Bielenie zeleniny
Metóda úpravy zeleniny nazývaná bielenie je založená na poznatku, že listy, stopky, púčiky, hlávky či iné časti rastliny získavajú veľmi jemnú a lahodnú chuť vtedy, keď im nedoprajeme slnečné lúče. Rastliny potom nevytvárajú nový chlorofyl a získavajú svetlejšiu bielu alebo bledožltú farbu.
Bielenie prebieha v chladnom počasí pomerne pomaly, no v teplom počasí podstatne rýchlejšie, preto musíme proces pravidelne kontrolovať. Okrem špargľe (Asparagus officinalis) a šalátovej čakanky (Cichorium intybus) môžeme bieliť aj iné druhy zeleniny.
Karfiol a listová zelenina
Karfiol a listovú zeleninu bielime jednoducho – obvykle tak, že im zviažeme vonkajšie listy. Preto sa na hlávku a vnútorné listy nedostane svetlo.
Endívia a púpava
Endíviu (štrbák) môžeme asi 14 dní pred zberom prikryť špeciálnymi príklopmi. Improvizovane môžeme použiť aj väčšiu misku alebo tanier. Horkastá chuť endívie sa bielením zmierni a zelenina získa omnoho lahodnejšiu chuť. Rovnako postupujeme aj pri bielení púpavových listov na prípravu francúzskeho šalátu, prípadne šalátu s holandskou omáčkou. Obr.: Pri bielení artičoky necháme konce listov voľné.
Stopkový zeler a pór
Na hĺbku jedného rýľa vykopeme jarček a vykopanú zeminu navŕšime po jeho oboch stranách. Na dno jarku rozhodíme vrstvu zotletého, vyzretého maštaľného hnoja alebo kompostu, zakryjeme vrstvou zeminy a do takto pripravenej pôdy zasadíme na vzdialenosť 30 cm priesady. V júli odstránime všetky bočné výhonky, ktoré sa na báze vytvorili. Stopky zeleru chránime pred kontaktom so zeminou tak, že ich zabalíme do hnedej lepenky alebo do viacerých vrstiev novín. Jarok až po nasadenie listov vyplníme zeminou. Počas ďalšieho rastu doplníme zeminu ešte dvakrát – v trojtýždňovom intervale. Pôdu navŕšime tak, aby sme vytvorili mierny kopček – dažďová voda môže odtekať, čím zabránime hnitiu rastlín.
Katarína Kettmanová
Komentáre