Rekonštrukcia domu v nízkoenergetickom štandarde

Často sa hovorí, že jednoduchšie a technicky aj finančne menej náročné je postaviť nový dom ako rekonštruovať starší. Môže a nemusí to byť pravda – ak je starší dom staticky v poriadku, zbúranie a postavenie nového by bolo určite minimálne menej ekologické – bolo by treba dom zbúrať, materiál odniesť na skládku a zaplatiť za ňu, vyrobiť nový materiál a dom postaviť ... a za ten čas pôvodní obyvatelia musia niekde bývať.

Galéria

Naopak, pri postupnej rekonštrukcii v nízkoenergetickom štandarde sa dá v objekte bývať prakticky nepretržite, treba vyrobiť iba toľko nového materiálu, ktorý je potrebný na nové prvky a rekonštrukcia môže prebiehať postupne podľa finančných prostriedkov, ktoré máme k dispozícii. Ak je nosná konštrukcia objektu v poriadku, udáva sa, že sa rekonštrukciou šetrí 30 až 50 % financií oproti novej výstavbe – a to sa ešte nezarátali náklady na prípadnú demoláciu staršieho objektu. Staršie domy sa obyčajne nachádzajú na miestach s hotovou infraštruktúrou a zeleňou, a aj preto možno výhodnejšie zrekonštruovať starší dom ako stavať nový niekde v satelitnom mestečku, z ktorého budeme denne dochádzať autom do práce mnoho kilometrov, stáť v dopravných zápchach a do vzduchu vypúšťať tony zbytočných emisií – určite je takýto postup oveľa menej ekologický ako zrekonštruovať starší dom na vhodnom mieste. Objektov na bývanie je dostatok, len ich správne obnoviť. V zahraničí sa spomína faktor 10, čo znamená, že novo zrekonštruovaný dom v nízkoenergetickom alebo pasívnom štandarde by mal po renovácii spotrebovať iba desatinu pôvodne spotrebovanej energie.

Montáž rúrok podlahového kúrenia	EPS zateplená podlaha s podlahovým kúrením prekrytá betónovým poterom

Je bez všetkých pochýb, že k rekonštrukcii by sa mal vyjadriť odborník – nesprávna rekonštrukcia je totiž oveľa horšia ako ponechanie budovy v pôvodnom stave, zakonzervuje totiž peniaze aj momentálny stav na niekoľko desiatok rokov. Ak sa napríklad obyvatelia dohodnú, že zateplia dom 5 cm vrstvou polystyrénu a urobia to, hoci je zrejmé, že takéto zateplenie je absolútne nepostačujúce pre nízkoenergetický štandard, zbytočne minú množstvo finančných prostriedkov na niečo, čo bude s vysokou pravdepodobnosťou spôsobovať kondenzáciu vodných pár v konštrukcii… Neušetria pri tom veľa peňazí, keďže celková cena zateplenia objektu 5 cm PS a 20 cm PS sa až tak veľmi nelíši, len mate­riál je možno trochu lacnejší, ale inak treba vykonať a zaplatiť všetky ostatné práce aj materiály rovnako. A najsmutnejšie je, že skôr ako o 20 – 30 rokov sa na ďalšej rekonštrukcii obyvatelia asi nedohodnú a celý ten čas bude objekt chátrať a zbytočne míňať energetické zdroje. Samozrejme, nie každý dom sa podarí zrekonštruovať tak, aby spĺňal kritériá pre nové pasívne domy (najmä docieliť zodpovedajúcu neprievzdušnosť by mohlo byť problémom), nízkoenergetický štandard by sa však malo podariť dosiahnuť skoro vždy.

Detail opláštenia zo strany interiéru	Dôkladné zhotovenie parozábrany je pre difúzne uzatvorenú konštrukciu domu kľúčové.

Špecifiká zatepľovania pri rekonštrukciách v nízkoenergetickom štandarde
Prvým a najúčinnejším krokom je, samozrejme, zatepliť celý dom. Tí, ktorí tvrdia, že steny ich starého domu z pálených tehál sú hrubé dosť, nemajú pravdu – aby stena z plných tehál dosiahla minimálne hodnoty podľa nových noriem, musela by byť asi 190 cm hrubá, aby dosiahla odporúčané hodnoty, mala by byť jej hrúbka až 3 m – ale kde sa dá potom bývať? Na zateplenie treba zvoliť správny materiál s dostatočnou hrúbkou a zamerať sa na to, aby nekondenzovali v nosnej konštrukcii vodné pary – to by totiž nebola rekonštrukcia, ale skôr deštrukcia objektu. Murovanú stavbu sa odporúča zatepliť minimálne 15 až 35 cm vrstvou bežného tepelnoizolačného materiálu. Ak sú steny pôvodnej budovy masívne, mali by sme použiť izoláciu čo najkvalitnejšiu so súčiniteľom λ ≤ 0,035 W/(m . K) ktorá aj pri menšej hrúbke spĺňa požadované parametre, aby neboli steny nakoniec príliš hrubé. Celková hrúbka steny by totiž mala byť maximálne 70 až 80 cm, aby sa cez okná dostávalo dosť prirodzeného svetla. Zamerať sa treba na to, aby bola vrstva izolácie spojitá a vylúčili sa tepelné mosty. Pri snahe o nízkoenergetický štandard treba zatepliť aj základy. Samozrejmosťou je kvalitná hydroizolácia na zabránenie vzlínania vlhkosti. Vnútorné priečky so základom v styku so zeminou sa musia izolovať podobne ako základy. Prácne riešenie zvislej izolácie základov je možné nahradiť vodorovným prvkom, ktorý splní rovnakú funkciu. Pri nepodpivničených objektoch nesmieme zabudnúť ani na podlahy a takisto ich zaizolovať asi 15 až 20 cm hrubou izoláciou. Ak sú stropy dostatočne vysoké, je možné izolovať nad podlahou, ak je to problém z hľadiska dodržania svetlej výšky, možno podlahu buď prehĺbiť, alebo použiť zatiaľ však veľmi drahú technickú novinku – VIP. Nevykurovanú pivnicu treba izolovať na spodnej strane stropu 10 až15 cm hrubou vrstvou izolácie a predĺžiť ju aj popri stenách v dĺžke aspoň pol metra (aby sme odstránili tepelné mosty). Ak sa snažíme dosiahnuť pasívny štandard, je nevyhnutné kvalitne zhotoviť neprievzdušnú vrstvu zo strany interiéru. Pomocou pri projektovaní by mohli byť programy simulujúce tepelné a vlhkostné správanie budovy

Zateplenie striech pri rekonštrukcii na nízkoenergetický štandard
Zatepliť treba nielen steny a podlahy, ale aj strechy, lebo tepelné straty cez strechu, najmä pri prízemných objektoch, sú značné. Na dostatočné zateplenie strechy by malo stačiť asi 20 cm izolácie s λ = 0,035 W/(m . K), ak sa snažíme o pasívny štandard, je minimálna hrúbka asi 35 – 40 cm. Je nutné precízne zhotoviť parozábranu (ak je v skladbe strechy potrebná), inak bude námaha so zatepľovaním zbytočná. Pri jednoplášťových plochých strechách je vhodné rekonštruovať použitím strechy s obráteným poradím vrstiev, kde sa hydroizolácia prekryje nenasiakavou vrstvou tepelnej izolácie, ďalej nasleduje separačná vrstva a vrchná vrstva priepustná pre vodu (dlažba, kamienky). Ako tepelná izolácia sa môže použiť aj fúkaná celulóza alebo minerálna vlna v drevenom rošte z nosných prvkov na báze dreva, hydroizolácia bude v tomto prípade umiestnená až na záklope z dosiek. Pri dvojplášťových plochých strechách vrchný plášť môžeme demontovať, medzeru navýšiť na potrebnú výšku podľa požadovanej hrúbky izolácie a vrchný plášť opäť namontovať. Treba dodržať dostatočnú veľkosť vzduchovej medzery. Atiku plochých striech treba izolovať, samozrejme, po celom jej obvode. Ak sa rekonštruuje doteraz nevyužívaný podstrešný priestor šikmej strechy na bývanie, musí byť správne navrhnuté a zhotovené strešné súvrstvie. Drevo musí dýchať, čiže voda, ktorá sa k nemu dostane, musí mať možnosť sa odpariť. Obzvlášť si treba dať záležať na parozábrane zo strany interiéru, ak by bola nespojitá, hrozí nebezpečenstvo, že sa do konštrukcie dostane nadmerné množstvo vlhkosti. Aby sme odhalili prípadné nespojité miesta, treba použiť test neprievzdušnosti, ktorý tieto miesta lokalizuje, a potom ich môžeme opraviť. Ak sa v podkroví nebýva, je možné zatepliť iba strop zhora, napríklad fúkanou celulózou. Účinok pocítime takpovediac okamžite.

Utesnenie škár	Na dosky zo strany interiéru príde ešte tenkovrstvová stierka – najprv sa ostierkovalo okolie trámov, potom zvyšok steny.

Okná a dvere pri rekonštrukcii na nízkoenergetický štandard
Okná a dvere sú pri starších objektoch prakticky vždy mimoriadne veľkým zdrojom únikov tepla (pre nekvalitné zasklenie, pre škáry v ráme okna a netesnosti v miestach osadenia), preto ich treba vymeniť. Pri rekonštrukciách platí to isté, čo pri odsadzovaní nových okien v novostavbách. Ak chceme dosiahnuť čo najlepší štandard, mal by byť súčiniteľ prechodu tepla U ≤ 0,8 W/(m² . K). Okno by malo byť osadené v strede vrstvy tepelnej izolácie, na čo sa používajú špeciálne nosníky. Rám okna treba s ostením napojiť vzduchotesne pomocou špeciálnych pások alebo líšt. Po výmene okien si treba obvykle zaobstarať ekologickejší zdroj tepla s vyššou účinnosťou, prípadne úplne vymeniť celý vykurovací systém. Za zváženie stojí aj nainštalovanie systému rekuperácie vzduchu, niektorého typu tepelného čerpadla a pod. Odmenou za správne zhotovenú rekonštrukciu nám budú desiatky rokov bezporuchového fungovania budovy, množstvo ušetrenej energie a peňazí ako aj pocit, že sme trochu odľahčili našu planétu od zbytočných emisií a že sme jej ušterili prírodné zdroje.

Text: Ing. arch. Jana Macinská
Foto: autorka, IVT,
Zodpovedný redaktor: Vladimír Chudý
–>