14 rastlín účinnných proti bytovej chémii

Moderný svet je plný chemických exhalátov a elektromagnetického smogu. Niektoré toxíny nás sprevádzajú až do našich príbytkov. Ako sa ich zbaviť? Sčasti sa to dá urobiť technicky, ale my použijeme biologickejší spôsob – pomocou rastlín.

Galéria

Biočističe

Z nábytku, podlahy, zo stien sa uvoľňujú rôzne prchavé chemické rozpúšťadlá, zmäkčovadlá, exhaláty z kúrenia, rovnako aj z rôznych čistiacich a osviežujúcich prostriedkov. Tie atakujú naše zdravie. Pôsobia na nás aj v spánku. Medzi najbežnejšie bytové toxíny patrí formaldehyd, benzén, amoniak, trichlóretylén, xylén, ale aj oxid uhoľnatý, oxid uhličitý a, samozrejme, elektrosmog z obrazoviek, elektrických prístrojov a elektrického vedenia.

Pri biologickom čistení nášho životného aj pracovného prostredia využijeme princíp kolobehu prvkov, ktorý je v prírode bežný. To, čo je na jednej strane odpad, môže byť pre niektoré organizmy živinou. Vedci testovali množstvo bytových rastlín, aby zistili, či ony samotné, alebo ich korene a mikroorganizmy v koreňovom substráte sú schopné absorbovať nepriaznivé látky. Niektoré z testovaných rastlín sa ukázali ako veľmi účinné.

Zákernosť domácich škodlivín

Zo škodlivín sú najzákernejšie tie látky, ktoré sa ľahko odparujú a ktoré sú aj vo veľmi nízkej koncentrácii zdraviu nebezpečné, a to aj preto, že sme vystavení ich pôsobeniu dlhý čas. Sú to predovšetkým organické látky, ktoré sa používajú ako pomocné pri výrobe nábytku, podlahovín, krytín, umelých hmôt, farieb, tkanív, osviežovačov vzduchu, dezodorantov, čistiacich aj kozmetických prípravkov.

Ešte zákernejšie sú energetické exhaláty, tzv. energetický smog, ktorý ani pri vyššej energetickej intenzite nemáme šancu zaregistrovať svojimi zmyslami. Nebezpečné elektromagnetické žiarenie na nás neustále pôsobí z bytových elektroinštalácií, televízorov, počítačov, mobilov, ba aj z niektorých druhov osvetlení. Negatívnu korunu tomu všetkému dáva energetické žiarenie informačných prenosových sietí – v ich agresívnom poli sa prakticky nachádzame neustále.

Tieto mnohoraké škodliviny nás však neovplyvňujú jednotlivo, ale v nebezpečnom kokteile – ich synergický vplyv sa zosilňuje, násobí, čo je v konečnom dôsledku nebezpečnejšie ako ich individuálne negatívne pôsobenie. Tak môžu vznikať zápalové a autoimunitné ochorenia, ktoré lekári často označujú ako vzniknuté bez identifikovateľnej príčiny, hoci skutočnou príčinou môže byť aj nebezpečné bytové či pracovné prostredie, v ktorom sa dlhodobo pohybujeme.

Ochrana

Našou najúčinnejšou ochranou či záchranou pred takýmito nebezpečnými civilizačnými atakmi je návrat k prírode, v ktorej budeme aktívne tráviť maximálne množstvo voľného času. Takisto netreba podceniť výber miesta, ale najmä materiálov na stavbu a zariadenie domu. Nevyhnutné je aj čistenie a detoxikovanie našich príbytkov, a to nielen technickými prostriedkami, vetraním, ale aj pomocou interiérových rastlín.

Aj svetlo pomáha

Aby rastliny prospievali a plnili svoj účel, teda nielen ako okrasy, ale aj ako čističe prostredia, mali by sme v maximálnej miere zohľadniť ich nároky na svetlo, teplo, substrát a zálievku. Žiaľ, tieto požiadavky často berieme dosť povrchne a predpokladáme, že každá rastlina sa prispôsobí tým našim podmienkam, aj keď zďaleka nezodpovedajú jej nárokom.

Porovnajme si intenzitu osvetlenia vonkajšieho a vnútorného prostredia za slnečného dňa okolo obeda:
• pod šírym nebom: 100 000 lx,
• pod stromom: 10 000 lx,
• v byte za oknom: 2 500 lx,
• uprostred miestnosti: 500 lx.

Netreba zabúdať ani na to, že miesto, ktoré v lete rastline vyhovuje, môže byť pre ňu v zime nepostačujúce. Napríklad koncom októbra uprostred dňa za polojasného počasia by sme vo vzdialenosti 50 cm od veľkého obloka (bez žalúzií) smerujúceho na západ namerali 500 lx; v júli nameriame v miestnosti smerujúcej na juh vo vzdialenosti 2 m od malého obloka za záclonami 300 lx; v decembri počas pekného slnečného dňa za veľkou zasklenou stenou bez záclon obrátenou na sever nameriame 1 000 lx.

Tieto príklady zmien intenzity osvetlenia počas roka i podľa miestnych podmienok nám dajú odpoveď na to, prečo napríklad rastline, ktorá dobre prosperovala pri obloku, po jej presunutí o 3 m ďalej naraz opadali listy. Nemusí to byť spôsobené žiadnou chorobou, len nedostatkom svetla.

Rastliny hovoria

Rastliny nám aj samy napovedia, či majú nedostatok, alebo prebytok svetla.

Pri nedostatočnom osvetlení:
• stonky rastliny smerujú k obloku a strácajú farbu,
• listy strácajú pestrosť farieb, sú bledšie, menšie a na stonke ďalej od seba,
• prestávajú sa tvoriť puky a kvety,
• rastliny spomaľujú, dokonca zastavujú svoj rast.

Pri prebytku svetla:
• na listoch vznikajú spálené fľaky, listy sa skrúcajú,
• tmavá zeleň sa mení na žltozelenú,
• listy vädnú vzápätí po rozvinutí.

Ak chceme, aby rastliny naplno prosperovali, treba meniť ich vzdialenosť od obloka pri prechode z leta do jesene a zimy, alebo ich dokonca prisvetľovať, najmä ak ide o vzácne rastliny. V lete je vhodné rastliny letniť, či už na balkóne, alebo pod stromami v záhrade – ozdraví ich to (v miestnosti aj napriek našej starostlivosti im predsa len chýba slnečné UV žiarenie, ktoré je pre ne v primeranej miere dôležité).

dobrá rada
Všeobecne sa ako minimum odporúča jedna rastlina na 10 m² plochy.

Úloha substrátu

Treba dodržať optimálne pH substrátu, na pestovanie je vhodnejšia hrubšia vzdušná štruktúra (rašelina, perlit, keramzit…). Substrát by mal byť absorbentom exhalátov, pri ponorení nádoby do vody sa časť exhalátov vyplavuje, nie však všetky, preto treba časom substrát vymeniť. Aby sme zaistili substrátu kontakt s ovzduším, treba ho po zálievke okolo rastliny prekypriť, prípadne rastliny vysádzať do poréznych nádob.

Triedenie škodlivín

Najmä chemické a energetické škodliviny je problematické jednoznačne zatriediť podľa ich rizikovosti a vplyvu na naše zdravie. Niektoré totiž pôsobia pomerne rýchlo, iné pomalšie, ale s podobne negatívnym výsledkom. Oba druhy škodlivín však môžu poškodiť zdravie. Škodliviny vyskytujúce sa v bytoch a na pracoviskách boli z metodologického hľadiska zatriedené do nasledujúcich skupín:

• skupina A 
vysoko prioritné
ich nebezpečnosť je veľmi závažná; patria sem najmä acetaldehyd, benzén, radón, ftaláty či zmäkčovadlá, prchavé organické látky ako formaldehyd, dichlorvos či organofosfátové pesticídy

• skupina B
veľmi prioritné
oxid dusičitý, toluén, trichlóretylén, tetrachlóretylén, aldrin, dieldrin, olovo, oxid uhoľnatý, roztoče

• skupina C
prioritné
elektromagnetické pole s veľmi nízkou frekvenciou, prchavé organické látky, étery glykolu, endotoxíny (nachádzajú sa v stenách membrán baktérií a majú zápalový účinok), umelé minerálne vlákna používané na izoláciu, cigaretový dym

• skupina D
ostatné
produkované aj ľuďmi (pot, telesné pachy), mikroorganizmy, alergény prenášané na chlpoch domácich zvierat, niektoré odpady z domáceho hobby

Chryzantéma
(Chrysanthemum morifolium)

Absorbuje formaldehyd, benzén a amoniak. Kvitne mnohofarebnými kvetmi. Neznáša mráz, v noci má radšej teplotu medzi 5 až 10 °C a cez deň plné svetlo a teplotu asi 16 °C. Pri vyššej teplote rýchlejšie odkvitá. Koreňový bal by nemal nikdy preschnúť. Vyžaduje dobrú zálievku občasným ponorením črepníka do vody. Po odkvitnutí na jar presadíme rastlinu do záhrady.

Fikus malolistý

(Ficus benjamina)

Vyhovuje mu dobré svetlo, ale bez priameho slnka. Chránime ho pred prievanom a len mierne zavlažujeme. Je to pekný stromček, ale je mierne jedovatý, preto pozor v domácnosti s malými deťmi.

Potos
(Scindapsus aureus)

Tam, kde sa používa plynový varič, sa uplatní nenáročný ťahavý potos, ktorý však mierne dráždi citlivú pokožku. Táto rastlina nie je náročná ani na svetlo, ani na zálievku. Veľmi dobre sa rozmnožuje pomocou odrezkov.

Svokrin jazyk

(Sansevieria trifasciata)

Absorbuje trichlóretylén, benzén, xylén aj formaldehyd. Táto rastlina je nenáročná na svetlo aj starostlivosť. V lete ju treba prihnojovať, v zime so zálievkou opatrne. Znáša teploty 12 až 30 °C.

Antúria
(Anthurium andreanum)

Pohlcuje amoniak, xylén aj formaldehyd. Má rada vyššiu vlhkosť vzduchu, dobrú závlahu a nepriame svetlo. Svoje uplatnenie nájde v kuchyni aj obývacej izbe.

Zelenec

(Chlorophytum comosum ’Vittatum‘)

Nejedovatý a nenáročný zelenec dokáže každú miestnosť vyčistiť od toluénu, xylénu, formaldehydu, benzénu aj oxidu uhoľnatého. Hoci pochádza z južnej Afriky nemá rád vysokú teplotu, ideálna je preň teplota 18 °C, v zime znesie aj 8 °C. Obľubuje silné, no nepriame slnko. Je zvyknutý na striedanie obdobia sucha a vlhka – jeho zhrubnuté korene si udržujú potrebnú zásobu vody. V zime znížime závlahu a teplotu, na jar ho presadíme do čerstvého substrátu. Rastlina sa ľahko rozmnožuje odrezkami.

Gerbera
(Gerbera jamesonii)

V domácnostiach, kde sa fajčí vnútri, sa uplatní krásne kvitnúca gerbera. Potrebuje plné slnko, dobrú zálievku a občasné prihnojenie.

Kaktus
(Cereus peruvianus)

V elektrifikovanej domácnosti sa dobre uplatní aj stĺpovitý kaktus, ktorý je dobrý pohlcovač elektrosmogu. Pekne kvitne, má rád plné slnko, ale len skromnú závlahu.

Cisus kosoštvorcový
(Cissus rhombifolia)

Táto rastlina je dobrým pohlcovačom formaldehydu podobne ako svokrin jazyk. Hodí sa aj do zafajčených miestností. Cisus pochádza z trópov, preto sa dobre cíti pri teplote 15 až 25 °C a na nepriamom slnečnom svetle. Môžeme ho priväzovať na oporu alebo z neho urobiť zelený záves. Substrát nesmie preschnúť ani nesmie byť premočený. Každých 14 dní pridáme do zálievky hnojivo. Rastlinu podľa potreby zaštipujeme, aby si udržala kompaktný tvar.

Dracéna
(Dracena marginata)

Táto rastlina je ako stvorená do spálne pre svoju vysokú schopnosť absorbovať formaldehyd, oxid uhoľnatý, benzén aj splodiny fajčenia. Nie je pestovateľsky náročná ani na vodu, ani na svetlo, dobre rastie aj v polotieni niekoľko metrov od obloka alebo za záclonou. Vyžaduje si teplotu od 15 do 25 °C. V lete ju zalejeme, až keď substrát preschne do hĺbky 2 cm, v zime do polovice kvetináča. Pred roztočmi rastlinu chránime preventívnym rosením vodou. Dá sa pestovať aj hydroponicky.

Palmenka nízka
(Rhapis excelsa)

Výborne absorbuje amoniak z čistiacich prostriedkov. Uspokojí sa s polotieňom bez priameho slnka a s teplotou od 7 do 25 °C. Počas zimného vegetačného pokoja ju zalievame menej a teplotu znížime na 15 °C. V lete ju však zalievame bohato a prihnojujeme. Dá sa pestovať aj hydroponicky.

Nefrolepka
(Nephrolepis exaltata)

Táto dekoratívna papraď má rada svetlo (nie však priame slnko) a teplotu od 10 do 20 °C. Počas vegetácie ju hnojíme raz za 14 dní a zalievame ponorením kvetináča do vody a osprchovaním, v zime vodou šetríme. Táto rastlina najlepšie filtruje formaldehyd.

Šeflera
(Schefflera actinophylla)

Nazýva sa aj chobotnicový strom, má krásne lesklé tmavozelené listy. Vyžaduje teplotu 15 až 25 °C a polotieň. Substrát nikdy nesmie vyschnúť. Pôda by mala pozostávať z tretiny klasického záhradníckeho substrátu, tretiny piesku a tretiny rašeliny. Pri prerastení môžeme šefleru zastrihnúť.

Figovník
(Ficus elastica, F. lyrata)

Ficus elastica má hrubé voskové listy. Odstraňuje formaldehyd, je známy ako odsávač prachu z miestnosti – na prach pôsobí elektrostaticky, ten sa potom usádza na jeho listoch. Vlhká handrička stačí na občasné očistenie listov.

Aké kam

do kuchyne
antúria (Anthurium andreanum), palmenka nízka (Rhapis excelsa), dracéna (Dracaena deremensis, D. marginata), palma datľová (Phoenix roebelenii), lopatkovec (Spathiphyllum), prýštec – vianočná ruža (Euphorbia pulcherrima), gerbera, chryzantéma (Chrysanthemum morifolium), kaktus (Cereus peruvianus), zelenec (Chlorophytum comosum ’Vittatum‘), potos (Scindapsus aureus)

do obývacej izby
filodendrón červený (Philodendron erubescens ’Red Emerald‘), palma datľová, palmenka nízka, svokrin jazyk (Sansevieria trifasciata), lopatkovec, šeflera (Schefflera actinophylla), dracéna, gerbera, chryzantéma, areka (Chrysalidocarpus lutescens), antúria, potos, zelenec, figovníky (Ficus benjamina, F. elastica, F. lyrata)

do spálne
dracéna ’Janet Craig‘, nefrolepka (Nephrolepis exaltata), cisus (Cissus rhombifolia), zelenec, svokrin jazyk, fikus malolistý (F. benjamina), palmenka nízka, lopatkovec, areka, brečtan (Hedera helix)

do detskej izby
dracéna, zelenec, ľadvinovník (Anacardium occidentale), nefrolepka, cisus, areka, šeflera; z hľadiska potenciálneho nebezpečenstva do detskej izby nepatria antúria, begónia, cyklámen, difenbachia, filodendrón, vianočná ruža či potos

do pracovne a kancelárie
filodendrón červený ’Red Emerald‘, aglaonema čínska (Aglaonema commutatum ’Silver Queen‘), lopatkovec, brečtan, ľadvinovník, palma datľová, figovníky, dracéna, antúria, zelenec

Zaujímavosť
Skutočne dobrú detoxikačnú účinnosť rastlín sa podarilo dokázať nemeckým vedcom pomocou troch kaktusov (Ceresus) rozostavených okolo počítačov, čo eliminovalo bolesti hlavy a očí tam pracujúcich programátorov.

Text: Ing. Jaroslav Pížl
Foto: thinkstock.com
Zdroj: časopis Urob si sám, JAGA GROUP, s.r.o.