Tepelnoizolačné systémy

Zatepľovací systém tvorí jedna konkrétna zostava tepelnoizolačných a ostatných materiálov, na ktorú sa vydáva osvedčenie o zhode. Jednotlivé systémy sa vzájomne môžu, ale nemusia líšiť použitým tepelným izolantom. Vo všeobecnosti sa odlišujú použitými materiálmi a spôsobom vyhotovenia. Zatepľovacie systémy sa využívajú na zateplenie obvodových a strešných plášťov.

Galéria

Kontaktné zatepľovacie systémy
Ich názov pochádza zo vzájomného celoplošného kontaktu izolačného materiálu a podkladovej vrstvy, teda medzi izolantom a spodnou vrstvou fasády (murivom, omietkou) spravidla nevznikne voľný priestor. Dosky z izolačných materiálov sa na podklady lepia celoplošne (v niektorých prípadoch aj bodovo na terče) lepiacou maltou a ešte sa zaisťujú tanierovými príchytkami. Kontaktné systémy sa používajú na zateplenie rodinných domov v drvivej väčšine prípadov. Dôvodom je cena, rýchlosť prác a nekomplikovanosť tohto spôsobu zatepľovania. Nevýhodou je to, že, povrch upravenej fasády pri bežných podmienkach možno dekorovať len materiálmi s malou plošnou hmotnosťou (omietky, ľahké obklady), aj keď je zosilnený pomocou malty a výstužnej mriežky. To však v prípade menej náročných rodinných domov nie je na prekážku, pretože väčšina majiteľov rodinných domov na luxusné obklady z prírodného kameňa alebo na fasády ozdobené sklom či ťažkými keramickými obkladmi jednoducho nemá peniaze. Vonkajšia povrchová úprava nesmie byť odolná proti vode a musí umožňovať odparovanie vlhkosti do exteriéru.

Sendvičové konštrukcie
Špeciálnym prípadom kontaktného zateplenia je vytváranie tzv. sendvičovej konštrukcie, kde tepelná izolácia tvorí jednu z vnútorných vrstiev konštrukcie. Z exteriérovej strany môže byť tepelnoizolačná vrstva prekrytá murivom z pálených alebo vápennopieskových tehál, resp. iným materiálom. V sendvičových konštrukciách je tepelná izolácia chránená z obidvoch strán fóliou, ktorá zabraňuje vnikaniu vlhkosti do izolácie. Výhodou je ochrana skrytého izolantu pred poškodením, možnosť použitia ľahkých izolácií z minerálnej vlny s priaznivou cenou, lepšie akustické vlastnosti a požiarna bezpečnosť. Nevýhodou môže byť väčšia hrúbka steny a zložité konštrukčné detaily.

Vetrané systémy
Tieto technicky náročnejšie systémy sú finančne nákladnejšie a vznikli aj preto, aby sa na fasáde mohli použiť ťažké kamenné, sklené či keramické obklady s vyššou hmotnosťou pri zachovaní vynikajúcich tepelnoizolačných vlastností budovy. Tepelnoizolačné prvky sa prichytávajú nasucho bez lepidla, len pomocou príchytiek. Konštrukcia sa smerom z exteriéru do interiéru začína obkladovými prvkami, ktoré sú uchytené na špeciálnych kotvách, závesoch či konzolách. Od zvoleného druhu obkladu závisí typ nosných prvkov zatepľovacieho systému. Obklad možno urobiť z keramiky, kovu, dreva, kameňa, zo skla a pod. Upevňovacie prvky obkladu umožňujú jeho odsadenie od nižšej vrstvy – izolantu, ktorý sa nachádza na nosnom podklade (murive, betóne, oceľovej či inej konštrukcii). Niekoľkocentimetrová medzera (2 – 5 cm) medzi obkladom a tepelnoizolačným materiálom umožňuje pri tomto spôsobe veľmi dobré odvádzanie vodnej pary zo stien budovy do ovzdušia. Zároveň sú tepelnoizolačné materiály pred vplyvom počasia chránené pevným obkladovým materiálom. Tento spôsob izolovania sa využíva na väčších fasádach verejných budov a bytových domov či na luxusných rodinných domoch. Konštrukcie sa vytvárajú aj pomocou dreveného alebo oceľového roštu, do ktorého sa vkladá tepelná izolácia. Nakoniec sa k roštu pripevní obklad. Niektoré druhy týchto konštrukcií možno zhotoviť aj svojpomocne.

Namiesto obkladu možno na ochranu izolácie využiť aj prímurovku z tehál, ktorá sa pomocou nekorozívnych spojovacích prvkov opiera o nosnú konštrukciu fasády. Prevetrávané zatepľovacie systémy je možné zhotovovať len s nehorľavými izolačnými materiálmi.

Pri vytváraní vetraného systému dosky sa dosky kotvia.		Dosky sa vkladajú do drevených alebo kovových roštov, resp. do kazetových prvkov. Vhodné aj ako výplň obvodových kaziet a vnútorných priečok bez vzduchových medzier.

Z vonkajšej alebo vnútornej strany
Obidva uvedené spôsoby možno využiť na zateplenie budovy z vonkajšej strany (používa sa vo veľkej väčšine prípadov) alebo z vnútornej, skôr ako východisko z núdze, najmä keď nemožno budovu zatepliť zvonka.

Ak máme možnosť výberu, zatepľujeme zvonka. Dôvodov na vonkajšie zateplenie domu je viacero. Zníženie nákladov na vykurovanie tu nehrá úlohu, lebo z hľadiska straty tepla je jedno, či budovu zateplíme zvonka alebo zvnútra. Dôležité je hľadisko akumulácie tepla murovanými konštrukciami. Napríklad v zime môžeme na noc zastaviť vykurovanie a steny (zateplené zvonka) ešte nejaký čas odovzdávajú teplo do vnútra domu. Ak vhodne presvetlíme obytný priestor, môže sa na stenách interiéru nazbierať aj trocha tepla zo slnka, čím ušetríme na vykurovaní. V horúcom lete sa interiér zasa neprehreje tak rýchlo, lebo steny od rána chladné sa zohrejú pomaly (proti neželanému zisku tepla cez okná sa chránime žalúziami).

Ďalším dôvodom na zateplenie zvonka je vodná para, ktorej tlak je vyšší v mieste s vyššou teplotou. V lete táto skutočnosť nemá taký význam ako v zime, keď sa para môže zraziť na vodu. Ak by dom bol zaizolovaný zvnútra, para by smerovala z interiéru do exteriéru. V nezohriatom priestore tesne za tepelnou izoláciou je v zime taká nízka teplota, že para kondenzuje a ťažko sa odparuje. Na odparenie potrebuje dlhú cestu cez celú hrúbku nezatepleného muriva (väčšinou hrubého) až do exteriéru. Ostáva dlho v murive a spôsobuje jeho vlhnutie, zvyšuje riziko vzniku plesní a húb. Zvýšená vlhkosť pretrváva v murive do jari, ešte dlho po zvýšení exteriérovej teploty. Ak je konštrukcia zateplená zvonka, voda kondenzuje oveľa bližšie k exteriéru a môže sa relatívne rýchlo odpariť.

Praktickým dôvodom je vzhľad budovy. Zateplením a následným omietnutím sa veľmi zlepší estetické pôsobenie fasády. Aj staré domy získajú svoju pôvodnú krásu.

Ak už musíme zatepľovať z vnútornej strany, na zabránenie prestupu pary pri izolovaní z vnútornej strany je potrebné vkladať pod tepelnoizolačnú vrstvu parozábranu z plastu, ktorá zabráni prenikaniu vlhkosti do tepelnej izolácie, avšak tým sa zvyšuje prácnosť pri vytváraní tepelnoizolačného systému a jeho cena. Pri zatepľovaní z vnútornej strany je síce ľahší prístup ku konštrukcii, ale zateplením sa zmenší priestor miestností a nevyhneme sa premiestňovaniu elektroinštalačných a ďalších rozvodov.

Tepelnoizolačné omietky
Termoomietky sa používajú všade tam, kde nemožno využiť tepelnú izoláciu aplikovanú kontaktným alebo vetraným spôsobom, napríklad na historických budovách. Možno ich využiť aj na zateplenie zvnútra. Majú malý difúzny odpor, takže umožňujú prirodzené odparovanie vlhkosti. Nanášajú sa mokrým procesom do hrúbky niekoľkých (5 – 6) centimetrov. Pri väčších hrúbkach sa omietka nanáša na vopred prichytené pletivo, ktoré prenáša napätie vznikajúce v spoji tepelnoizolačnej hmoty a pôvodnej steny. Ani zďaleka však nedosahujú vlastnosti hrubého zateplenia a takto zateplené budovy len zriedkavo dosahujú hodnoty tepelného odporu steny podľa súčasných požiadaviek. Zatepľovací systém v podobe polystyrénu hrúbky 6 cm má rovnaké parametre ako termoomietka s hrúbkou približne 18 cm. Kombinovať zateplenie tepelnoizolačnými omietkami na menej chladných stenách budovy s iným zatepľovacím systémom na severných jej stranách nie je vhodné. Kombinovať môžeme tepelnoizolačnú omietku v interiéri a zatepľovací systém na vonkajšej strane.

Text: Stanislav Botur
Foto: Knauf Insulation, Rockwool, Saint-Gobain Construction Products – divízia Orsil
Zdroj: časopis Urob si sám