Zatepľujme, ale bez chýb!

Zatepľuje sa už ako na bežiacom páse. Kto nezateplil, nešetrí energiou alebo sa aspoň nepridal na stranu prezliekačov fasád, ktoré by mali šetriť domácim financie za energie. Ak sa podujmete zatepľovať, budete si najprv musieť vybrať z produktov, ktoré sa núkajú na stavebnom trhu. Tie zaujímavejšie a spoľahlivejšie výrobcovia zoskupili do zatepľovacích systémov vhodných na odlišné podmienky zatepľovania.

Galéria

Cieľom zateplenia budov je výrazne znížiť spotrebu energie na vykurovanie objektu. Zateplená fasáda zamedzí tepelným stratám, teda úniku tepla cez obvodový plášť domu. Súčasné trendy v stavebníctve kladú teda dôraz na čoraz dokonalejšie zaizolovanie vonkajšieho plášťa. Pod tým rozumieme, že tepelne sa izolujú strechy, podlahy najnižšieho podlažia, obvodové steny a výplne otvorov. Tieto požiadavky sa premietli aj do noriem. V STN 730540-2 (2002) sa uvádza, že predpísaný tepelný odpor obvodových stien RN musí byť pri rekonštruovaných budovách rovný resp. väčší ako 2 m² . K . W^-1. V tejto norme sa pre novostavby odporúča hodnota RN väčšia resp. 3 m² . K . W^-1. Ide o hodnotu, ktorú konštrukcie postavené aj z obvykle vyrábaných murovacích materiálov nedosahujú.

V prípade, že ste sa rozhodli pre zatepľovanie, mali by ste mať najprv k dispozícii návrh primeraného spôsobu zateplenia budovy s posúdením navrhnutej skladby konštrukcie na difúziu a kondenzáciu vodných pár. Podľa návrhu si vyberiete zatepľovací systém a objednáte práce v overenej realizačnej firme. Tá by mala fasádu nielen kvalitne zrealizovať, ale aj zabezpečiť kontrolu kvality a po dokončení diela poskytnúť dlhodobú záruku. Pri nesprávnom vyhotovení izolácie vznikajú tepelné mosty. Sú to miesta so zvýšeným prechodom tepla, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú podmienky v interiéri. Ich existencia vedie v zime k ochladzovaniu vnútorného povrchu stien, ku kondenzácii vodných pár a často aj k vzniku plesní. Najvhodnejšie je eliminovať možnosť vzniku tepelných mostov už pri návrhu konštrukcie. Kvalitný zatepľovací systém prepracovaný aj v detailoch a správne zrealizovaný zabráni ich vzniku.

Päť nevyhnutných krokov:

1. získať kvalifikovaný návrh: osobná návšteva technického poradcu priamo na stavbe, kvalifikované poradenstvo, návrh optimálneho spôsobu zateplenia,
2. skontrolovať certifikát a referencie: posúdenie certifikátu na vybraný zatepľovací systém a katalógu referenčných stavieb,
3. posúdiť logistiku: pružnosť a operatívnosť pri dodávkach objednaných materiálov,
4. zabezpečiť spoľahlivú realizáciu: výber serióznej realizačnej firmy zaškolenej na prácu s vybraným zatepľovacím systémom,
5. zaručiť výsledok: záruka na zatepľovacie systémy má byť dostatočne dlhá

Tepelné izolanty pre fasády
V súčasnosti sa v stavebníctve využíva najmä polystyrén a minerálna vlna. Ostané druhy izolácií sú zastúpené v menšej miere, najmä pre vyššiu cenu. Ako výborné izolanty sa na tepelnú izoláciu obvodových stien osvedčili polyuretán (λ = 0,02 až 0,035 W/m . K) alebo penové sklo (λ = 0,04 W/m . K).

Rozlišujeme sklenú a čadičovú vlnu. Obidve sú ideálnym tepelno-, požiarno- a zvukovoizolačným materiálom. Tepelná izolácia z minerálnej vlny je zaradená do najbezpečnejšej nehorľavej triedy A1.
Sklená vlna je ľahká, mäkká a trvalo elastická. Väčšinou sa predáva zrolovaná a stlačená na jednu tretinu svojho objemu. Kamenná teda čadičová vlna má v porovnaní so sklenou dvoj- až desaťnásobne väčšiu hustotu, je tvrdšia. Kamennú vlnu vďaka jej odolnosti proti tlaku možno použiť aj na zaťažovanú izoláciu – lisované dosky. Súčiniteľ tepelnej vodivosti minerálnovláknitých materiálov je 0,034 až 0,076 W/m . K (závisí od konkrétneho výrobku). Materiály v celom svojom priereze odpudzujú vodu. Ak sa voda dostane na povrch dosiek, zostane na ňom alebo stečie. Dosky majú minimálnu nasiakavosť. Rohože nie sú tvarovo stále, ale dosky z kamennej vlny nemenia svoj tvar a objem ani po 50 rokoch. Štruktúra minerálnej vlny zaručuje vysokú priepustnosť vodnej pary.

Polystyrén
Expandovaný polystyrén (EPS) je bežne známy biely materiál, ktorý dobre chráni budovu pred chladom a teplom. Bežný fasádny polytyrén (EPS) má tepelnú vodivosť λ (lambda) 0,036 až 0,039 W/m . K (keď hrúbku polystyrénu v metroch vydelíme týmto číslom, dostaneme tepelný odpor konkrétnej dosky). Každý balík polystyrénu musí podľa STN EN 13 163 obsahovať priložený leták s uvedením výrobcu, typu a ďalších povinných informácií. Na zateplenie fasády kontaktným zatepľovacím systémom (ETICS = external thermal insulation compound systems) by sme mali používať známy (biely) expandovaný stabilizovaný polystyrén s objemovou hmotnosťou 14 – 20 kg/m³. Polystyrén je výborný tepelnoizolačný materiál. Má však horšiu difúziu (priepustnosť) vodnej pary cez stenovú konštrukciu. Nemožno ho použiť v prostredí, kde by teplota mohla vystúpiť nad 70 °C.

Extrudovaný polystyrén (XPS) má uzavretú bunkovú štruktúru , vďaka ktorej disponuje vynikajúcimi vlastnosťami (je takmer nenasiakavý a veľmi pevný). Jeho súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,032 – 0,038 W/m . K. Priepustnosť vodnej pary je veľmi nízka. Používa sa aj na zateplenie stien pod úrovňou terénu, kde nájde uplatnenie aj tzv. perimeter – lisovaný polystyrén EPS.

Polystyrén s grafitom
Na trhu sa nedávno objavil nový sivý polystyrén, ktorý má o 20 percent lepšie tepelné vlastnosti ako bežný polystyrén (EPS). Jednou z ciest, ako vytvoriť dokonalý tepelný izolant, je minimalizovať v ňom šírenie tepla. Novým spôsobom sa šírenie tepla minimalizuje znižovaním priepustnosti tepelného žiarenia cez polystyrén. Tvorí 30 až 40 % energie z celkového množstva tepla, ktoré izolantom prejde. Pritom je potrebné zabrániť najmä vyžarovaniu zložky s dĺžkou vlny 9,85 μm, ktorá prevažuje pri teplote 21 °C. Umožňuje to stopová prísada grafitu, ktorý je jemne rozomletý na nanometrické častice. Vďaka nanotechnológii je možné vytvoriť jemné častice grafitu a súčasne zaistiť ich rozmiestnenie vo vzdialenosti do 10 μm od seba tak, aby sa navzájom nedotýkali. S bežne rozomletým grafitom je to nerealizovateľné. Membrána polystyrénovej expandovanej bunky je pre tepelné žiarenie s dĺžkou vlny okolo 10 μm nepriestupná (podobne ako kovová sieťka priehľadných dvierok mikrovlnnej rúry s milimetrovými okami pre mikrovlnu dĺžky 12,5 cm). Nanočastice grafitu v podstate vytvárajú z membrán polystyrénových guľôčok tepelné zrkadlá, ktoré odrážajú a pohlcujú žiarenie. Vďaka tomu dochádza k zníženiu merateľného súčiniteľa tepelnej vodivosti λ na hodnotu 0,032 W . m^-1 . K^-1.

Zatepľovacie systémy
Samotný izolant nestačí na zabezpečenie všetkých požiadaviek (pevnostných, estetických, trvanlivostných, protipožiarnych, hygienických, atď.). Potrebné je použiť ďalšie materiály, ktorých spolupôsobenie musí byť z hľadiska požiadaviek na zateplenie produktívne. Hovoríme o kompatibilite jednotlivých materiálov, ktoré spolu tvoria zatepľovací systém. Základná skladba systémov je určená pre najčastejšie prípady zateplenia. Sofistikovanejšie systémy sa však môžu skladať z produktov, z ktorých niektoré môžu byť zameniteľné za iné, takže systém možno upraviť presne „na mieru“.

Tepelná izolácia je pri tomto systéme spojená pomocou lepiacej malty a tanierových rozperných kotiev priamo s pôvodnou konštrukciou a vrstvou omietky. Dodatočné obklady kontaktným spôsobom sa robia najčastejšie penovým polystyrénom a vláknitými minerálnymi doskami.
–>
Pod fasádou rodinných domov s kontaktným zatepľovacím systémom
Na rodinné domy sa najčastejšie používajú kontaktné zatepľovacie systémy, ktorých základ tvoria fasádne izolačné dosky z expandovaného penového polystyrénu alebo z minerálnej vlny. Na pôvodný podklad sa lepia a zaisťujú tanierovými kotvami. Na lepenie, vyrovnávanie a stierkovanie dosiek je určená hydrofobizovaná lepiaca malta (stierka, tmel, lepidlo) na báze cementu, modifikovaná polymérmi. Po namontovaní dosiek treba vytvoriť na polystyrénovom povrchu základnú vrstvu omietky z lepiacej malty. Vystuženie základnej vrstvy omietky zabezpečíme armovacou sklotextilnou mriežkou odolnou proti pôsobeniu zásaditého prostredia. Pred nanesením vrchnej vrstvy farebnej omietky je potrebné základnú vrstvu napustiť základným (penetračným) náterom na zjednotenie nasiakavosti podkladu a zlepšenie prídržnosti vrchnej tenkej vrstvy omietky.

Paropriepustný kontaktný systém
Je známe, že izolačné dosky z minerálnej vlny majú lepšiu priepustnosť vodnej pary ako polystyrénové izolačné dosky. Používajú sa na zateplenie v prípadoch, keď interiér budovy produkuje väčšie množstvo pár. Sú to prípady vlhkých prevádzok, ale aj prriestory, v ktorých je v stenách aj po sanácii väčšie množstvo vody. Nie sú však úzko zamerané na tieto situácie – napomáhajú totiž v interiéri vytvoriť optimálnu klímu pre príjemné bývanie. Na trhu je v ponuke aj paropriepustný systém (otvorený) na báze polystyrénu. Pozostáva z navzájom zosúladených vrstiev, ktoré zlepšujú priepustnosť vodnej pary. Fasádne izolačné dosky na báze expandovaného penového polystyrénu sú optimálne paropriepustné, čím zaručujú optimálnu vnútornú klímu. Perforované dosky z polystyrénu majú rozmer 100 × 50 cm a dodávajú sa v hrúbkach 8 a 10 cm. Do výšky 10 m (s výnimkou betónu a jestvujúcich omietok) nie je potrebné ich mechanické kotvenie rozpernými kotvami. Na lepenie, vyrovnávanie a stierkovanie fasádnych izolačných dosiek sa používa lepiaca stierka, teda lepiaca malta na báze cementu. Sklotextilná mriežka v skladbe kontaktného zatepľovacieho systému pôsobí ako armovacia, teda mriežka na zabezpečenie súdržnosti vrstiev. Musí byť odolná proti pôsobeniu zásaditých roztokov. Základný náter slúži na vyrovnanie nasiakavosti podkladu a zlepšenie prídržnosti štruktúrovanej omietky so zvýšenou paropriepustnosťou.

Ľudia sú omylní
Ľudský faktor má na kvalitu zateplenia výrazný vplyv. Chyby pri zatepľovaní vznikajú v rozličných etapách procesu zatepľovania ako dôsledok ledabolého prístupu k realizácii a nedostatočných vedomostí o zatepľovaní. Už chyba v návrhu je chybou celého zateplenia! Názor, že hrúbka izolačnej dosky 5 cm postačuje, sa stal najčastejším omylom. V súčasnosti sa používa zateplenie v hrúbke aj 25 centimetrov. Hrubým odhadom stanovená hrúbka izolačného materiálu síce občas môže viesť k správnemu výsledku, ale je to len náhodný a zriedkavý prípad. Každý návrh systému a hrúbky izolantu má byť podložený tepelnotechnickým výpočtom, ktorý vychádza z už existujúcej skladby obvodového plášťa s konkrétnymi podmienkami pôsobenia a s cieľom, ktorý potrebujeme zateplením dosiahnuť – napríklad parametre nízkoenergetického domu. Vulgárny ekonomický prístup, podľa ktorého úspornejšie zateplíme s tenším izolantom, na tomto mieste naozaj nemá čo hľadať.

Výrobcovia majú k dispozícii viacero systémov, ktoré môžu byť lacnejšie aj pri dodržaní kvalitatívnych požiadaviek. Iná chyba súvisí so zatepľovaním zavlhnutého muriva. Bežne používaný polystyrén je vynikajúci tepelný izolant určený na suché murivo. Vyznačuje sa pomerne vysokým difúznym odporom a jeho použitie na murivo s vyššou vlhkosťou môže viesť k vzniku viacerých nedostatkov. Ak zatepľujeme vlhké murivo, je potrebné voliť paropriepustné systémy s nízkym difúznym odporom, ktoré umožňujú plynulý prechod vlhkosti smerom do exteriéru. Paropriepustné kontaktné zatepľovacie systémy poskytujú viacero výhod a medzi nezanedbateľné patrí aj vytváranie optimálnej klímy v interiéri. Takýto zatepľovací systém má presne určenú zostavu komponentov a máloktorý z nich je nahraditeľný. V zásade platí, že difúzny odpor (schopnosť materiálu prepúšťať vodné pary) celého zateplenia určuje komponent s najvyšším difúznym odporom, použitie nesúrodého komponentu môže preto znehodnotiť celý systém.

Ďalšou chybou je, ak v snahe ušetriť sa skladba zateplenia zostaví z nesúrodých, často na zatepľovanie nevhodných materiálov. Vo väčšine prípadov to spôsobuje poruchy v systéme. Niektorí investori experimentujú aj tak, že pomiešajú v skladbe zatepľovacieho systému komponenty od rôznych výrobcov. Veľkou chybou je aj používanie nevhodných lepidiel. Systémové lepiace stierky majú špecifické vlastnosti, ako sú vysoká priľnavosť a dostatočná pružnosť. Napríklad lacné lepidlá určené na lepenie obkladov a dlažieb nemôžu zodpovedať kritériám používania v rámci kontaktných zatepľovacích systémov. Dosky sa postupne môžu uvoľniť od podkladu a celý systém sa tak znehodnotí. Izolačné dosky sa, okrem lepiacej stierky, prichytávajú aj pomocou mechanického kotvenia. Chybami sú nepostačujúca dĺžka kotvenia alebo používanie lacných nekvalitných rozperných kotiev (pri aplikácii sa ľahko lámu a ich použitie je pre kotvenie rizikové). Statik obyčajne predpisuje aj počet a rozmiestnenie rozperných kotiev, ktoré sa nikdy nesmú umiestňovať na miesta styku tepelnoizolačných dosiek. Na ukotvenie tepelnoizolačnej dosky napríklad s hrúbkou 25 cm nestačí 35 cm dlhá rozperná kotva.

V súčasnosti sú trendom lepiace kotvy. Je to špecifický druh lepeného spoja, ktorý sa využíva napríklad aj v automobilovom priemysle. Má síce niektoré obmedzujúce podmienky použitia, tie sa však dajú zvyčajne splniť jednoduchými zásahmi. Napríklad stará omietka, na ktorú sa upevňujú tepelnoizolačné dosky, by nemala byť hrubšia ako 4 cm. Vzhľadom na to, že štandardná kotva prederaví tepelnoizolačný materiál, predstavuje aj riziko vzniku porúch v budúcnosti. Pri lepiacej kotve tento problém nevzniká, takže sa eliminuje aj vznik tepelných mostov.

Text a fotografie: Ing. arch. Martin Mašek z podkladov Baumit, Stanislav Botur a Kamila Ďuríková z podkladov BASF, Henkel a Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., divízia ISOVER
Zdroj: Časopis Urob si sám