Nedajte mrazu šancu! 10 otázok o zazimovaní nádobových rastlín

V niektorých lokalitách už teploty stihli klesnúť k bodu mrazu. To je znamenie, že citlivejšie exempláre v nádobách by ste mali presunúť dovnútra. Tie odolnejšie druhy, ktoré ostávajú vonku, zasa obaliť do zimného šatu.

V pretrvávajúcom chladnom počasí potrebujú už všetky nádobové rast­liny účinnú zimnú ochranu. Rýchlo a efektne obalíte ich nadzemné čas­ ti pomocou jutoviny, flísu a farebných stu­žiek. Na tepelnú izoláciu koreňov v nádobe zo všetkých strán môžete nádoby vložiť do košov naplnených suchým jesenným lístím. Aby vám zazimovanie išlo pekne od ruky, spísali sme pre vás odpovede na najčastej­šie otázky ohľadom zazimovania nádobo­vých rastlín.

Ktoré črepníkové rastliny môžu zostať vonku?

V zásade sú to všetky rastliny, ktoré sa v našich zemepisných šírkach môžu vysá­dzať do nádob a ktoré sú odolné proti zime. Patria sem ruže, okrasné kry a malé list­naté stromčeky, ako napríklad krušpán, vavrínovec lekársky, dráč i ihličnany (tr­pasličie borievky, borovice či cyprušteky). Aj odolné druhy okrasných tráv, trváce bylinky (šalvia lekárska) a trvalky (hosta, zvončeky purpurové, rozchodníky) môžu zimovať vonku. V nádobách sú však citli­vejšie než v záhone, čo platí najmä pre mladé rastlinky.

Aký materiál je vhodný na zimnú ochranu?

Na ochranu koreňov účinne slúžia mate­riály, ktoré majú dobré izolačné vlastnos­ti a s ktorými sa dá nádoba dobre obaliť. Sú to napríklad hrubé rohože alebo bub­linkové fólie. Keďže je vzduch slabým vo­dičom chladu, teplo, ktoré sa v pôde na­hromadí počas dňa, sa vďaka to­muto materiálu dlho uchová ešte aj v noci. Na ochranu koruny strom­čeka sú vhodné materiály, ktoré spoľahlivo chránia pred chladným vet­rom a vysušujúcim zimným slnkom. Mali by byť, samo­zrejme, priepustné pre vzduch. Úplne ne­vhodné sú fólie.

Ako obaliť rastliny?

Pri všetkých druhoch zimnej ochrany je dôležité, aby odolala náporom vetra a po­časiu. Pod prikrývku by sa nemali dostať ani zvieratá. Preto ochranu koreňov v ná­dobách, ako aj výhonkov v korune treba opatrne previazať špagátom. Ten by však nemal byť príliš tesný, aby korunky zosta­li uvoľnené a po dažďoch mohli rýchlejšie vyschnúť a aby sa pod „zimnými kabátmi“ netvorila pleseň a hniloba. Nádoby podlož­te tehlami alebo drevenými doskami, aby materiál, z ktorého je zimná ochrana, ne­prišiel do styku zo zemou a voda z neho mohla ľahko odtekať.

Aký silný mráz znesú odolné nádobové rastliny?

Holomrazy môžu spôsobiť premrznutie celej koreňovej oblasti v nádobe. Sú nebez­pečné ako pre malé nádobové rastlinky, tak aj pre staršie a mrazuvzdorné druhy. Ko­rene týchto rastlín sú vo voľnej pôde oveľa lepšie chránené, pretože im je odovzdávané teplo z hlb­ších vrstiev pôdy a mráz preniká oveľa pomalšie a menej hlboko do pôdy ako v nádobách. Z tohto dôvodu by ste mali napríklad aj krušpán vysadený v nádobe preventívne ochrániť pred vplyvom mínusových teplôt zakrytím napríklad jutovi­nou alebo bublinkovou fó­liou.

Kedy treba premiestniť dovnútra citlivé druhy?

Citlivé rastliny v nádobách mráz celkom zničí. Pôsobením mrazu zmrznú v listových bunkách rastlinné šťavy, v dôsledku čoho sa bunky postupne rozšíria až nakoniec prasknú. Stačí jedna mrazivá noc a listy s výhonkami na fuksiách, ružiach alebo anjelských trúbach sčernejú a uhynú. Pre­to treba pred prvým mrazom všetky citlivé rastliny premiestniť dovnútra. V závislos­ti od regiónu to treba urobiť najlepšie už v októbri. Robustnejšie druhy, ako je ole­ander, vydržia mínusové teploty do 5 °C pod nulou aj niekoľko nocí. Aj tie však môžu poškodiť holomrazy.

Kde prezimovať rastliny?

Väčšina nádobových rastlín citlivých na mráz potrebuje ľahké zimovi­ská. Vhodné sú najmä svetlé a chladné miest­nosti, ako sú napríklad garáže s oknom, pivnice, hosťovské izby, schodiská, prekryté verandy alebo lodžie. Ideálne sú zimné záhrady, ktoré nie sú neu­stále vykurované, alebo malé skleníky, v ktorých nemrzne. Čím viac priesto­ru dané miestnosti ponú­kajú, tým lepšie pre rastli­ny. Ak sú totiž umiestnené príliš blízko seba, odoberú si navzájom svetlo a postupne vznikajú priaznivé pod­mienky na rozširovanie chorôb a škodcov.

Aká teplota by mala byť v zimoviskách?

Väčšina rastlín potrebuje na svoj odpoči­nok niekoľko mesiacov pri chladnejších teplotách. Keby boli v teple, pokračovali by v raste, ale vzhľadom na naše krátke a často pochmúrne dni, im toto svetlo na zdravý rast nestačí. Výhonky sú potom dlhé a strá­cajú sviežu zeleň. Aby sa prerušil rast, tep­lota v miestnosti by mala byť nižšia ako 15°C. Teploty medzi 5 až 10 °C sú optimál­ne pre väčšinu nádobových rastlín. Rast­liny potom prestanú rásť a šetria si energiu na silnejšie pučanie nasledujúcu jar.

Dokážu nádobové rastliny prezimovať v tme?

Tu platí základné pravidlo: Vždyzelené druhy, ktoré v zime nezhadzujú svoje listy, potrebujú čo najviac svetla. Rastliny, ktoré svoje listy na jeseň zhadzujú, môžu byť umiestnené v polotmavých miestnostiach. Patria sem napríklad anjelské trúby a fuk­sie. Žiadna rastlina by ale nemala ostať v úplnej tme. K dispozícii by malo byť vždy aspoň malé pivničné okienko. Inak by va­ši chránenci potrebovali veľmi dlhý čas na svoj rozbeh v sezóne a kvitli by neskôr. Potrebné množstvo svetla však môžu rast­linám priniesť aj alternatívne svietidlá.

Treba rastliny v zimoviskách polievať a prihnojovať?

Od konca augusta do marca by ste tieto rastliny nemali hnojiť vôbec. Na zálievku však určite pamätajte. Väčšina rastlín v zi­movisku totiž nesmie preschnúť. Zalievajte iba striedmo, aby koreňový bal úplne nevyschol. Vonku vždyzelené rastliny spotre­bujú vodu hneď, ako na nezasvieti zimné slnko. Najmä ak sú dni bez mrazu a zrá­žok, treba ich pravidelne polievať.

Môžu sa rastliny v nádobách zrezať už na jeseň?

Najlepší čas na korekciu koruny je skoro na jar, kým sa ešte neob­javili nové kvetné puky. Výhonky sa po reze na jar veľmi rýchlo zahoja a bohato rozkonária. Napriek tomu môžete na jeseň – skôr ako ich odnesiete do zimoviska – urobiť mierny rez. Buďte opatrný. Ak teraz zrežete z rastliny príliš veľa výhonkov, po opravnom jarnom reze zostane z rastliny príliš málo. Presvetľovanie v jeseni by sa preto malo obmedziť len na čistenie, mier­ne skrátenie korunky a preriedenie, aby výhonky neboli príliš husté.

Text: Redakcia
Foto: Jason Ingram, Isifa/Shutterstock
Zdroj: Urob si sám