Ako bojovať s plesňou v podstrešnom byte?

V našej stavebnej poradni odpovedáme na čitateľské otázky menšieho i rozsiahlejšieho charakteru. Ak si neviete na svojej stavbe s niečím rady, napíšte nám na poradnauss@jaga.sk. Možno práve vašu otázku vyberieme ako tému poradne. Iste tak pomôžeme viacerým čitateľom.

Galéria

VLHKÝ BYT

Obraciam sa na vás s prosbou o pomoc pri riešení nového problému, ktorý vzniká väčšinou v zimnom období. V rohoch izby, ktoré sú v kontakte so stenou s oknom, kondenzuje voda, v dôsledku čoho vzniká pleseň a na spomínanom mieste praská strop. Bývame v malej dvojpodlažnej bytovke. Nie je to podkrovný byt, ale rožný a najvyšší, nad ktorým sa už nenachádza ďalší byt, ale iba plochá strecha. Keď v minulosti pršalo, tak do bytu zatekalo. Tento problém je už ako-tak vyriešený. Zhruba pred tromi-štyrmi rokmi bola vymenená strešná izolácia. Použité boli izolačné pásy v jednej-dvoch vrstvách.

      Terajší stav – zavlhnuté a popraskané steny v podstrešnom byte.

ODPOVEDÁ ODBORNÍK

Pred rozobratím možností, ktoré by mohli spôsobovať váš problém, a ich riešenia, by nás zaujímalo, čo myslíte pod vetou: „Tento problém je už ako-tak vyriešený“. Ak je strecha opravená len provizórne, stále môže zapríčiňovať vlhkosť v byte. Povedzme si pravdu, bez obhliadky strechy, kontroly odkvapu a merania vlhkosti muriva budeme len prednášať. Ale dovolím si tvrdiť, že izolácia strechy a spoj nad odkvapom môžu byť miestami, cez ktoré podteká voda do konštrukcie strechy.

S prihliadnutím na to, že vek stavby odhadujeme na 35 – 40 rokov a predtým tam, predpokladáme, asi nezatekalo, by bola namieste otázka, či sa plesne vyskytovali aj pri starých drevených oknách. Plastové okná totiž podstatne znižujú „prirodzené“ mikrovetranie, s čím sa stretávajú všetci obyvatelia zateplených panelákových domov. 

PLOCHÉ STRECHY

Pomocou súčasných technológií už vieme veľmi kvalitne zatepliť a izolovať aj plochú strechu. Pri celkovej prestavbe alebo oprave plochej strechy sa už väčšinou nemusí nosná konštrukcia plochej strechy búrať a vymieňať, lebo na rozdiel od dreveného stropu ostáva železobetónový strop aj po mnohých desiatkach rokov ešte dostatočne únosný, aj keď do strechy občas zatieklo. Ploché strechy sa riešia ako jednoplášťové alebo dvojplášťové s vetranou vzduchovou vrstvou. Rovnako ako pri obvodovom plášti platí aj v tomto prípade zásada, že tepelná izolácia sa ukladá z vonkajšej strany nosnej konštrukcie. Základnú skladbu plochej strechy tvorí nosná vrstva, tepelná izolácia nad ňou a hydroizolácia navrchu ako krycia vrstva. V prípade vyššej relatívnej vlhkosti vnútorného prostredia sa pod tepelnú izoláciu môže vložiť parozábrana. Pred položením novej krytiny zo strešných pásov treba perforovať pôvodnú, aby sa umožnilo odvetranie vlhkosti z nižších vrstiev strešného plášťa. (Fatra Izolfa)

       Detail atiky mechanicky kotveného strešného plášťa do výšky atiky 500 mm.

HYDROIZOLAČNÉ MATERIÁLY

Najbežnejším materiálom na opravu plochých striech sú asfaltované pásy. Ich životnosť by mala byť aspoň 30 rokov. Veľmi vhodné na opravy sú izolácie zo syntetického kaučuku – sú totiž pružné aj pri silných mrazoch. Pri vysokých teplotách sa síce rozťahujú, ale zasa sa vracajú do pôvodného tvaru. Opravu môžeme riešiť aj tak, že si dáme vopred vyrobiť bezškárovú izoláciu strechy na mieru, kde sa spoje robia vulkanizáciou, takže sú bezpečnejšie ako spoje lepené alebo zvárané. Cenovo zodpovedá kaučuková hydroizolácia najkvalitnejším asfaltovaným pásom a jej životnosť je viac ako 50 rokov (USS 3/2012). Strešné hydroizolačné fólie z PVC sú určené na hydroizolácie budov s plochou alebo mierne šikmou strechou na stavbách s rôznym využitím. Strešná fólia podľa typu môže byť položená na všetky bežné podklady, a to ako pri novostavbách, tak pri opravách, rekonštruk­ciách a modernizáciách starších objektov.

      Plochú strechu možno rekonštruovať aj krytinami z mäkčeného PVC, a to aj bez odstránenia pôvodnej krytiny.

PREČO SA OKNÁ ROSIA?

Hlavnou príčinou je vlhkosť. Pri starých klasických oknách dochádzalo netesnosťou medzi rámom a krídlom k pasívnemu vetraniu. Teplý vzduch je schopný udržať v sebe väčšie množstvo vlhkosti ako studený vzduch. Hneď ako sa teplý vzduch priblížil k chladnejšiemu predmetu, ochladil sa a nadbytočná vlhkosť sa nám vyzrážala. Bolo to možné pozorovať predovšetkým v zimnom období, keď nám mráz vymaľoval kvety na skle. Pri nových typoch okien zabúdame na dôležitú vec, a to na ich tesnosť. Plastové okná s izolačnými dvojsklami sú mnohonásobne tesnejšie ako okná predchádzajúcej konštrukcie. Tým pádom nie je váš byt, tak ako predtým, nedobrovoľne a trvale vetraný. Teraz musíte vetrací proces prispôsobiť novým podmienkam. Vodné pary produkované dýchaním, takisto ako vodné pary z varenia, zalievania rastlín či umývania, negatívne ovplyvňujú relatívnu vlhkosť v byte. Len pri spaní vydýchne človek za noc až 1 liter tekutín. Zvýšenú vlhkosť môžeme pozorovať hlavne v jesennom období. Pri nesprávnom vetraní môže mať za následok tvorbu plesní v bytoch. Navlhnuté obvodové steny, poprípade zle odizolované podlahy alebo zatekajúce stropy zvyšujú vlhkosť v byte. Preto je nutné najskôr odstrániť príčinu vzniku vlhkosti, pretože i keď dodržiavame pravidlá správneho vetrania, vznikajúce plesne sa budú neustále vytvárať, pokiaľ nebude odstránený problém. To isté platí aj pre novostavby. Rýchly termín realizácie a ukončenia výstavby pri uzavretí objektu kvalitnými oknami majú za následok zvýšenie vlhkosti v stavbe, ktorá zapríčiní vysokú vlhkosť v interiéri s novými plastovými oknami. Zníženiu vlhkosti môžeme predísť pravidelným vetraním vnútorných priestorov, čím zamedzíme vznikaniu plesní. Ak sa začne kondenzovať voda v miestnosti, je to zapríčinené dvoma faktormi – nízkou teplotou stien a stropu, ako aj vysokou vlhkosťou vzduchu. Hovoríme o hranici rosného bodu.

Ako vzniká vlhkosť v byte? Niekoľko príkladov, koľko vlhkosti sa vyprodukuje pri rôznych činnostiach:
izbové rastliny 7 – 15 g/h
sušenie 4,5 kg mokrej bielizne 50 – 200 g/h
kúpeľ vo vani 1 100 g/h
sprchovanie 1 700 g/h
krátkodobé varenie 400 – 500 g/h
dlhodobé varenie 450 – 900 g/h
pečenie 600 g/h
umývačka riadu 200 g/1 umytie
práčka 200 – 350 g/1 pranie
spánok 40 – 60 g/h
domáce práce 90 g/h
namáhavá práca 175 g/h (DIVEL)

Tepelné mosty

Kde sa na stavbe najpravdepodobnešie môžu vyskytnúť tepelné mosty? Tepelné mosty sú miesta, ktoré sú chladnejšie, ako je teplota v okolí, a preto na nich rada kondenzuje voda (a môžu vznikať plesne). Pri rel. vlhkosti 50 % a teplote vzduchu 20 °C bude para kondenzovať na povrchoch chladnejších ako 9,4 °C.

Čo dodať na záver?

Na tomto probléme je vidieť, že jeden následok môže mať aj viacero príčin, čo sťažuje možnosť odstránenia pravej príčiny.
Odporúčame: jednoznačne zmerať vlhkosť muriva, odstrániť vypraskanú omietku a aplikovať protiplesňový náter (berte to však len ako dočasné riešenie) a odborne skontrolovať izoláciu na streche – celú aj ten najmenší detail. Samozrejmé je, že takú dôležitú rekonštrukciu, akou je oprava strešnej izolácie, zveríme do rúk firme, ktorá má na montáž odporúčanie od výrobcu izolačného systému.

Text: Mario Ondrejka, ech-cm.sk
Foto: Jana Bohovičová, Icopal
Zdroj: časopis Urob si sám 11/2015, JAGA GROUP, s.r.o.