Zatepľujeme fasádu

Zateplenie domu je pri starších stavbách a dnešných cenách energií nevyhnutnosťou. Ostáva len rozhodnúť sa, čím a ako zatepliť. Odpoveď na otázku „kedy“ znie „už včera bolo neskoro“.

Galéria

Zatepľovacie systémy u nás
V súčasnosti sa na zateplenie využíva množstvo zatepľovacích systémov. Kontaktné tepelnoizolačné systémy sú navzájom veľmi podobné. Odlišujú ich najmä predajcovia v záujme presadenia svojej značky na trhu. Kvalita jednotlivých komponentov môže byť rozdielna (objemová hmotnosť polystyrénu, dosiek a rohoží z minerálnych vlákien, lepiaca malta, kotvy pre tanierové príchytky). Z tohto dôvodu sa môžu v podrobnostiach mierne odlišovaťaj aplikačné technológie. Každý systém musí mať certifikát vystavený Technickým a skúšobným ústavom stavebným v Bratislave, ktorý zaručuje, že systém ako celok spĺňa parametre deklarované výrobcom.

Vetraný a kontaktný systém
Obloženie fasády sa robí buď pomocou vetraných zatepľovacích systémov, alebo sa používajú tzv. kontaktné zatepľovacie systémy. Okrem nich prichádza pri zateplení do úvahy aj použitie tepelnoizolačnej omietky (termoomietky). Kontaktné zatepľovacie systémy predstavujú najpoužívanejší a investične najvýhodnejší spôsob vonkajšej tepelnej ochrany rodinného domu či chalupy. Ich výhodou je celistvé zateplenie plochy obvodového plášťa bez akýchkoľvek tepelných mostov. Tepelná izolácia je pri tomto systéme spojená pomocou lepiacej malty a rozperných kotiev priamo s pôvodnou konštrukciou a vrstvou omietky. Dodatočné obklady kontaktným spôsobom sa robia najčastejšie penovým polystyrénom alebo vláknitými minerálnymi doskami.

Rodinný dom so zdvojeným obvodovým múrom a zateplením z minerálnej vlny		Vetraná fasáda využíva na izoláciu tenkú vrstvu vzduchu medzi dvoma múrmi.

Vetrané zatepľovacie systémy vznikli z toho dôvodu, že na fasádach sa používajú aj nepriedušné materiály (kameň, keramika, sklo, ostro pálené tehly, plasty). Tieto materiály dávajú fasáde dlhú životnosť, ale pri ich použití sa vynára otázka, ako zabezpečiť, aby objekt aj „dýchal“, t. j. umožnil odvádzanie vodnej pary cez steny objektu.

Vetraná fasáda to umožňuje, pričom sa ako tepelné izolanty môžu využiť tepelnoizolačné materiály, ktoré sú menej odolné proti vlhkosti. Ich povrch je teda chránený proti vlhkosti obkladom, ktorý však nie je v priamom kontakte s tepelnoizolačným materiálom, ale je od neho oddelený niekoľkocentimetrovou vetracou medzerou. Medzera umožňuje, aby sa vlhkosť v podobe pary mohla odviesť do vonkajšieho vzduchu. Tepelnoizolačné dosky sa vkladajú medzi nosné kotvy alebo profily zabezpečujúce spojenie nosnej konštrukcie s obkladom. Od zvoleného druhu obkladu závisí typ nosných prvkov zatepľovacieho systému. Obklad nemusí byť vždy zavesený či uchytený na nosnej stene fasády.

Vetranú i nevetranú fasádu môžeme vybudovať aj s primurovkou (z tehál, betónových tvárnic, vápennopieskových tvárnic…), ktorá chráni tepelnú izoláciu, ale jej tiaž sa prenáša do podkladu, a nie do pôvodnej konštrukcie. Systém má vrstvy radené smerom von v poradí pôvodné murivo, tepelná izolácia, vzduchová medzera a primurovka. Ak nevytvoríme vzduchovú medzeru, vrátime sa ku kontaktnému spôsobu zateplenia, resp. vytvoríme sendvičovú konštrukciu obvodovej steny. Budovanie vetranej fasády s prímurovkou je najvýhodnejšie ešte pri novostavbe, keď vzniká obvodová stena. Jej výstavba je drahšia a prácnejšia ako použitie kontaktného zateplenia, ale ide o kvalitný systém. Umožňuje použiť tepelné izolanty s mimoriadnou hrúbkou, napr. v nízkoenergetických domoch. Jeho účinnosť a životnosť je vysoká.

Tepelnoizolačné materiály

Polystyrén
Polystyrén dobre chráni budovu pred chladom aj teplom. Jeho súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,42 W/(m . K) – keď hrúbku polystyrénu v metroch vydelíme týmto číslom, dostaneme tepelný odpor konkrétnej dosky. Preto dopyt po penovom polystyréne každý rok rastie. Každý balík polystyrénu musí podľa STN EN 13 163 obsahovať priložený leták s uvedením výrobcu, typu a ďalších povinných informácií. Predajca dosiek je povinný predložiť kupujúcemu na vyžiadanie prehlásenie o zhode. Členovia Združenia EPS.SR (okrem iných právnych subjektov sú nimi aj niektorí výrobcovia polystyrénu) označujú každú dosku pečiatkou. Výrobca deklaruje údaje o kvalite polystyrénu (rozmery, tepelný odpor dosiek, tepelnú vodivosť, napätie v tlaku pri 10 % stlačení a ďalšie), umožňujúce identifikáciu jednotlivých dosiek. Kvalitu polystyrénu ľahko zistíme z jeho objemovej hmotnosti (potrebujeme na to presnú váhu a kalkulačku).

Konkrétne na zateplenie fasády kontaktným zatepľovacím systémom (ETICS = external thermal insulation compound systems) by sme mali používať známy (biely) expandovaný stabilizovaný polystyrén s objemovou hmotnosťou 14 až 20 kg/m³. Balík polystyrénu, ktorý chceme kúpiť, odvážime a jeho hmotnosť v kilogramoch vydelíme objemom balíka v m³. Ak sa získané číslo nachádza v tolerancii, je pravdepodobné, že polystyrén je v poriadku. Jeho stabilizáciu však nezistíme jednoduchým spôsobom. Stabilizovaný polystyrén sa reže z veľkého bloku až určitý čas po výrobe. Z okrajových častí bloku sa totiž v prvých hodinách po vyrobení uvoľňuje styrén a mení sa objem bloku. Dosky určené na zatepľovacie systémy sa režú z jadra, a preto si zachovávajú tvarovú stabilitu.

Polystyrén je výborný tepelnoizolačný materiál. Má však horšiu difúziu (priepustnosť) vodnej pary cez stenovú konštrukciu. Nemožno ho použiť v prostredí, kde by teplota mohla vystúpiť nad 70 °C. Extrudovaný polystyrén (XPS) má uzavretú bunkovú štruktúru (je takmer nenasiakavý), vďaka ktorej má vynikajúce vlastnosti, a jeho súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,03 W/(m . K). Používa sa aj na zateplenie stien pod úrovňou terénu.

Minerálna vlna
Minerálne vlákna sú ideálnym tepelno-, požiarno- a zvukovoizolačným materiálom. Minerálna vlna má veľmi nízku hodnotu súčiniteľa tepelnej vodivosti, a preto výborne tepelne izoluje. Rozlišujeme sklenú a kamennú vlnu. Sklená vlna je ľahká, mäkká a trvalo elastická. Väčšinou sa predáva zrolovaná a stlačená na jednu tretinu svojho objemu. Kamenná vlna má v porovnaní so sklenou vlnou dvoj- až desaťnásobne väčšiu hustotu a je tvrdšia. Tento materiál znesie vysoké teploty. Dosky sa najčastejšie používajú na izoláciu šikmých striech, stien, potrubí, podláh a plochých striech.

Kamennú vlnu vďaka jej odolnosti proti tlaku možno použiť aj na zaťažovanú izoláciu. Vyrába sa z ťažko taviteľných vulkanických hornín. Vďaka svojmu bodu topenia nad 1 000 °C funguje ako požiarna bariéra. Súčiniteľ tepelnej vodivosti minerálnovláknitých materiálov je 0,035 až 0,076 W/(m . K) – závisí od konkrétneho výrobku.

Podľa novej normy Európskej únie je tepelná izolácia z minerálnej vlny zaradená do najbezpečnejšej triedy A1. Jej použitím možno obmedziť alebo dokonca zabrániť vzniku požiarov. Materiály sú v celom priereze hydrofobizované, t. j. odpudzujú vodu. Ak sa voda dostane na povrch dosiek, zostane na ňom alebo stečie. Dosky majú minimálnu nasiakavosť. Rohože nie sú tvarovo stále, ale dosky z kamennej vlny nemenia svoj tvar a objem ani po 50 rokoch. Vďaka medzerovitej štruktúre materiál absorbuje väčšinu dopadajúcich zvukových vĺn. Kamenná vlna tak zabraňuje nežiaducemu prenosu hluku a vibrácií. Medzerovitá štruktúra kamennej vlny zaručuje vysokú priepustnosť vodnej pary.

Tepelnoizolačné omietky
Tepelnoizolačné omietky sa dodávajú ako hotové zmesi pod rôznymi obchodnými názvami. Sú veľmi ľahké, vďaka čomu sa môžu nanášať v hrubších vrstvách (do 5 cm). Väčšinou sa do nich pridáva ako spojivo expandovaný perlit (hornina sopečného pôvodu s objemovou hmotnosťou 60 až 200 kg/m³) alebo granulovaný polystyrén. Omietka z takéhoto plniva má veľmi nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti – 0,09 W/(m . K). Vnútorné tepelnoizolačné omietky sa zhotovujú podobne ako vonkajšie, rozdiel je len v zložení malty z jednotlivých vrstiev. Pri hrubších omietkach sa medzi vrstvy omietky vkladajú stužujúce vložky z pozinkovaného alebo plastového pletiva.

Iné materiály
Okrem týchto bežne používaných materiálov sa na zateplenie obvodových stien používajú aj iné, menej rozšírené materiály, najmä pre ich cenu, napr. vynikajúce izolanty, ako je polyuretán (0,02 až 0,035 W/(m . K)) alebo penové sklo (0,04 W/(m . K)).

Izolácia z celulózy sa aplikuje nástrekom do dreveného roštu. Túto prácu vykonáva špecializovaná firma.		Na základný rošt sa primontuje vetrací rošt, ktorý zabezpečí vytvorenie vetracej medzery, a naň sa namontuje obkladový materiál.

Text: Stanislav Botur, Ing. Oto Makýš, PhD., Združenie EPS.SK
Foto: Baumit, Baumix, Stanislav Botur, Ing. Ivan Chmúrny, PhD., KM Beta, Knauf, Knauf Insulation, Pittsburgh Corning Europe, SAINT-GOBAIN ISOVER, Saint Gobain Weber Terranova, URSA, VUNO HREUS
Zdroj: časopis Urob si sám