Borievky veľa starostlivosti nepotrebujú. Čo ale určite netreba zanedbať?
Kríky borievky najčastejšie vidíme upravené do starostlivých tvarov, ktorými si skrášľujeme záhradu alebo vstup do domu. Viete, že keď ich vysadíte na správne miesto, nemusíte sa o ne prakticky vôbec starať?
Sú to vždyzelené rastliny s ihličkovitými listami z čeľade cyprusovité. Prekvapujú celou škálou prostredí, ktorým sa prispôsobili – od nízkych nadmorských výšok až po extrémne vysoké, od suchých púští po alpské tundry a mierne dažďové pralesy. Nájdeme ich prakticky všade.
Borievka obyčajná (Juniperus communis) je najrozšírenejším zo všetkých ihličnanov a jednou z najrozšírenejších rastlín na svete celkovo. Je to práve preto, že dokáže zvládnuť podmienky, ktoré neznášajú mnohé iné rastliny. Vrátane sucha a mrazu, ako aj chudobných, kyslých, piesočnatých alebo vápenatých pôd. Nie sú však úplne nezničiteľné, veľmi rady si na nich pochutnávajú zajace a divá zver.
Samčie a samičie rastliny
I keď sú na trhu k dispozícii aj samorodné odrody, väčšina borievok je dvojdomá, čo znamená, že rastliny sú buď samčie alebo samičie. Samčie borievky na jar, v lete a na jeseň vytvárajú šišky. Tie neskôr opeľujú samičie kvety, ktoré sa tvoria na jar. Výsledkom sú malé modročierne bobule, ktoré dozrievajú počas jesene a zimy. Každá bobuľa obsahuje jedno, dve alebo tri semená a sú tiež bohaté na terpény, triesloviny, cukor, decht a živicu, ktoré im dávajú výraznú príchuť i liečivé vlastnosti.
Prečítajte si tiež
Ako začať s pestovaním borievok?
Najspoľahlivejším spôsobom je nákup sadenice z predajne záhradkárskych potrieb. Takto si hneď môžete vybrať odrodu, ktorá je pre vás vhodná a rozhodnúť sa, či chcete samorodé alebo dvojdomé rastliny (ak chcete zberať bobule, potrebujete samorodý typ alebo samčiu aj samičiu rastlinu). I keď je technicky možné borievky pestovať zo semien, neodporúča sa to. Kým by ste mali krík, potrvalo by to štyri roky a postup nie je jednoduchý. Radšej sa potešte už predpestovanou sadenicou. Aj rozmnožovanie prostredníctvom odrezkov je už pre zručnejších záhradkárov.
Na čo si dať pozor pri nákupe sadeníc borievok?
Vybranú rastlinu dôkladne poprezerajte či vyzerá zdravo. Žlté alebo hnedé lístie je známkou toho, že niečo nie je v poriadku. Hľadajte rastlinu, ktorá je zelená (prípadne strieborná, zlatá alebo modrá – podľa odrody) a skúste jemne ohnúť konáriky. Mali by pružiť a hneď sa vrátiť späť na svoje miesto. Jemné ryhy môžu naznačovať roztoče.
Kedy a ako vysadiť borievku?
Borievky vysádzame na jar alebo na jeseň. Pred výsadbou do pôdy zapracujte trochu zrelého hnoja, nasekaný céder alebo kôru z tvrdého dreva. Ak máte piesočnatú pôdu, vylepšíte ju zapracovaním hnoja, kompostu alebo ornice. Do zhutnenej pôdy ručne pridajte mulč.
Ideálne je nechať urobiť test pôdy, budete vedieť, či obsahuje niektorú z hlavných živín: dusík, fosfor alebo draslík. Pôdny test vám tiež povie, akú má pôda hladinu pH. Pre borievky je najvhodnejšie pH 6,0 – 7,0 . Ak zistíte nedostatok živín, obohaťte pôdu ešte pred výsadbou.
Výsadbová jama by mala byť dvakrát väčšia a rovnako hlboká ako nádoba, v ktorej ste borievku kúpili. Jemne ju vyberte, uvoľnite korene tak, aby sa neodtrhli a umiestnite koreňový bal do zeme. Okolo stromčeka zasypte zeminu. Rastlinu dobre polejte.
Najhoršie podmienky pre borievku
Rozhodne sa vyhýbajte vysadeniu borievok na miesto, kde je neustály tieň a zle odvodnená pôda. Dodržiavajte odporúčania pestovateľa týkajúce sa rozostupu, pretože rastliny umiestnené príliš blízko pri sebe sú náchylnejšie na choroby. Myslite na to, že borievky veľmi rýchlo mohutnejú – zvyčajne sa stanú väčšími ako pestovatelia očakávajú.
Pri polievaní platí – menej je viac. Tieto rastliny sú mimoriadne odolné voči suchu, ale silnú vlhkosť nezvládajú. Dokonca nepreženieme, keď povieme, že nadmerné polievanie je jedným z mála spôsobov, ako zabiť borievku.
Každých šesť mesiacov rastlinám dajte hnojivo na stromy a kríky, aby ste rastline poskytli podporu s pomerom NPK okolo 16-4-8.
Borievky môžete pestovať aj vo veľkých vonkajších nádobách a umiestniť ich na terasu a pred vchod do domu.
Galéria
Sabína Zavarská
Foto: istock.com
Vysadenim borievky ale znicite urodu ovocnych stromov. Najcitlivejsie su hrusky. Vysadite borievku a v radiuse 500m nebude zdrava hruska ako strom. Jablone detto.
Pán Ján, má úplnú pravdu. Borievka obyčajná, latinsky: Juniperus communis alebo česky: Jalovec obecný je nositeľom Hrdze hruškovej, ochorenia ktorého sa nedá len-tak zbaviť. Hostiteľmi tohto ochorenia sú aj tuje. Osobne, ja by som posadenie týchto kríkov na dvore alebo v záhrade neriskoval.
Vážený/á MM, než něco podobně chytrého napíšete, zjistěte si potřebné údaje.
Mýlíte se, jalovec obecný (Juniperus communis) není mezihostitelem dvoubytné rzi hrušňové. Mám jich na zahradě dost v různém stáří a velikosti a není na nich jediný výtrus. Ve vzdálenosti cca 10 metrů od tří z těchto cca 30 let starých jalovců mám cca 8-letou hrušku Bohemica – bez napadení. Sousedova 20-letá Konference ve vzdálenosti cca 300 m od nejbližšího mého jalovce obecného – bez napadení.
Přenašeči jsou totiž jiné druhy a jiné kultivary. Podle Státní rostlinolékařské správy jsou velmi náchylnými přenašeči: Jalovec prostřední (Juniperus media). Jeho kultivary ´Pfitzeriana´ a ´Pfitzeriana Aurea´, ´Pfitzeriana Compacta´ jsou velmi náchylné a nejčastějšími hostiteli. Kultivary ´Gold Sovereign´, ´Swissgold´, ´Old Gold´, ´Mathot´ a Rockery Gem´ jsou také náchylné. Jalovec chvojka (Juniperus sabina) je méně častým hostitelem – mezi náchylné kultivary patří především ´Blue Danube´či´Tamariscifolia´, ´Arcadi´,´Brovemoor´,´Buffalo´,´Tamariscif. Select´. Dalším přenašečem je jalovec čínský (Juniperus chinensis), především kultivary ´Robusta Green´ a ´Keteleery´. U jalovce skalního (Juniperus scopulorum) je náchylný především kultivar ´Blue Haven´.
Bez obav můžete pěstovat druhy, které mezi přenašeče nepatří:
Vámi zmíněný strašně nebezpečný jalovec obecný (Juniperus communis), dále jalovec šupinatý (Juniperus squamata), jalovec polehlý (Juniperus horizontalis), jalovec poléhavý (Juniperus procumbens) a jalovec pobřežní (Juniperus conferta).
I u druhů považovaných za přenašeče existují relativně odolné kultivary: u jalovce prostředního jsou to ´Hetzii´, ´Mint Julep´,´Pfitzeriana Glauca´,´Plumosa Aurea´, u jalovce čínského ´Blue Alps´,´San Jose´ a ´Blaauw´a u jalovce chvojky ´Wichite Blue´.
Mezi hostitele nepatří túje ani cypřišky, tedy rody Chamaecyparis, Thuja a Platicladus, které jsou podle Vás také nebezpečné.
Kdyby se někomu povedlo vysadit si na zahradu náchylný jalovec, pak je potřeba každý rok v pozdním létě, když jsou na listech hrušky zrubu výstupky s výtrusy, hrušku i jalovce postříkat přípravkem Talent (dřív velmi účinný Baycor se už nevyrábí), a to dvakrát po sobě v odstupu dvou týdnů. A je po rzi.
Věřte mým mnohaletým zkušenostem zahradníka.
Pán/i Betty, ja som vo svojom príspevku nič ,,chytrého nechcel napísať. Napísal som to v maximálnej jednoduchosti nakoľko málokto rozlišuje o aký druh borievky ide. U nás je u drvivej väčšine ľudí známa iba ako borievka alebo jalovec. Ja dobre viem, že hrdza hrušková je huba so zložitým vývojovým cyklom a jej zimným hostiteľom je predovšetkým borievka netatová (Juniperus sabina) ale aj ďalšie druhy borievok. Ja som vo svojom príspevku iba napísal, že by som v záhrade posadenie borievok neriskoval. Ani som ich neoznačil za ,,strašne nebezpečné,,. K vlastným skúsenostiam: Mám záhradu kde je zatiaľ posadených cca 120 ovocných stromov. Z toho je asi 20 stromov hrušiek. Hrdza hrušková sa objavila na šiestich z nich. Keďže sa pravidelne zúčastňujem súťaže v strihaní stromov a štepení pod záštitou Republikového výboru SZZ(Slov. zahr. zväz) kde sa stretávam s uznávaními profesormi z VŠ poľnohosp. v Nitre, hrdzu hruš. som s nimi viac krát rozoberal. Zhodne sa priklonili k tomu, že aj borievka vykopaná v lese, čiže takmer isto je to borievka obyčajná a aj niektoré druhy tují, sú za určitých okolností nositeľmi tohto ochorenia.. A ak takýto názor vyslovia ľudia znalý problematiky, nemám dôvod nedôverovať. Dal som na ich radu, jednoznačne odstrániť: borievky, tuje a najlepšie ak sa zbavím aj ostatných napadnutých stromov. Mal som jedenásť borievok z lesa a dve tuje. Po veľmi podrobnom prezretí sme hrdzu objavili na troch borievkach. Po odstránení napadnutých stromov a dôslednej dezinfekcii celej záhrady som toto ochorenie už dvanásť rokov nezaregistroval. Najviac napadnutá bola Hardyho maslovka a vôbec žiadne príznaky som nezistil na Špinke, hoci tá bola hneď vedľa nej. Tak ako aj ľudia , ani všetky borievky bez ohľadu na druh, nemusia byť všetky infikované. Dosť ľahko, že vo Vašej záhrade takto infikované stromy nemáte. Na záver: hrdza hrušková sa nedá zlikvidovať úplne pokiaľ je v záhrade čo i len jeden infikovaný strom alebo krík. Tak je to i z drevokaznými hubami. Prajem pekný večer. mm
Pán Betty, som si istý, že sa poznáme. Vy ste zahradník z Pruského.
Dobrý den, může mi někdo poradit, kde koupím sazenice Jalovce obyčejného? Nikde na něho nemůžu natrefit. Všude mají různé kultivary, které nechci. Předem děkuji za kontakt nebo zprávu.
A keby sa už hrdza predsa len objavila prikladám odkaz na jeden kvalitný prípravok ktorý pomáha v boji práve proti hrdzi hruskovej.
https://www.pasti.cz/discus-3x20g/
Pan mm, mozem na Vas nejaky kontat, potrebujem zahradnika na strih tuji..
dakujem
0907 074 961 mm……
Prosím poraďte, je vhodné v blízkosti borievky vysadiť Ibištek sýrsky ?