Vysádzame užitočné ihličnany

Aj vám je ľúto tisícov stromčekov, ktoré padnú za obeť Vianociam? Nebolo by lepšie kochať sa živými, ktoré môžu trvalo krášliť záhradu a plniť aj iné funkcie? Vybrať si môžete z mnohých druhov, tvarov aj veľkostí.

Galéria

Borovica s jedlými semienkami

Z tatranských svahov alebo z Karpát poznáme borovicu limbovú (Pinus cembra). V Rusku v tajge až po Áziu rastie jej príbuzná borovica sibírska. V Ázii natrafíte na borovicu kórejskú a Armandovu. V americkom pohorí Rocky Mountains zasa na borovicu jedlú, na ktorú nadväzuje niekoľko ďalších druhov (viac sa o nich dočítate v mojej knihe). Všetky majú jeden spoločný znak: plodia jedlé semená, nazývané aj oriešky, pretože sú schované v tvrdej škrupinke. Semená vypadávajú zo zrelých šišiek. Bývajú veľké asi 1 cm, takže sa ako potrava vyplatia. Naša borovica lesná má malé semienka vhodné akurát tak pre veveričky. Píniové semienka, dostupné v obchodoch, zasa rastú na píniách v južnej Európe a našu zimu neprežijú. Vyššie spomínané druhy sú však mrazuvzdorné.

      Jedlé plody borievky 

Zatiaľ čo naša borovica lesná má dve ihlice vo zväzku, tieto ich majú až päť. Sú teda hustejšie. Vzhľadovo síce nezapadajú do bežnej slovenskej krajiny, ale v záhradách aj s inými nepôvodnými jedlými druhmi pôsobia príjemne. Obľubujú plné slnko, priepustnú pôdu a vyniknú v skupinkách. Rastú veľmi pomaly, preto nečakajte, že vám čoskoro vytvoria vetrolam! Zato ako živý vianočný stromček sú nádherné. Šišky s chutnými semenami začínajú plodiť niekoľko desiatok rokov po výsadbe… Skvelý odkaz potomkom! Všade na svete sú ich semená a olej z nich lisovaný žiadaným obchodným artiklom, zberajú sa a vyvážajú v tonách. Dokonca majú aj svoju kultovú hodnotu vďaka knihám Vladimíra Megreho o Anastázii, kde sa borovice sibírske nazývajú „zvoniacimi cédrami Ruska“. Mimochodom, každému, kto chce žiť uvedomelejší život v súlade s prírodou, odporúčam prečítať si túto skvelú sériu nadčasových a veľmi múdrych kníh.

      Prirodzene rastúce tisy

Vetrolamy, clony a živé ploty

Epocha tujo-cyprušteko-borievkových kreácií doplnených smrekom strieborným sa v okrasných záhradách pomaly končí a s ňou aj vyčerpaná a suchá pôda pod týmito drevinami. Neprodukujú humus, vyzerajú stále rovnako a rýchlo sa opozerajú. Ich výhodou však je, že sú vždyzelené a nenáročné. Ak susedíte s rušnou ulicou, vysadiť k chodníku nahusto tuje alebo cyprušteky je a bude asi najlepšia voľba. V malých záhradách je škoda miesta na okrasné konifery, ktoré neprinesú iný úžitok než dočasný pocit víťazstva nad prázdnou plochou. Ako som sa už zmienil, na miesta, kde preniká veľký ruch z cesty, na ktoré je škaredý výhľad alebo ich okupuje nepríjemný sused, sa živý plot z tují a cypruštekov hodí. Do stredu záhrady sú tieto druhy drevín už menej vhodné. Listnaté kry ponúkajú krásne kvety, listy, menia sa v priebehu ročných období a záhradu často obohatia aj chutnými plodmi. Tvoria okolo seba dostatok humusu na rast trvaliek. Dajú sa z nich vytvoriť prirodzene vyzerajúce spoločenstvá. To žiadna konifera nezvládne. Neopadavé ihličnany nám však poslúžia ako zimné vetrolamy na veľkých pozemkoch, ako sú napríklad rodové statky alebo veľké záhrady. Ak na severnej časti pozemku nie je sused, ktorému by prekážal tieň, môžete tam vysadiť borovice, smreky či jedle premiešané s listnáčmi. Tak získate nádherné voľne rastúce lesné pozadie pre celú záhradu. Preferujte pôvodné druhy alebo čo najviac im podobné.

       Borovica Armandova

Do stredne veľkej záhrady, kam sa nehodí veľký smrek, môžete zasadiť „parkový“ smrek omorikový, ktorý nebýva taký mohutný. Borovice majú aj menšie rastové formy (kultivary), ktoré možno vysadiť ako pozadie do menšej záhrady, známy je napríklad kultivar borovice lesnej Pinus sylvestris ’Watereri‘. Strihané živé ploty z bežných smrekov a borovíc sú prácna a pomerne drastická záležitosť, nehovoriac o zrezávaní špičiek z už odrastených jedincov. Jediný ihličnan, ktorý zvládne dobre vyraziť zo starého dreva, je tis. Pri vetrolamoch na západnej a východnej strane pozemku voľte radšej prevahu listnáčov, aby po opadaní listov pustili aspoň trochu slnka, ktoré putuje v zime veľmi nízko. Na juhu nie sú vetrolamy zvyčajne potrebné, na skrytie sa pred nežiaducimi pohľadmi stačí vyšší plot z krov. Čo pozemok, to iný prípad, preto ho treba pozorovať a vysadiť na mieru. Nie sú žiadne pevné pravidlá.

      Borovica Armandova 

Pozor na hrdzu!

Borievky
Borievky poskytujú jedlé plody, ktoré sú vhodné ako korenie do pokrmov alebo na výrobu ginu. V záhradách rastie mnoho kultivarov, z ktorých však väčšinou nezískate chutné plody. Naopak, niektoré z nich môžu uškodiť tým, že majú na svedomí hrdzavé škvrny na listoch hrušiek (hrdza hrušková). Konkrétne borievka čínska (Juniperus chinensis) a borievka netatova (Juniperus sabina) sú medzihostiteľmi hrdze hruškovej. Preto ich nevysádzajte do okolia hrušiek, mali by byť od nich vzdialené najmenej 200 m.

Borovice
Rovnako ako spomínané borievky, ani borovicu hladkú (Pinus strobus) by ste nemali sadiť do blízkosti ríbezle čiernej. Je totiž medzihostiteľom hrdze ríbezle čiernej. Aj niektoré jedlé päťihličnaté borovice zo Severnej Ameriky sú náchylné na tento typ hrdze (pri svojom vývoji sa tam s ňou nestretli), preto je lepšie voliť odolné európske a ázijské druhy, ktoré si s ňou už evolučne poradili.

      Smrekovec v jesennej farbe

Vysadiť, ponechať či vyťať?

Hoci som poohováral okrasné ihličnaté úlety sprevádzajúce záhradnú architektúru minulého storočia, musím zložiť klobúk pred krásnymi storočnými douglaskami, tsugami, jedľami či sekvojami v parkoch a zámockých záhradách. Každá živá rastlina je krásna, aj keď nie vždy sa všade hodí. Pri premene klasickej záhrady na jedlú alebo prírodnejšiu verziu nastáva dilema, čo zostane stáť a čo skončí v kozube. Nezostáva nič iné, len sa riadiť srdcom a priestorovými možnosťami. Žiadne dogmy neexistujú. Je totiž rozdiel medzi bezhlavým zahltením záhrady koniferami a láskyplným výberom drevín. Ak sa vám páči nejaká tuja tam, kde je, nech je teda nedotknuteľná. Rovnako, ak chcete vysadiť neobvyklú jedľu, sekvoju, céder či cypruštek navzdory všetkému, určite sa pre ne nájde vhodné miesto. Osobne mám okrem jedlých borovíc rád aj sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum). V národných parkoch na západnom pobreží Spojených štátov som strávil nejaký ten čas pod niekoľkými tisícročnými exemplármi a skutočne, ich energia je obrovská. Aj preto som si sentimentálne vysadil vlastný sekvojovec, aj keď nie je veľmi jedlý a o tisíc rokov bude kompozične trochu vyčnievať. 🙂 Prvých sto rokov ho možno využívať aj ako vianočný stromček, neskôr už bude ťažké zdobiť jeho špičku. 🙂  Ako vianočné stromčeky sa do teplejších oblastí môžu hodiť cédre (atlantský a himalájsky), do chladnejších napríklad tsuga kanadská. Do vlhkej záhrady zvážte krásnu metasekvoju, ktorá však na zimu opadá podobne ako smrekovec opadavý.

      Oriešky borovice sibírskej z Ruska

Zvláštnosť menom tis

Tisy som nemal rád – tie ich rozšafné alebo stĺpovité kultivary v každom parku, pri školách alebo vystrihané do geometrických tvarov. Názor na ne som zmenil, až keď som v prírode pozoroval ich prirodzené rastové formy. Tam vyzerajú skutočne nádherne, vetvia sa v štýle jedle a majú prirodzenú eleganciu. V našich lesoch sú pôvodné a chránené. Môžu sa dožívať vysokého veku – niekoľko stoviek až tisíc rokov. Ak chcete mať v záhrade prirodzený tis, ktorý možno ozdobiť ako vianočný stromček, musíte si v škôlke kúpiť Taxus baccata bez ďalšieho názvu kultivaru za menom.

    Borovica limbová, Rakúsko

Dobrá rada
Ak o niekoľko rokov stromček prerastie možnosti záhrady, môže poslúžiť napríklad ako drevo do kozuba. Namiesto neho možno potom vysadiť nový. Stále lepšie riešenie, ako každý rok na Vianoce vyťať jeden stromček.

Tisy sú prudko jedovaté, ich vetvičky aj semená v plodoch. Výnimkou je červená dužina plodu, tzv. miešok, ten je jedlý. Chutí ako slizká sladká jahôdka. Semienko však treba vypľuť. Tisy nevysádzajte k pastvinám domácich zvierat, najmä koní, tým totiž hrozí rýchla otrava zo žuvania vetvičiek. Tis je vhodný ako podrast pod vyššie stromy, výborne znáša tieň a celkom aj sucho. Do tieňa pod veľké stromy však môžete vysadiť aj naše pôvodné jedle biele, zvládnu to dobre, ale uvítajú drobný mulč kvôli vlhkosti a ochranu proti ohrýzaniu zverou.

Text a foto: Jaroslav Svoboda
Zdroj: časopis Urob si sám, 12/2014, JAGA MEDIA, s.r.o.