1 až 2 m.

Najlepšou mrazuvzdornou odrodou je ‚Otto Luyken‘, dorastajúca do výšky 1,5 m. Pre vyššie živé ploty sa hodí kultivar ‚Herbergii‘, najväčšími listami je charakteristický kultivar ‚Rotundifolia‘, ktorý je chúlostivejší a hodí sa u nás do vinohradníckych oblastí a na chránené stanovištia.

Vavrínovec dobre znáša teplo a sucho v letnom období, darí sa mu aj na ľahších piesočnatých pôdach, i v tieni pod stromami s redšími korunami (brezy, javory). Neudržiavané kríky možno na jeseň radikálne zrezať až do výšky 30 cm nad zemou, lebo vyženú nové výhonky. Do zelených stien sa vysádzajú 2 až 3 ks na m (pri veľkosti výpestku 30 až 50 cm), optimálna výška steny je v rozmedzí 1 až 2 m, ročne počítame s prírastkom 20 cm. Pre tvarovací strih sú vhodné mechanické ručné nožnice, ktoré šetrnejšie strihajú väčšie listy.

Krušpán vždyzelený
Krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens) je oddávna najobľúbenejšou drevinou na tvarovanie. Dajú sa z neho vytvoriť steny do výšky 2 m i obruby do výšky 70 cm. Pomaly rastúci krušpán však nevytvorí zelenú stenu skôr než o 10 rokov.

Na vytvorenie zelených stien sa hodí pôvodný druh, ale najlepšie var. arborescens a aj odroda ‚Rotundifolia‘, ktoré sú vyššie, na nižšie obruby (záhonov) kultivar ‚Suffruticosa‘ alebo ‚Blauer Heinz‘. Pomalší rast druhu je výhodou najmä pri obrubách, lebo rastliny vytvárajúce svojím vetvením hustý pás nevyžadujú také časté zostrihávanie.

Krušpán dobre rastie na slnečných i zatienených miestach, vyhovujú mu hlinité pôdy s dostatkom živín, nie príliš suché. Ľahšie pôdy treba pred výsadbou obohatiť kvalitným kompostom.

Zob vtáčí
Zob vtáčí (Ligustrum vulgare) je najvhodnejším druhom z listnatých kríkov na vytvorenie tvarovaného živého plota, pričom ho možno vyformovať i do oblúka. Je vhodný na živé ploty od 1 do 2 m výšky.

Domáce druhy rýchlo rastú, darí sa im v každej pôde a dobre vyháňajú aj po radikálnom zostrihu. Listy sú vo vegetačnom období zelené a na rastline vydržia aj v zimnom období bez mrazov. Kultivar ‚Atrovirens‘ má listy zelené a lesklé, na rastline vydržia aj cez zimu, na jar ich vymenia nové (listy sú polovytrvalé), takže rastlina pôsobí ako vždyzelená. Zob vajcovitolistý (Ligustrum ovalifolium) pochádza z Japonska a listy mu na zimu opadnú.

Do zelených stien sa vysádzajú 3 až 4 ks na m (pri veľkosti výpestku 20 až 30 cm), optimálna výška steny je v rozmedzí 1 až 2 m, ročne počítame s prírastkom 30 cm. Živý plot z vtáčieho zobu je lacný a možno ho založiť aj tak, že zavčasu na jar napicháme do pôdy jednoročné odrezky. Pri dobrej starostlivosti vytvoria hustú zelenú stenu za pár rokov.

Dráče
Rod dráč (Berberis) patrí k najpichľavejším, takže jeho druhy sa využívajú na tvorbu nepriestupných zelených stien (neprepustia ani túlavé psy a cudzie mačky). U nás rastú opadavé i vždyzelené druhy, ktoré možno využiť na tvarované steny výšky od 1 do 2 m, i na obruby do 70 cm.

Listnatý opadavý dráč Thunbergov (Berberis thunbergii) možno použiť aj v červenolistom kultivare ‚Atropurpurea‘ na stenu do výšky 1,5 m, na obruby odrodu ‚Atropurpurea Nana‘ výšky do 50 cm.

Vždyzelený dráč Júliin  (Berberis julianae) má lesklé kožovité listy so zubatým okrajom s tŕňmi možno z neho vytvoriť stenu do výšky 2 m. Do tvarovanej steny z červenolistého dráča (Berberis thunbergii ‚Atropurpurea‘) sa vysádzajú 2 až 3 ks na m (pri veľkosti výpestku 20 až 40 cm), optimálna výška steny je v rozpätí 1 až 1,5 m, ročne počítame s prírastkom 20 cm.

Dráče vyžadujú slnečné stanovištia, pôda by mala byť humusová, nie príliš suchá. Druhy dobre znášajú zostrih.

Zásady strihania a tvarovania kríkov
Starostlivosť o živý plot, obrubu alebo vegetačnú stenu spočíva v správnom tvarovaní, vo vhodnom načasovaní a opakovaní úkonov, ako aj v použití primeraného náradia pre daný tvar plota a druh dreviny.
Živý plot treba strihať každoročne, prvýkrát v sezóne pred prvým marcom, najlepšie koncom februára (nestriháme počas mrazov). Ak to nestihneme, strihanie treba kvôli hniezdiacim vtákom odložiť. Zelené steny z rýchlo rastúcich druhov, ako je tuja, cypruštek a zob vtáčí, treba druhýkrát zastrihnúť koncom júna, vždyzelené živé ploty možno tvarovať druhý raz v auguste.

Ideálny živý plot by mal mať v priečnom reze tvar lichobežníka, ktorý sa smerom nahor zužuje. Vzniknuté šikmé bočné steny umožnia prístup svetla  aj k spodným vetvám, čím sa zabráni ich vyhoľovaniu.

Okrem správneho načasovania je dôležitá predovšetkým pravidelnosť strihania, ktorá zaručí, že plot bude hustý a nevyrastie príliš do výšky – preto treba strihať každý rok. Prerastené ihličnany, ktoré sú príliš veľké alebo deravé, nemožno zastrihnúť radikálne, lebo zo starého dreva už nevyrašia (neobrazia).

Tvarovanie geometrických foriem
Dreviny s drobnými listami alebo ihličkami či šupinkami, ako je krušpán, tis, tuja či cypruštek, sa výborne hodia i na tvarovanie do geometrických foriem. Obľúbené sú väčšie i menšie gule, široké zrezané kužele, štvorhranné ihlany i zložité špirály. Pri tomto tvarovaní strihaním je dôležité vytvoriť dokonalé obrysy telies a husté bočné steny tvarov.

Je nevyhnutné strihať v čase, keď špičky narastených výhonkov začnú prečnievať z ideálnej línie základného tvaru približne o 3 až 4 cm. Je to podmienené vekom rastliny, odrodou aj kondíciou, ale strihať je potrebné aj vo vegetačnom období približne po 6 až 10 týždňoch od posledného tvarovania. Tvarované rastliny majú pomaly rásť, musíme počítať s tým, že budú svoj objem zväčšovať, preto sa svetlozelené prírastky skracujú pri každom strihaní na dĺžku okolo 2 cm. Najlepšie je použiť ručné nožnice na živé ploty s úzkymi ostrými čepeľami, ktoré výhonky nebudú trhať.

Pri tvarovaní zaoblených tvarov, najmä gúľ, je dôležité dodržať rovnakosť oblúka po celom obvode, preto je najlepšie urobiť si polkruhovú šablónu z tvrdého papiera a strihať postupne podľa nej. Pri strihaní kužeľa môže pomôcť vytvorenie línií tvaru tak, že vedľa kmienika (akoby v zvislej osi telesa) zapichneme tyč a z jej horného konca natiahneme niekoľko špagátov šikmo pozdĺž okrajov k zemi, ich konce upevníme a podľa nich striháme.Ak striháme tvar z krušpánu, môžeme vzniknuté odrezky (dĺžky 8 cm) využiť na množenie rastliny.

Text: Ing. Ľubica Lešinská, PhD.
Foto a kresby: autorka
Zdroj: Časopis Urob si sám