Ako úspešne pestovať bonsaje

Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov má svoje korene v Číne, odtiaľ sa dostalo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Prináša so sebou viac než len pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri pestovaní. Bonsaj – to je aj filozofia, ktorá učí človeka porozumieť prírode aj sebe samému.

Galéria

Podľa skúsených bonsajistov pestovanie bonsajov nie je náročné. Napriek tomu mnohí ľudia spájajú bonsaje s prehnanou starostlivosťou, ktorú im treba venovať. Tvrdenie, že bonsaj je strom ako každý iný, si každý overí až na vlastnej skúsenosti. Ale predsa len, ak má byť stromček, či už exteriérový, alebo interiérový, skutočne zdravý, krásny a reprezentatívny, vyplatí sa pri jeho pestovaní dodržiavať isté zásady.

Exteriérové (môžu byť celoročne umiestnené vonku) a interiérové (bytové) bonsaje sa delia na:

• ihličnaté (napríklad borovica, smrek, borievka),
• okrasné listom (napríklad zelkova, buk alebo  javor, ktorý je krásny na jar a na jeseň, keď sa sfarbuje do oranžova až červena),
• okrasné plodom (napríklad dulovec, cezmína, jabloň-plánka, ktorá má jabĺčka na jeseň sfarbené do žlta, zelena alebo červena),
• okrasné kvetom (napríklad sakura, japonská marhuľa, azalky a rododendrony, ktoré kvitnú na jar).

1. zásada: Substrát nesmie nikdy úplne preschnúť

No nesmie byť ani premočený. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať. Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ale trpezlivý a pozorný pestovateľ si časom určite nájde svoj systém.

Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas. Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište. Ak budete polievať interiérový bonsaj zvrchu, voda stečie po okraji misky von, na dotyk bude možno okraj koreňového balu vlhký, ale v strede bude suchý, čiže zálievka sa minie želaného účinku.

Najmä v panelákoch je vhodné bonsaj aj rosiť. Predovšetkým v zime počas vykurovacieho obdobia treba okolo rastliny vytvárať vlhkejšie prostredie. V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno (aby nevznikali plesne na listoch). Bonsaje bývajú často umiestnené na parapetnej doske, pod ktorou je radiátor – tu vzniká sálavý vzduch. Niektorým rastlinám neškodí, iné ho vyslovene neznášajú. Táto situácia sa dá vyriešiť tak, že na parapetnú dosku položíte väčšiu a hlbšiu plastovú alebo keramickú nádobu, do ktorej nasypete štrk a dnu nalejete vodu. Na to dáte misku s bonsajom. Strom bude na vode a pritom v suchu, vďaka sálajúcemu teplu z radiátora sa voda bude postupne odparovať a vytvárať okolo rastliny vhodnú mikroklímu.

A ešte jedna dôležitá rada: bonsaje zalievajte aj roste len odstatou vodou.

2. zásada: Bonsajom sa darí na svetle

Na otázku, kam umiestniť bonsaj v interiéri, je len jedna správna odpoveď – tam, kde bude mať dostatok denného svetla. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Ak stromček umiestnite niekde do kúta hoci aj svetlej izby, nemusí to byť práve najšťastnejšie riešenie. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu. V lete ho však nedávajte na priame slnečné svetlo, na jar a v zime, keď slnko nie je také intenzívne, je vhodným miestom okenná parapetná doska.

So svetlom je to trochu komplikované aj pri exteriérových bonsajoch. Niektoré druhy, najmä  okrasné listom či kvetom, treba zatieňovať, to znamená postaviť nad nimi striešku zo špeciálnej siete, ktorá prepúšťa od 20 do 80 % slnečného žiarenia. Takéto tienenie je nevyhnutné najmä počas letných horúčav. Veľmi háklivé sú napríklad javory – za jeden deň im po pobyte na priamom slnku môžu zhorieť listy. Rovnako citlivé sú azalky na jar, vtedy si vyžadujú pritienenie, aby im slnko nespálilo kvety.

3. zásada: Dodržiavajte pravidelný prísun živín

Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú. Aby rastlina nezhadzovala listy, nevysychala a nezačala chátrať, treba naozaj dôsledne dodržiavať pravidelnú zálievku a prísun živín.

Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zasa tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne – síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy. Organické hnojivá bývajú vo forme granulátov, chemické zase v tekutej forme.

Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka – vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas – rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často. Určitým kompromisom medzi oboma spôsobmi prihnojovania sú granuláty rozrobené vo vode, takto upravené sa môžu aplikovať ako tekutá zálievka.

Nevyhnutné úpravy

Okrem vody, svetla a živín je pre zdravý bonsaj nevyhnutné presádzanie a prestrihávanie koruny.

Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý – to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier). Rastlinu nevyživujú hrubé korene – tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné. Bez zodpovedného prístupu to však nepôjde, bonsaj totiž nie je koláč, z ktorého stačí odrezať polovicu, rovnako ako ostatné činnosti, ani táto sa bez precíznosti nezaobíde.

Netreba zabúdať aj na to, že keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť. A kedy presádzať? Dá sa to spoznať tak, že rastlinu aj s koreňmi bez problémov vyberiete z misky, pričom z balu neopadáva nijaká zemina – vtedy je koreňový bal prerastený a treba ho redukovať. Tvrdenie, že bonsaj treba presádzať každý rok, nie je celkom presné. Závisí to od druhu stromčeka – niektoré rastú pomalšie, iné rýchlejšie. Napríklad čínsky vtáčí zob (Ligustrum chinensis) má veľa prírastkov, či už zelenej hmoty alebo koreňov, preto si vyžaduje častejšie presádzanie.

Sagerécia (Sageretia theezans) je nenáročný bonsaj, ktorý je zaujímavý nielen svojou korunou, ale aj kmeňom.

Čo sa týka prestrihávania koruny, interiérové bonsaje môžete prestrihávať celoročne, pri exteriérových sa robí zmladzovací rez, čiže hlbšie strihanie, pri ktorom sa zoberie aj štvrtina z koruny. Takýto radikálny rez sa odporúča robiť vždy na jar, pretože vtedy je rastlina najvitálnejšia.

Pri presádzaní treba vymeniť starý substrát za nový, miska môže zostať tá istá. Z neznalosti robia ľudia chybu v tom, že neskrátia korene a stromček presadia do väčšej misky. Dôsledkom je nepomer medzi miskou a stromom (veľká miska – malý strom), bonsaj akoby omladol, čo nie je prípustné z estetického hľadiska.

Dominantný má byť strom, nie miska

To je základné pravidlo, ktoré platí pri výbere misiek k bonsajom. Dôležitá je harmónia. To znamená nijaké zbytočne veľké či krikľavé a do očí bijúce farby, ako sú výrazná oranžová či žeravá červená, inak riskujete, že ohnisko pohľadu sa prenesie zo stromčeka na misku. Tak dosiahnete úplne opačný efekt. Preto majú nádoby tlmené, zemité farby, ktoré bonsaj dopĺňajú. Z estetického hľadiska je dôležitý aj tvar misky – keď má strom okrúhlu korunu, vhodná je oválna alebo okrúhla miska, pri sekaných, nepravidelných či hranatých tvaroch koruny sa odporúča použiť hranatú alebo niekoľkohrannú misku.

A čo v zime?

Mnohí neskúsení pestovatelia sa obávajú, že bonsaje im vonku na záhrade v zime zamrznú. Ale opak je pravdou – v skutočnosti sú tieto rastliny prispôsobené na to, aby prežili mrazy. Na zimu sa odporúča obaliť misku s koreňovým balom a zakopať ju do zeme, tak bude rastlina chránená. Týka sa to všetkých exteriérových bonsajov, ktoré u nás rastú vo voľnej prírode, napríklad javor, dub, buk či borovica. V zimnom období sa niektoré ihličnaté druhy môžu na krátky čas dať aj do interiéru – bonsaj treba najprv umiestniť do miestnosti s teplotou okolo 0 °C a až po čase do bytu, inak môže rastlina utrpieť teplotný šok.

Umenie či filozofia?

Oboje. Filozofia bonsajistického umenia je zobrazená v cykle, ktorým prechádza stromček počas celého roka. Tak ako všetko ostatné, aj bonsaj sa v priebehu času mení. Každý pestovateľ vie, že bonsaj je živé umelecké dielo, dokonalá miniatúrna kópia stromu rastúceho v prírode. Vytvoriť takýto verný obraz si vyžaduje nielen dobrý pozorovateľský talent, ale aj veľkú dávku trpezlivosti. Bonsaje ponúkajú pokojné zastavenie v rýchlo plynúcom čase.

Martina Deríková, odborná spolupráca Ján Lúdik, www.bonsajcentrum.sk
Foto: Dano Veselský
Zdroj: časopis Môj dom