Luxusná garsónka pre nosnice za „pár drobných“: Návod, ako postaviť kurín pre šťastné sliepky

O sliepkach veľa nevedel, pamätal si ich len z prázdnin u starkej. Keď sa však nasťahoval s manželkou a malými deťmi do malebného vinárskeho domčeka, stal sa z neho chovateľ. Dobrými radami susedov nikdy nepohrdne a zopár ich už má aj sám naporúdzi. Ján Urban, architekt a chovateľ sliepok, môže napríklad poradiť, ako postaviť kurín pre šťastné sliepky.

Galéria

Kedy ste sa rozhodli pre chov sliepok? Prišlo to automaticky s presťahovaním sa do rodinného domu?

Prišlo to tak postupne… Máme veľký dvor, sused mal sliepky už pred nami, deti sa s nimi hrali, kŕmili ich. Zo začiatku sme chceli len pridať naše sliepky k tým susedovým, nevedeli sme, ako to funguje, nemali sme žiadnu skúsenosť…

Ste chlapec z paneláka?

Áno, ale obe moje starké mali sliepky. Jedna dokonca aj husi. Priznávam, že spoločný chov so susedom a prepočítavanie vajíčok bol taký mestský nápad. (smiech).

Sliepky potrebujú kurín. Vy ste si ho navrhli aj postavili. Od architekta sa nič iné ani neočakáva… Ako ste začali?

Ako architekt som túžil po tom, že si kurín vymodelujem. S manželkou, ktorá je tiež architektka, sme sa inšpirovali na stránkach predajcov i na Bazoši. Taký, ako sme chceli – dostatočne veľký a zateplený –, vychádzal od 500 do 800 eur. Povedali sme si, že za tie peniaze si ho môžeme aj postaviť a budeme mať kurín podľa našich predstáv. Na začiatok sme si v sketchupe – špeciálnom programe pre architektov a návrhárov, urobili 3D model. Keď už sme s ním boli spokojní, nadišiel čas realizácie. Zavolal som na brigádu kamarátov zo školy – Maroša a Slávku. Obaja sú architekti a Maroš na strednej škole študoval odbor interiér, nábytok – vie robiť s drevom. Pomohli mi zmontovať a nahodiť nosnú konštrukciu. Potom som sa pol roka hral s výplňami, zateplením, oknom, so sklápacími dverami a najmä s fasádou. Obklad je z drevených lát – z najlacnejšieho reziva. Laty sme narezali na rovnaké dĺžky, všetky sme s mojím otcom opálili a natreli olejom. Strecha je z preglejky a v zemi sú upevnené vinárske stĺpiky. Tie sú položené naležato a na nich sú drevené hranolčeky – kurín je zospodu dobre izolovaný.

Keď som neskôr zrátal všetky náklady, kurín ma vyšiel cca 800 eur – ako na Bazoši. Ale zabavili sme sa pri ňom. Nebolo to v duchu „Urob si sám“, ale „Urob si ho spoločne s priateľmi“.

Čo všetko ste pri stavbe kurína museli zobrať do úvahy, aby v ňom boli sliepky šťastné?

Sused nám poradil, že aj výbeh potrebuje „striešku“, ktorá bude chrániť sliepky pre priamym slnkom aj dažďom. Ďalším dôležitým vybavením kurníka sú znáškové hniezda. My sme sa ich rozhodli umiestniť do „šuflíčkov“ v dvierkach. Dali sme im tam podkladkové plastové vajíčka, aby sa naučili znášať priamo tam. Potom už len dve bidlá, na ktorých spia a odpočívajú. Každá sliepka má minimálne 30 – 40 centimetrov len pre seba. A k tomu kŕmidlá, žľab na zrno a napájadlo. Ako podstielku sme zvolili hrubé hobliny z mäkkého dreva, ktoré ich v zime zahrejú a môžu si v nich zahrabať. Vďaka dobrým absorpčným vlastnostiam sa v podstielke navyše stratí slepačí trus. Vymieňame ju raz za tri mesiace. Pri čistení sú výhodou otváracie bočné steny – kurín môžeme pohodlne a dočista vystriekať hadicou. Stavbu sme zatepľovali polystyrénom. Zvažovali sme aj recyklát z kukurice, ale polystyrén nám ostal z obnovy nášho vinohradníckeho domčeka.

V strede výbehu je mladý orech – ten sme vysadili na mieste starého, ktorý sme museli zrezať. Sliepočky tak budú mať tieň aj z neho.

Kde ste vyberali sliepky a pre aké plemená ste sa rozhodli?

Vybral som sa na farmárske trhy s manželkiným strýkom, skúseným chovateľom sliepok. Kúpili sme štyri biele nosnice – 22-týždňové, ktoré mali rovno znášať vajíčka. O jednu bielu nosnicu sme prišli veľmi skoro – zaseklo sa jej vajíčko vo vajcovodoch…  A plemeno? Nosné hybridy Dominant.

Kedy začali znášať?

Asi po mesiaci. Na dvor sme ich priniesli na jeseň. V zime sme sa rozbehli. Mali sme takú spotrebu, že sme vajíčka hneď aj zjedli, a tak sme si povedali, že si na jar kúpime ďalšie. Na trh som už išiel sám, vybral som hnedé, osemnásťtýždňové. Na výber veľmi nebol čas, dopadlo to tak, že jedna má krivý zobák – v kuríne je outsiderkou. Vždy vychádza ustráchane posledná a aj keď zobne, zrno jej vypadne,  ale určite sa má lepšie ako v inom chove, kde by ju nešetrili…

Ste spokojný, ako nesú vajíčka?  Od čoho záleží dobrá znáška?

V prvom rade od toho, či majú sliepky pohodu a aké je počasie. Ale aj od toho, či im dávame zelené – púpavu a byliny. Na jar niesli každý deň. Od apríla do júna sme vyrátali na deň 5,5 vajca na osem sliepok. Niektorý deň ich bolo aj sedem. Potom prišli horúce dni, ktoré im neprospeli – nemali sa dobre. Takmer mesiac neniesli a teraz znovu nabiehajú. Kvalita žĺtok závisí od toho, koľko zeleného zjedia. Keď vo výbehu podupali a vyžrali trávu, zrazu začali mať „belšie“ žĺtka. Od susedov sme sa dozvedeli, že im chýba chlorofyl. Ako krmivo kupujeme mletú zmes obilia s bylinkami, ktoré sú dobré na imunitu proti chorobám a parazitom. Aj do vody pridávame látku proti parazitom. Rátame s tým, že dva roky budú nosnicami a potom pôjdu na polievku.

Máte na dvore aj kohúta?

Máme spoločný dvor so susedom a ten ma kohúta. Naše sliepky zatiaľ nie, ale chystáme sa ho kúpiť. Bude dohliadať na dodržiavanie disciplíny, keď medzi sliepkami vzniknú rozbroje. Keď napríklad prišli na jar do kurína hnedé sliepky, chvíľu trvalo, kým si oba „gangy“ na seba zvykli. Najprv boli vo výhode biele, ale hnedé rýchlo vyrástli a získali presilu.

Rozmýšľame aj nad kuriatkami, a v takom prípade už budeme kohúta naozaj potrebovať na oplodnenie sliepky. Deti sa už teraz pýtajú, či je vo vajíčku zárodok.

Zaskočilo vás niečo za dva roky v chove sliepok?

Možno len to zaseknuté vajíčko vo vajcovodoch a tiež to, že sme ich museli učiť chodiť z výbehu do kurína po lavičke. A možno ešte kuna a líška, ktorá k nám hádam len zablúdila. (smiech)

Text: Renáta Gešvantnerová
Foto: Miro Pochyba, archív J. Urban
Zdroj: Časopis Urob si sám